Bohužiaľ... ale v niektorých prípadoch chvalabohu

Nie je to utópia... pomaly na to prichádza viac ľudí, že momentálny spôsôb výučby, ale aj celý školský systém je na prd.
Som veľmi rád, že sa nájdu ľudia, ktorí sa vedia na veci pozerať aj iným, nie starým zaužívaným spôsobom... Ja už dlho hovorím, že škola má dieťa pripraviť do života... a škola je miesto, kde sa tie deti musia „nájsť“, aby sa vedeli potom pustiť tým správnym smerom. Škola musí dávať priestor na objavovanie samých seba. Učiteľ by mal byť akýmsi pomocníkom pri tom všetkom. Každý by sa mal v štúdiu uberať smerom, ktorým chce. A to už v základnej škole. Každý nech sa učí a neskôr aj robí to, v čom je dobrý a čo mu ide. A potom je aj pravdepodobnosť vyššia, že bude v dospelosti zo svojim zamestnaním spokojný. Nie ako to je teraz – zo všetkých strán počujem ľudí ako sa sťažujú, že ich nebaví robota.

Súhlasím s tým, že čo sa týka lepšej výučby a celkového prístupu k žiakom, meniť svoj prístup musia hlavne učitelia. Mám na mysli to, že nikto (ani pani Tomanová) nemá šancu meniť prístup rodičov. To môže robiť doma iba každý sám... Zato školský systém ako taký, sa dá upraviť. A nastaviť tak, aby fungoval trocha inak - lepšie. Do školy predsa chodia živé tvory – nie roboti, ktorí sú pekne ticho, urobia iba to čo sa môže a nechajú sa naprogramovať hocičím.
Ja osobne by som uvítal zmeny v prístupe k žiakom, ako vysvetľovať učivo, ako stmelovať kolektív v triede, čo učiť, čo nie, ako riešiť krízové situácie, ako objavovať v deťoch ich dobré vlastnosti, ich talenty...

Tu je ten článok čo ma potešil (pár vecí som tam zvýraznil):

Škola má prvákom posilniť ego

3. septembra 2008 8:47
Prváčikovia, ktorí v utorok nastúpili do škôl, by sa o deväť rokov mali zmeniť na sebavedomých a tvorivých pubertiakov, čo sa nezložia pred prvou prekážkou. Aspoň taká je predstava autorov reformy školstva. Školská psychologička však tvrdí, že viac ako zmenu osnov treba zmeniť prístup učiteľov, rodičov, ale aj profesorov na pedagogických fakultách.



Ilustračné foto
(autor: Ľuboš Pilc - Pravda)

"Menej sa učiť a viac vedieť," vysvetľuje hlavné heslo školskej reformy jej spoluautor Mirón Zelina. "Načo sú murárovi morfémy?" pýta sa Zelina s tým, že sa v osnovách zbavili prebytočných detailov, ktoré aj tak nemali deti šancu si zapamätať.

Ako dodáva, terajší prváci po deviatich rokoch základnej školy budú iní ako súčasná pätnásťročná mládež. "Zlepší sa schopnosť komunikovať v cudzom jazyku, budú vedieť využiť počítače vo svoj prospech na učenie a nielen na zábavu ako doteraz," tvrdí Zelina.

Oproti súčasným deviatakom budú v menších triedach, a tak učiteľ bude mať viac času na individuálny prístup. "V spojení s novými metódami učenia podporíme kritické myslenie a samostatnosť, čím budú žiaci viac sebavedomí a tvoriví," uzatvára Zelina.

Školská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková tvrdí, že na zvýšenie sebavedomia a tvorivosti to nestačí. "Chorobou súčasných detí je, že sa okamžite vzdávajú a nevedia riešiť problémy. Raz sa naučia vzorové riešenie, a keď im to nevyjde, zložia zbrane so slovami "ja to neviem". A hotovo," tvrdí Šimčáková.

Sebavedomie a motivácia sa podľa nej neobjaví zoškrtaním osnov. "Osobnostné vlastnosti sa formujú prístupom učiteľov a rodičov," hovorí Šimčáková a dodáva, že učiteľ veľa času na venovanie sa osobnosti žiaka nemá.

Podľa nej by konečne mali začať hodnotiť deti podľa toho, čo vedia, a nie hľadať, čo nevedia. "Aj keď trikrát urobí pokus, ale s nesprávnym výsledkom, učiteľ, ale aj rodič musí oceniť, snahu a schopnosť učiť sa. Nie, že nevyšlo to, ako to mám ja, tak dostaneš automaticky zlú známku," vysvetľuje Šimčáková.

"Je to výzva najmä pre tých, čo pripravujú učiteľov na vysokých školách, lebo zmeny sa dotknú najviac učiteľov. Motivovať deti do učenia je neuveriteľne zložitá vec. Nestačí usmiaty učiteľ," poznamenáva psychologička.

Svoj diel k reforme by mali priniesť aj rodičia. "Zmeniť by sa mal aj prístup detí k učiteľovi, ktorý nie je vždy najlepší, no vychádza to z rodiny," dodáva Zelina. Doplňuje ho psychologička: "Nestačí sa opýtať na známky, ale s dieťaťom diskutovať, čo robili v škole a pochváliť ho, že robí pokroky v rámci svojich možností," uzatvára Šimčáková.
lm, Pravda
zdroj: http://spravy.pravda.sk/skola-ma-prv..._sk_domace_p04

Momentálne tento týždeň som bol na 7 pohovoroch (na pozície :Technik , Procesný inžinier, Údržbár,Inžinier kvality) a Firmy ako Hansol LCD Slovakia s.r.o.,Duslo Šaľa,Koam s.r.o.a podobne mi ponúkli 13 000 - 15 000 V HRUBOM a každá Firma má také požiadavky že to ani neni normálne (Vysoká škola(min.Bc.),Ang.Jazyk-min.základy,rôzne osvedčenia,prax a podobne.Keď som povedal,že viem po Anglicky len základy boli urazený ako to,že neviem komunikovať po Anglicky.

Všade berú iba Lakatošovcov a pod.,ktorý nemajú dokončenú ani základnú školu a oni sa tešia že im niekto dá 40-50 korún na hodinu(to že nevedia narátať do 3 to nikoho netrápi).

Rozmýšlal som nad podnikaním (chcel som si otovriť živnosť a robyť buď na stavbe,alebo ukladať podlahy,ťahať el.káble,malovať a podobne) ale nenašiel som nikoho kto by ma zamestnal a dal mi na živnosť aspoň 150 Sk.

Tak som bol nútený nastúpiť od pondelka do novootvorenéj Firmy a to za cca 14 000 Sk v čistom.

Načo je potom mladému človekovy Vysoká škola (aj keď iba Bc.),10 ročná prax,osvedčenia,a načo som sa učil Nemčinu a teraz sa učím Angličtinu?

Ozaj a o tom školskom systéme :mal som nastúpiť na pozíciu Majster odbornéj výchovy.Za 9 ročnú prax čo mi uznali by som dostal nástupný plat 15000 Sk v hrubom a oktem toho nič len ak by som popri robote mal nejaký krúžok.Mal by som nastarosti tretiakov,ktorý onedlho končia a učil by som ich také témy,o ktorých som ani ja v živote nepočul.

Bastian.

Nechcem aby to vyznelo,že vyplakávam a podobne (to by mi aj tak nepomohlo),ale napíšem Ti ako to vydím Ja.

Ten kto začal podnikať okolo roku 1989-1995 a snažil sa má sa ako tak dobre.
Aj teraz sa dá začať nehovorím že nie,ale pokial nemáš super nápad alebo niekoho kto Ti finančne pomôže keď sa Ti nebude dariť je to strašne,strašne ťažké.

99percent mladých si berie pôžičku na byt (a to je základná vec mať strechu nad hlavou) a keď máš cca 20-23 rokou a vyrátajú Ti v banke,že budeš plaťiť 30 rokou po 9000 môžeš si to rovno hodiť (a tie fajnové úžerské úroky) a to nie ešte začať podnikať (ak sa Ti nebude dariť prídeš aj o ten Byt).

A robota :nikde to neni fúha ako super.Pokial si neni nejaký Konatel firmy alebo nemáš známeho čo Ti dohodí dobrý flek je to velmi pestré.A tie platy to je bomba.Smetiar v Nemecku,alebo v Rakúsku zarobý omoc viac ako tuto poctivý a vzdelaný človek(a to nevravým,že na Slovensku chcú od Teba aby si vedel všetko a robyl 3 veci naraz).

Ja som si tiež zobral pôžičku,spravil som si školu,rôzne osvedčenia a chcel som ísť von aby som si niečo ušetryl.Stálo ma to 100 000 a som doma nikam som nevycestoval,lebo to bol podvod a dotyčná (Firma Ireal a pani Čepelová, čo oklamala cca 650 ludí a ona môže tvrďiť čo len chce,lebo osobne som vydel a počul ako nahovára ľudí ,si teraz behá veselo po Slovensku a nikto jej nič nemôže).

Zahrabal som sa ešte viac do dlhov a teraz idem pracovať za smiešne peniaze a to len preto,aby som vedel splácať úver.A takto dopadne dnes strašne vela mladých a vzdelaných ľudí.

Bohužial je to tak.

Tak ako som písal ešte v úplne prvom príspevku tejto témy, nevidím veľkú sebarealizáciu v nejakom takomto podniku... Máš tam jasne potiahnutú čiaru na ktorej musíš ísť... Mňa to neláka. Myslím si, že ani pre človeka nabitého rôznymi vedomosťami to nie je žiadne žúžo... Tvorivosť, vlastné nápady a vedomosti využiješ a realizuješ oveľa jednoduchšie vo vlastnom podnikaní... Píšeš, že si rozmýšľal o podnikaní, ale si nenašiel nikoho... Prečo hľadáš niekoho? Prečo chceš nájsť prostredníka čo Ti dá 150Sk/ hod. ? To je naozaj Tvoj cieť? To Ti stačí? Na to si študoval? Obdivujem Ťa za úprimnosť, ale prosím Ťa neuspokoj sa s tým. A nemám na mysli iba tie peniaze.

Nečuduj sa, že sa väčšinou v týchto fabrikách uspokoja s „Lakatošovcami“. Či už tam tú presnú/ odbornú prácu vykonajú stroje (počítače)... alebo im tam jednoducho naozaj stačia tí jednoduchý vykonávatelia jednotlivých jasne určených úkonov...

Nemám rád, keď čítam/ počujem, že bol niekto nútený nastúpiť do práce... Sám si si vybral tú cestu človeče. Tých 14.000Sk nie je ani málo ani veľa. Je to práca pre toho, komu to stačí. Prepáč, keď si tú prácu zobral, tak ti to asi stačí... Keď máš iné ambície, tak tam dlho nezostaneš. Neviem či si to naozaj neuvedomuješ, alebo čo... ale máš kopec možností. Predpokladám, že máš ruky, nohy, zrak, píšeš že si mladý, máš nejaké vedomosti, chuť... to ti nestačí? Už len ten Tvoj vek je veľká výhoda. Keď teraz začneš budovať niečo, tak o to skôr budeš môcť žať úrodu. Nepremárni to. V mojom okolí vidím veľa takých, čo svoju mladosť nevyužili na „otestovanie svojich schopností“. Ono začať podnikať sa dá aj v zrelom veku... určite to má aj výhodu – skúsenosti. Ale vyšší vek prináša aj akúsi nechuť riskovať, púšťať sa do niečoho, čo nie je isté. Človek má už pustené akési korene, a to nielen čo sa týka miesta, ale aj myslenia. Má svoje zaužívané zvyky, spôsob myslenia... a nemá už tú flexibilutu, ktorú má v sebe mladý.

Pýtaš sa na čo je človekovi vysoká škola, osvedčenia... Je to tromf v ruke – ale len pre toho, kto bral štúdium vážne... a nešlo mu len o študentský život, leňošenie, či vidinu budúcej ľahkej práce... Pre tých to bol len stratený čas a už im to slúži len na oháňanie sa... ale ani na to nestačí – človek sa prezentuje celou svojou bytosťou a skôr či neskôr sa vždy ukáže v kom čo je.

Píšeš, že ten kto začal v rokoch 89-95, ten sa má dobre. Poradím Ti – nezaoberaj sa tým... lebo už len tento názor Ťa bude dokonale brzdiť. Svoje neúspechy si budeš zdôvodňovať tak, že je to normálne, lebo žiješ v nesprávnej dobe... Hovadina. Vždy sú nejaké možnosti. Len si treba určité veci v hlave ujasniť.
1.Sám musíš mať jasno v tom, v čom si dobrý – čo rád robíš
2.Poobzeraj sa okolo, zorientuj sa, uzrejmi si kde sa nachádzaš
3.Vytíč si cieľ – kde sa chceš dostať, resp. čo chceš
4.Vedomý si svojich možností si vytýč cestu ako to TY môžeš dosiahnuť
5.Pusti sa do toho
Toto je veľmi zjednodušený návod. Ale je v tom zhrnuté to, čo môžeš lúskať z 200 stranových kníh, v ktorých sa píše na túto tému.
Na to aby si mohol úspešne podnikať, vôbec nepotrebuješ mať super nápad. A tak ako som Ti to písal vyššie, skús si vytýčiť takú cestu, ktorá bude pre Teba schodná. Aj finančne. Alebo si ľahni, zakry sa dekou a plač, že nemáš po boku nikoho, kto by Ti finančne pomohol. Len sem nepíš, že je to strašne, strašne ťažké, keď si sa do toho ešte ani nepustil. Ja podnikám a viem, že je to ťažké, ale nikde nenariekam. Prípadne si zafrflem, ale idem si svojou cestou a nenechám sa tým brzdiť.

Čo sa týka tých hypoték, áno je to tak... banka Ti požičia a chce tie peniaze späť. Umožní Ti splácať to po častiach... napr. Ti to rozráta na 30 rokov. Zdá sa Ti na tom niečo nefér? Úžerské úroky? Požičal by si Ty niekomu 2.000.000, s tým že Ti ich bude splácať 30 rokov? Za smiešnych 5-8% p.a. Ak aj áno, určite by si za to tiež chcel niečo navyše. Je to fér obchod – obojstranne.

Máš už dosť rokov na to, aby si pochopil pár vecí... tak prosím Ťa neporovnávaj Slovenské a Rakúske platy a pomery. Alebo snáď veríš na zázraky? Zmier sa s realitou a prispôsob sa podľa toho. Alebo sa naozaj schovaj niekde a nariekaj.

Píšeš o tom, že si si zobral pôžičku a že Ťa obabrala nejaká agentúra... V niektorých prípadoch si človek sám koleduje o takéto skúsenosti... A často sú aj potrebné. To je cennejšie ako v škole získané vedomosti... oveľa hlbšie sa vrývajú do pamäte. To sú tie tzv. facky, ktoré si človek dobre zapamätá vďaka tomu, že ich pocíti na vlastnej koži.

Poviem Ti o mojich skúsenostiach? Po vojenčine som si vyskúšal pár zamestnaní a zistil som, že tadiaľ moja cesta nevedie. Po prečítaní jednej starej knihy (volala sa asi Za šťastím do sveta), som si povedal, že chcem ísť do Španielska. Odišiel som do Bratislavy, našiel som si nejaké práce (také nie pre Teba ) a našetril si 10.000Sk. Cez jednu cestovku som si kúpil lístok na autobus do Lloretu a odtiaľ som pokračoval stopom cca 500km južne (neskôr som absolvoval stopom sólo trasu Bratislava-Alicante tam aj späť 2x – to boli zážitky). Našiel som si tam kemping, kúpil si stan a začal hľadať prácu... Ale to by bolo na viac strán. Našiel som si tam rôzne práce a zažil všetko možné. Určite mi to dalo veľmi veľa. Ani nie tak čo sa týka financií, ale skôr skúseností. Tie, ako som neskôr zistil, sú oveľa cennejšie ako domov prinesených X-tisíc. Pozri, u jedného španiela mám dodnes „odložený“ mesačný plat, u druhého auto... a nariekam? Kašlem na to. Niektoré veci človek vie vyriešiť, ale sú aj také, ktoré bohužiaľ nie. Ak vieš dostať tie peniaze späť od tej podvodníčky, tak sa o to pokús... ak nie, tak sa s tým zmier a nemysli už na to. Pýtaš sa, že načo si sa učil nemecky a teraz po anglicky... ja Ti inú odpoveď nedám iba takú, že asi na to aby si ju použil a využil vo svoj prospech. Mýlim sa? Pozri ja som do Španielska odišiel s nulovou znalosťou akéhokoľvek jazyka. Viem, že to bola nehorázna drzosť, ale vidíš dá sa aj tak... Keby som ja vedel aj keby len po anglicky, neboj sa že by som ju tam využil...

Naozaj sa mi páči Tvoja úprimnosť a preto Ti tu ešte na záver niečo napíšem. Prestaň sa pozerať na veci okolo seba len na základe akýchsi faktov a nehľaď len na peniaze. Ak budeš robiť to čo Ťa baví a čo vieš, tak aj tie prídu. Ale nie samé. Začni sadiť a budeš môcť oberať .

Bohužiaľ je to tak, ako to máš Ty v hlaveuložené, ako Ty vidíš tie veci. Ak si myslíš, že si tak dopadol... a že si zahrabaný, tak si... ide len a len o stav mysle.

A čo teraz v kríze ???

Nájdeme podobné prípady ?

Téma vhodná k diskusii a k zamysleniu.

Zakladnym problemom je mentalita. U nas skoly a spolocnost z ludi nevychovava podnikatelov. Vychovava z ludi zamestnancov. Na skolach sa u nas deti neucia podnikat. Neucia sa narabat s peniazmi. Ucia sa ako pekne pocuvat prikazy a robit to co sa im povie.
Na skolach sa kreativne a samostatne myslenie potiera, casto krat tresta.

A hlavne nahovarame ludom ze zamestnanie.. to je istota..
Ach boze, kolli uz na vieru v tento blud doplatili..

profesional

Zakladnym problemom je mentalita. U nas skoly a spolocnost z ludi nevychovava podnikatelov. Vychovava z ludi zamestnancov. Na skolach sa u nas deti neucia podnikat. Neucia sa narabat s peniazmi. Ucia sa ako pekne pocuvat prikazy a robit to co sa im povie.

Veru mentalita. Ľudia si tu navzájom všepujú do hláv hovadiny. Školy aj celá spoločnosť...

Ja vidím ako veľký problém aj v tom, že ľudia nechcú prebrať zodpovednosť za svoj osud do vlastných rúk. Radšej ho odovzdávajú takým všelijakým Ficom či Mečiarom . Myslia si, že politici sú tu na to, aby riešili ich život. Je fajn potom môcť povedať, že "opäť nás oklamali". Ani chudák Dzurinda nemal inú možnosť (keď chcel vyhrať vo voľbách), musel ľuďom nasľubovať. Tu si ľudia sami žiadajú sľubovačov. Kto málo sľúbi, toho nechceme. Preto sa už nečudujem, keď vidím že sa sľubuje a sľubuje.

Ja hovorím iba jedno, politici by mali mať v rukách čo najmenšiu moc. A štát by mal riešiť iba tie najzákladnejšie veci. Tam kde je majiteľ štát, tam nie je zodpovednosť, produktivita ani zdravý rozum. Len sa pozrite, koľko darmožráčov sedí na ministerstvách. Koľko kancelárií sa zariaďuje, koľko nezmyselných a nepotrebných úsekov je zriaďovaných. Slúži to len na to, aby bolo kde strčiť tých najneschopnejších rodinných príslušníkov... a aby sa mohol dodávať tovar a služby na tie miesta. Ročne sa takto utopia miliardy úplne zbytočne.

Potom ešte počujem aj také názory, že chcieť viac je zlé. Podľa mňa je to ale základným problémom na Slovensku. Predsa bez toho, aby sme chceli viac či už od seba, od druhých alebo celkovo od života, prežijeme život iba ako zvieratká. Väčšine slovákov dokonca nevadí ani to, keď ich predavačka či úradníčka pošle do riti. Skrátka sme úžasne skromní, stačí nám málo. Sme šťastní, keď nám predavačka iba podá to čo chceme... keď nám na úrade odpovedajú na otázku otázkou, prípadne iba pokrčením pliec. Ale čo sa týka všetkých tých blbostí, ktorých sú plné reklamy, tie musí mať doma každý. Tam už tá skromnosť nie je. Aj na úkor totálneho zadĺženia si pokúpia všetky tie tak strašne potrebné vecičky.

Podľa mňa je veľká časť slov. spoločnosti na tom dosť biedne. Asi aj finančne ale hlavne duchovne. Aj tieto voľby ukážu, v koho tu veria ľudia. Či je už na Slovensku trocha viac uvedomelosti a sebadôvery... či už vieme veriť v seba a vo vlastné schopnosti, alebo sa stále hľadá ten vyvolený... ktorý nám pomôže .

Čo teraz v kríze?

Bastian, ten príspevok 143 sa ti podaril. Nemá chybu.
-----------------------------------------------------
A pre ostatných, čo teraz v kríze ?
No nič, ráno treba vstať a ešte skôr, ako do kúpelne, treba zapnúť počítač a prečítať si príspevok č. 143 (pred tým môžete ísť na záchod, ale len na malú).

Píšeš, že ten kto začal v rokoch 89-95, ten sa má dobre. Poradím Ti – nezaoberaj sa tým... lebo už len tento názor Ťa bude dokonale brzdiť. Svoje neúspechy si budeš zdôvodňovať tak, že je to normálne, lebo žiješ v nesprávnej dobe... Hovadina. Vždy sú nejaké možnosti. Len si treba určité veci v hlave ujasniť.
1.Sám musíš mať jasno v tom, v čom si dobrý – čo rád robíš
2.Poobzeraj sa okolo, zorientuj sa, uzrejmi si kde sa nachádzaš
3.Vytíč si cieľ – kde sa chceš dostať, resp. čo chceš
4.Vedomý si svojich možností si vytýč cestu ako to TY môžeš dosiahnuť
5.Pusti sa do toho
Toto je veľmi zjednodušený návod. Ale je v tom zhrnuté to, čo môžeš lúskať z 200 stranových kníh, v ktorých sa píše na túto tému.
Na to aby si mohol úspešne podnikať, vôbec nepotrebuješ mať super nápad. A tak ako som Ti to písal vyššie, skús si vytýčiť takú cestu, ktorá bude pre Teba schodná. Aj finančne. Alebo si ľahni, zakry sa dekou a plač, že nemáš po boku nikoho, kto by Ti finančne pomohol. Len sem nepíš, že je to strašne, strašne ťažké, keď si sa do toho ešte ani nepustil. Ja podnikám a viem, že je to ťažké, ale nikde nenariekam. Prípadne si zafrflem, ale idem si svojou cestou a nenechám sa tým brzdiť.


Máš už dosť rokov na to, aby si pochopil pár vecí... tak prosím Ťa neporovnávaj Slovenské a Rakúske platy a pomery. Alebo snáď veríš na zázraky? Zmier sa s realitou a prispôsob sa podľa toho. Alebo sa naozaj schovaj niekde a nariekaj.

Píšeš o tom, že si si zobral pôžičku a že Ťa obabrala nejaká agentúra... V niektorých prípadoch si človek sám koleduje o takéto skúsenosti... A často sú aj potrebné. To je cennejšie ako v škole získané vedomosti... oveľa hlbšie sa vrývajú do pamäte. To sú tie tzv. facky, ktoré si človek dobre zapamätá vďaka tomu, že ich pocíti na vlastnej koži.


Naozaj sa mi páči Tvoja úprimnosť a preto Ti tu ešte na záver niečo napíšem. Prestaň sa pozerať na veci okolo seba len na základe akýchsi faktov a nehľaď len na peniaze. Ak budeš robiť to čo Ťa baví a čo vieš, tak aj tie prídu. Ale nie samé. Začni sadiť a budeš môcť oberať .

Bohužiaľ je to tak, ako to máš Ty v hlaveuložené, ako Ty vidíš tie veci. Ak si myslíš, že si tak dopadol... a že si zahrabaný, tak si... ide len a len o stav mysle.[/QUOTE]



Tak s týmto súhlasím na 100%, Bastian máš v tomto absolútnu pravdu....

Som rád, že sa tu nájdu ľudia ktorí dokážu vidieť v mojich príspevkoch aj niečo viac... Lebo žiaľ, často to nie je o ničom inom, iba o blbých provokačných a akože vtipných reakciách.

Jardo, prosím prezraď prečo len na malú?

Inak, bolo by fajn, keby Radolus napísal, ako sa mu vodí.

Bastian, co dodat k tejto celej teme,ktoru som si presiel..klobuk dole..
Vynimocny clovek..aspon pre mna.. keby bolo mozne naklonovat.. inak by sa to tu na SVK vyvijalo
Verim,ze si bol prinosom po tie roky co si tu prispieval..pre mnohych!!!
Az raz pride aj na mna,a zalozim nejaku tu politicku stranu,ozvem sa..a budem dufat,ze zasadnes tam hore,a poupratujes tu
Mimochodom, potreboval by som radu..az budesmat cas..daj mi vediet, rad by som to prejednal telefonicky skor..
Nech sa ti dari..

Rozhodol som za zareagovať a pripojiť svoju úvahu.
Čítal som v príspevkoch o tom, že si treba vytýčiť cieľ, ísť za cieĺom,nerobiť to čo všetci ostatní a bla,bla,bla.
Realita je v tom,že človek nežije vo vzduchoprázdne a zákonite musí koexistovať z inými ľuďmi , alebo z nimi prichádzať do stretov.
Ja som sa poučil a hovorím,že spolunažívať je lepšie ako bojovať.
Prečo ?,
lebo každý k svojmu úspechu potrebuje pomoc, alebo len inšpiráciu od iných.
Od istého času si všímam , čo ROBIA ĺudia okolo mňa, nie to čo hovoria.
A zistil som,že každý jeden od ktorého si možem zobrať príklad , MÁ svoju STRATEGIU , ako byť uspešný.
Niekto má strategiu zabetonovať sa v nejakej firme a tam vegetovať,najlepšie aj zo svojim manželským partnerom, veď ako sa hovorí :babka k babce....
Iní majú strategiu, v tom,že niečo chovajú na dedine a tak si privyrobia,ďalší majú strategiu v tom, že si myslia , že keď sa im podarí presídliť sa do inej zemepisnej šírky a dlžky,že strojnasobia svoj príjem a poriešia svoje fin.problémy.
A zase niekto má strategiu získavať rozne veci a material za čo najlacnejšie ako sa dá...
Niektorí stavili na strategiu dobre sa oženiť, či vydať.
Takýchto strategií, by sme napočítali veĺmi mnoho,úspešných aj menej uspešných.
Doležité však je,že uspešní ĺudia,ktorým sa v živote darí, mali v prvom rade úspešný postoj, v tom, že si nepripúšťali neuspech a stale začínali odznova a odznova až kým nedosiahli to po čom túžili, resp.prišlo to ku nim samo.
Len jeden príklad za všetkých:
človek ,ktorého poznám mal kedysi veľmi slušné aj dobre platené zamestnanie a ak chcete aj spoločenskú prestíž, vo firme mal zodpovednosť za viac ako 200 ľudí a nad ním bol len výrobný riaditeĺ a generálny riaditeľ, no on toto zamestnanie opustil a začal budovať svoju vlastnú firmu, nejaké skusenosti už v tom mal , lebo vo voĺných chvíľach sa venoval "pridruženej výrobe" , rezal s bratom a otcom klatiky na cirkulári.
Prečo o tom hovorím, spomínam to preto, že on nenechal zamestnanie a neskočil do neznáma, mal už vybudované nejaké zázemie , nejaké stroje a aj priestory ,a aj nejaký kapitál,
jednoducho ON sa cieĺavedome PRIPRAVOVAL ,
a tak zamestnal 6 ľudí aby rezali klátiky miesto neho,potom sa venoval prevádzke občerstvenia,potom rozšíril svoju firmu na 15 ľudí,
dnes je jedným z kĺúčových zamestnavateĺov v jednom malom meste, má firmu ,kde zamestnáva okolo 100 ľudí a obchoduje s celým svetom
dokonca posiela nejaké svoje výrobky aj do Číny.
A je za vodou. Avšak trvalo mu to viac ako 20 rokov cieĺavedomej práce aby sa dostal, tam kde je.
Myslím si, že záruka uspechu neexistuje, existuje len PRÍLEŽITOSŤ , a tí ktorí sú pripravení sa jej v tej chvíli chopia.
A potom nasleduje zápas a neuspechy a pady, a ten kto vytrvá nejaký výsledok vybuduje.
To je podstata toho celého si myslím,doležité je aby človek svojim životom niekam smeroval, aby zaznamenával pokrok,keď sa obzrie dozadu, kde bol pred 2 rokmi, to je princíp úspechu.

Nádherná úvaha , nemá chybu ....
Aj hlava , aj päta ...
Výstižnéé
Perfiš ...

Suhlas.Vsetci v zivote dostavame prilezitosti-ale iba mizive percento z nas ich aj vyuzije....

Lebo ja tiež uvažujem nad sebou a tiež pomaly niečo budujem ..,

hoci to zatiaľ nevidno.

Ďakujem Ti Juraj , za pochvalu.

Dalsi kandidat do tej mojej strany
Klobuk dole!!!

Keď sa lepšie rozhliadneš po Porade, garantujem Ti, že podobné klony tu určite nájdeš, ani nemusíš vedieť klonovať.