no mám zavolať lekárovi že v nemocnici je natočené EEG a on tam má prísť, potom u neho v ambulancii mi povie........štandardný postup, no pre mňa nepochopiteľný. niekedy by som dala na pol roka živn. list tým múdrym sestričkám, a na uživte sa.......

ja viem...ale povedzte mi vy, vy sa viete uvolniť? úplne super uvolniť? ja nie.....ja stále premýšľam, čo ako , ako lepšie, raz ma z toho asi porazí.....

hmm celkom sa mi to darí.... treba si určiť priority.....

´Ja som ešte pred rokom tieť pristupovala k životu takým štýlom ako Ty, potom ma "porazilo" /nie doslovne, ale zlyhali mi obličky/ a vtedy som si povedala, že v živote sú aj dôležitejšie veci a keď nejde o život /čo mne išlo/ tak nejde o nič. Prestala som sa trápiť nad neriešiteľnými problémami, prestala som riešiť veci, ktoré neviem ovplyvniť a začala som sa zaoberať aj sama so sebou. Ktosi ma v živote naučil, že v prvom rade musím mať rada samú seba a potom môžu prísť na rad tí druhí.

....týmto štýlom si moja švagriná uhnala stratu sluchu - na jednom uchu, ale poučila sa....

Vieš Nika, ono je to asi stále tak, že sa učíme na vlastných chybách.....žiaľ

Nemaj obavy ja už mám operáciu chrbtice za sebou a už mi nič nie je hned po operácii som isla domou takže som tam nebola ani 24 hodín.... nembooj bude dobre ako sa len da

Ak si neurčíš priority alebo ak naozaj nevieš svoj spôsob na uvoľnenie tak ozaj potrebuješ pomoc. Neber to na ľahkú váhu a skús si povedať že život máš len jeden a nič iné nieje podstatnejšie ako ho prežiť...

Sama som tiež bola asi taká, že som robila 100 vecí naraz. Potom prišli choroby, operácie a doteraz sa nie a nie vymotať, preto Ti radím, ak ešte môžeš tak sa chop brzdy a začni myslieť aj na seba, alebo LEN na SEBA