z prac.pomeru platí zamestnanec aj zamestnávatel za 4 dni,
z dohody len zamestnávatel urazove a garančné poistenie

Ďakujem, kedysi to bolo tak, že keď mal zc prac.pomer aj DoPČ v jednom mesiaci postupne tak platil odvody zo všetkého, tak som si nebola istá.

Neviem kedy bolo to kedysi, ale tento postup platí len pre daň. Príjem z prac.pomeru sa zdaňuje s príjmom s dohody.

Objasnite mi prosím, prečo odvody len za 4 dni - zamestnanec ukončil PP? Zo zadania otázky to nie je jasné.

Zdravím všetkých poraďákov.Neviem či sa trafím do správnej témy,no mám otázočku,ktorá ma hryzie.Súvisí s dohodou a neviem či mám, alebo nemám podať daňové priznanie.Minulý rok som pracovala aj na pracovnú zmluvu (cca.1 týždeň) kde hrubá mzda bola 1841, na výplatu 1592, aj na dohody o vykonaní práce, kde v jednej som podpísala vyhlásenie a zarobila som 3.400 Sk. V druhej, kde som už vyhlásenie nemala podpísané mi z hrubej mzdy,čo činilo cca.od 7000-až po 10.500 Sk,v závislosti od výšky mesačnej tržby, z ktorej mi bolo vyplatených 12% v úhrne za mesiace 08-11. 36.308,- a z toho aj zaplatená daň DÚ 6898,-(19%)+za 12. mesiac 2090,-z toho daň 397,-.Neviem, či sa do úhrnu zúčtovaných a vyplatených príjmov započítava aj príjem za december, keďže bol vyplatený v januári, ale keď si spočítam príjmy za celý rok tak to činí 41.549 a aj + 2090? Do výšky 49.248.- netreba podať daňové priznanie,alebo? A čo s tou odvedenou daňou? Som zúfalá.Ďakujem za všetky príspevky.

Podaj si DP typ A a zrazená daň sa ti vráti. Počíta sa aj príjem z dohody za 12/08 vyplatený v 01/09.

Ďakujem za odpoveď.

Prosím Vás, môže sa dohodár stravovať v závodnej jedálni a dostávať príspevok od zamestnávateľa 55% na stravný lístok?

Ďakujem

Môže, ale príspevok z nákladov nie je daňovo uznaným. On nie je zamestnancom.

Tweety, a ako je to v školstve? Ako sa to potom zaúčtuje?

ahoj tweety, určite stravny listok pre dohodára nie je daňovo uznaný náklad teda do sumy 55%? ani ked to dam do vnutropodnikoveho predpisu?

Dobrý deň.
Potrebujem radu, aký je rozdiel pri dohode o vykonaní práce do 166 € ( 5000,- Sk) a nad 166,- €,- Sk. Potrebujem vedieť čo sa zmení ak bude dohoda nad 166,- €, a pri ročnom zúčtovaní dane alebo RZZP.
Ďakujem

upresním, ide o sumu 165,97€, do ktorej sa zrazí zrážková daň (ak nemá podpísané výhlásenie) a nad túto sumu je to preddavková daň. Zrážková daň je považovaná za vysporiadanú. Ak daňovník nie je poberateľom predčasného starobného, starobného, alebo výsluhového dôchodku a jeho celkový príjem v roku 2009 mimo príjmu zdaneného zrážkovou daňou je nižší ako 4025,70€, tak mu pri podaní DP vrátia takto zaplatenú daň.
Dohody nemajú vplyv na RZZP.

....mne sa toto tvrdenie nezdá, skús ešte lúskať poradu, nemám to tu poruke, ale isto dohodárom stravenky dávame a sú DUN, ak odpracujú minimálne 4 hodiny denne.

ak sa niečo zmenilo a sa mýlim, hodíte sem niekto link???
dík.

zo stránky www.drsr.sk

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú podľa zákona o dani z príjmov uznané za daňové výdavky len v tom prípade, ak ide o výdavky v súlade so Zákonníkom práce (§ 152). To znamená, že tieto príspevky pre zamestnancov počas dovolenky, sviatku, pracovnej neschopnosti, príspevky pre osoby vykonávajúce práce na základe niektorých z dohôd, ak ich výkon bude presahovať 4 hodiny; pre dôchodcov, ktorí bezprostredne pred odchodom do dôchodku pracovali u zamestnávateľa, sú u zamestnávateľa považované za daňový výdavok v prípade, ak boli prerokované so zástupcami zamestnancov.

Daňové výdavky
<BASEFONT>(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, 84)
b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov, 85)
c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia, 86)
3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov v stredných odborných učilištiach, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy,
4. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 86a)
5. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, 17)

</BASEFONT>
Dohodár nie je zamestnanec, aj § 152 ZP hovorí o zamestnancoch.

súhlasím, nevieš kde na ww.drsr.sk si to videla, je tam toho kopa a neviem to pohľadať... dík

Vpravo v modrom poli: často kladené otázky....klikni na daň z príjmov PO (alebo aj FO) , potom na daňové výdavky a potom na stravovanie.

- [S]nesúhlasím s týmto tvrdením.....

nechcem byť hnusná, ale o zamestnancovi sa hovorí aj v súvislosti s dohodármi:

Dohody o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru
§ 223
Na začiatok

(1)Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.

(2) S mladistvým zamestnancom možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.

(3) Tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

(4) Spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.

§ 224
Na začiatok

(1) Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 sú zamestnanci povinní najmä

a) vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,
b) vykonávať práce osobne,
c) dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení,
d) riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.

(2) Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä

a) utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky,
b) oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
d) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené,
e) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti.

(3) Zákazy niektorých prác pre ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd.
§ 225
Na začiatok

(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.

(2) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.



§ 226
Dohoda o vykonaní práce
Na začiatok

(1) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

(2) Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

(3) Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

(4) Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

(5) Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.


nuž na záver, ja by som si to obhájila.....


ale samozrejme nech každý spraví ako uzná za vhodné....

Hmm... sledujem Vas a som zvedava, co z toho bude. Dovolim si doplnit aj ja:

§ 11 Zamestnanec , ZP

(1) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.