Tak na takéto ozdoby si pamätám aj ja, a to mám 24 nosila som presne takéto isté ozdoby. A tie gumičky nemali chybu, teraz už také pevné nevyrábajú

Tieto "lienky" teraz majú vo vlasoch moje deti. Je to také zvláštne, vždy si spomeniem na "staré zlaté časy".

Také lienky do vlasov som už videla aj u malých psíkov, ale aj ja som ich tiež nosila a ešte sme nosili aj bodkované mašle , biela blúzka, bodkovaná široká suknička, biele ponožky a podľa možnosti aj červené sandále. To sme boli kočky.

Ja neviem co to bola za moda,ale pamätám si, že som tiež nosila biele ponožky a mama mi ich veľakrát dolu ku členkom zrolovala....keď sa pozriem na tie fotky z detstva, tak sa iba smejem.

presne, biele ponožky sa vtedy stále nosili a vždy sme si ich zrolovali ku členkom. Riadna móda bola predchodcovia dnešných krátkych-športových ponožiek

Veru, vnučka má dnes mesiac a ani nemôže roztiahnuť ručičky v tom krásnom kočíku, ako píšeš "vajíčku" a syn ma upozornil, že musím držať obe rúčky /na vozíku/, lebo sa prekotí. Vyriešila som to tým, že som si na chalupu doniesla starý kočík a môžu voziť aj tí malí sedem roční a neprekotia ho.

...toto bol môj kočiar

...moja prvá postieľka

Tak podkolienky si aj ja pamätám a keď už bola guma hore slabá, tak mi tam mamina dávala prádlovú gumu (zošitú) a aby ju nebolo vidno, tak sa trochu zrolovali a už mi nepadali.

Čo by sa ešte všetko našlo, keby som poprezerala skrine a šuplíky
Napr. minulý týždeň som robila poriadok v skrini - a - našla som si žiacku knižku zo 7. ročníka základnej školy ...chúďatko - už také zožltnuté listy...

Na tú rybu si pamätám aj ja . Vstupné bolo myslím 45 sk, čo bolo na tie časy dosť. Bola som z toho sklamaná. Ryba sa mi páčila,bola obrovská,(bola jej plná maringotka na námestí),ale tá tlačenica okolo! O chvíľu ma ten rad vytlačil von...a ja som si ju ani dobre nepopozeralaza toľké peniaze

Keď sme kúpili starší domček, našla som po bývalom majiteľovi na povale diplom : Za druhé miesto vo vykladaní vagónov.Bola to súťaž SZM.

Neviem,či si niektorí obyvatelia Bytče spomínajú na to, že na Bytčianskom zámku dávno,pradávno fungoval klub detí a mládeže.Môj strýko tam robil učiteľa.Tak ma babka,u ktorej som trávievala prázdniny posadila 9.3O na autobus a sama som cestovala za ním do Bytče na zámok.Nakoľko ma všetci zamestnanci poznali,mohla som behať všade...
Cítila som sa ako princezná,v princeznovskch šatách,a behala od povale po pivnice.Poznala som tam každý kút.To bola nádhera!
Dnes,keď idem okolo, iba smutne pozerám a nostalgicky spomínam na princeznovské detstvo...

Keď si tu tak čítam Vaše spomienky, tak mám pocit, že sú moje vlastné Asi sme tu všetky 17-tky

Keď to tu tak čítam, tak mám hneď slzy na krajíčku. To boli časy. Keby sa tá bezstarostnosť vrátila spolu s tými dobrými vecami, čo sme za totáča jedli, pili, nosili na sebe. My sme s maminou chodievali do Maďarska na colu v sklenených fľašiach a strašne sme sa báli, aby nám ju dovolili preniesť domov cez hranice.

My sme občas chodili na "Fáčka", mydielka,spreje,cukríky a kakao.Občas nám ,deťom mamina strčila nejaký ten balíček kakaa pod pulóver, rátala s tým, že colníci dajú deťom pokoj. Ale tie nervy na colnici! Báli sme sa ,že skončíme niekde v base,kvôli tým zopár maličkostiam...
To bol adrenalín

Našla som si pamätniček zelenej farby s nápisom "Pamätnik" hadám ešte zo šiestej triedy. Sú tam pekné kresbičky a venovania. Chránim si ho, veď to sú krásne a milé spomienky na detstvo. Aj my sme chodili hlavne s mamou do Maďarska na nákupy.

Pri čítaní týchto príspevkov aj mne prišlo na um veľa spomienok na detstvo. Cez prázdniny sme celé dni presedeli na deke s kusom chleba omočeným do vody a posypaným kryštálovým cukrom /keď si to teraz predstavím, je mi zle/ a pásli sme husi, alebo zbierali klásky po kombajnoch. Navečer sme chodili chytať chrústov a hádzali ich sliepkam /starká hovorila, že potom lepšie nesú/. Pamätám sa aj na zmrzlinára, ktorý chodil na bicykli s pripojeným vozíkom a na každom rohu uličky zvonil veľkým zvoncom. A na zmrzlinu predávanú v papierových košíčkoch. Keď to spomeniem mojim skoro dospelým deťom, popzerajú sa na mňa ako na mimozemšťana. Ale myslím si, že aj detstvo bez počítača a telky malo svoje čaro a hlavne sme boli viac s kamarátmi ako moje deti.

Ako malá som mala rada len tie farebné okraje,čierny stred som potajme vyhadzovala,aby sa mamina nehnevala. Ani dnes im neviem odolať, no jem ich už celé a neuveriteľne mi chutia. A kým prídem z obchodu domov, večšinou už vyhadzujem len prázdny obal z JOJO cukríkov...

Ja sa pamätám, že cez prázdniny sme chodili do parku s gitarou a nikdy nezabudnem na tie krásne pesničky čo ma naučili moje sesternice z Kostolišta napr.Byl večer krásny večer májový, vyšla si dívka pod strom zelený, tvár mjiela krásnou všat zahalenou, spatrila .......atď., byciklovali sme sa, chodili zbierať klásky a pod.