Pinkovce
Zaujimava debata najma od Misoft a Zuzka335 ma zaujala. Ja som v emigracii od 1969 v Australii a az tu som pochopila, ze nie vlada nam zabranala cestovat do zapadnych krajin, ale nikto nechcel nase peniaze. Ked aj boli kryte zlatom tak ich nechceli mohli ste ich mat cele kufre a nikto ich nechcel, ale chceli Rusky kaviar konak a sampanske a toto preplatili na zapade vela nasobne. Takze musim sa ospravedlnit,ze som na komunistov nadavala a ich vinila , ze nemozem si odskocit do Viedne len by som bola zatazila stat, aby ma z tade dopratali domov. No a o makacke tak to kazdy jeden emigrant hned skusil, tu sa s nikym neprosikali tu si musel cusat a robit co Ti hlupak diktoval nezalezalo ake si mal vzdelanie. Nikdy nezabudne zubny primar na morave musel mopom cistit ambulancie pokial si neobhajil jeho diplom a az potom mohol vrtacku zobrat do ruk. Az Vam niekedy rodinky ci priatelia co si mysleli, ze ako dobre neurobili, ze utiekli sa chvalili ako sa im nedari tak to boli taky co robit nechceli a im stacila nezamestnanecka podpora a spali na plazach.
To je tvrda Pravda. No sme aj taky co sme dobre dopadli lebo sme zatali zuby a snazili sme sa a vsimali sme si ako sa zabezpecit. Vsade dobre a doma najlepsie. Ked si raz dobri domov zariadite tak vsade je dobre , ale verte mne zaciatky su taske ked nemate nikoho a musite zacinat bez pomoci len vytrbvalostou a disciplinov a tu treba vsade kde kolvek ste.
Nechcem mudrovat a poucovat , ale chcem Vam priniest kus pravdy lebo som tu v Australii stretla aj takych co sem utiekli lebo priatelia im sa chvalili a poslali fotky pri autach co ani neboli ich len ,aby sa pochvalili a tito ako ryby sa na to nachytali. Schopnejsi to vydrzali a slabsi skoncili nervove zruteny ludske trosky. Vasa debataq sa mi paci a treba bytt
uprimny k sebe a okoliu . Netreba sa hanbit za zle zaciatky a stradanie treba sa podelit, aby dalsi boli pripraveny co ich caka a vedeli tomu celit.
Pozdravujem Vas krajania a prajem len uspech vo vsetkom co robite.
pozyvam vas si pozriet web
http://worldwin-postcard.com
ak to myslíš ako recesiu, tak to bolo dosť sprosté...
ak to myslíš vážne, tak nemám slov....
Hranice medzi Rakúskom a komunistickým Československom boli krvavejšie ako línia medzi niekdajším západným a východným Nemeckom.
Vytlač článok
Vytlačiť
Vyplýva to z dosiaľ nezverejnených dokumentov vtedajšej československej tajnej polície, ktoré skúmali historici z rakúskeho Inštitútu Ludwiga Boltzmanna. „Počas studenej vojny zomrelo na československo-rakúskych hraniciach približne 777 ľudí,“ poznamenal vedúci inštitútu Stefan Karner.
Zaujímavo vyznieva údaj o obetiach. Pri pokuse prekonať železnú oponu zahynulo 129 civilistov, ale mŕtvych bolo viac z radov vojakov. Tých prišlo o život až 648, hlavne pri nešťastiach v zamínovanom pásme, v iných prípadoch pri samovraždách. „Hraničnú líniu dlhú 453 kilometrov kontrolovalo až 8-tisíc vojakov,“ pripomenul v správe Inštitút Ludwiga Boltzmanna. Karner opísal podrobnosti: „Našli sme prípady, keď obete roztrhali psi pohraničníkov a keď neúspešní utečenci vykrvácali na ostnatých drôtoch.“
Čo sa týka uzatvoreného pásma tiahnuceho sa Šumavou, bolo široké až 12 kilometrov. Práca pohraničníkov tak bola veľmi náročná. „Muselo sa to podpísať na psychickom stave niektorých vojakov. Výskum motívov úmrtí medzi nimi je však len na začiatku,“ podotkol Karner v súvislosti so samovraždami.
Zabezpečenie hranice bolo porovnateľné so strážením vnútronemeckej línie: mínové polia, svetlá, trojitý plot z ostaného drôtu, pričom stredný sa nachádzal pod elektrickým prúdom. Český Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu zverejnil výsledky svojho pátrania pred siedmimi rokmi. Bádanie sa zameralo nielen na hranice s Rakúskom, ale aj s vtedajším západným Nemeckom. Úrad identifikoval 280 ľudí, ktorí zahynuli v období 1948 – 1989 pri pokuse emigrovať.
Na hraniciach bolo zastrelených 143 utečencov, 95 prišlo o život v elektrických zátarasách, 17 osôb spáchalo samovraždu zo strachu pred zatknutím a 11 sa utopilo. Po päť ľudí zomrelo počas snahy zdolať hranice vzduchom alebo keď prelamovali automobilom pohraničné bariéry. Zvyšné prípady úmrtí boli po výbuchu míny, roztrhanie služobným psom a infarkt po zadržaní.