Ja sa už nebudem rozpisovať, ale neznášala som tesilové a krimplenové nohavice ako decko, rifle boli len jedny ( ako vôl kožu, z Tuzexu - človek bol "boh"), takže tie si šetril. Ale na druhej strane sa mi páčila pletená ( štrikovaná ) móda a to som sa vybúrila v rannej dospelosti, vlastne po revolúcii, keď k nám začali do stánkov chodiť rôzne Diany, Sabriny, samé vypletance, naberané rukávy a pre malé deti, to bola proste radosť. Škoda, že dnes už vlna nie je tak v móde.

A zabavy v lese, alebo take majalesy, ale take este vtedy - to bola originalita. Dnes to nema to caro. Alebo neviem, kto tu je z okolia, ale take zabavy "na dolinkach" - na Novom Dubniku pri Starej Turej - bezkonkurencne.....

u starej mamy sme chodili po mliečko do konvičky a chlieb sa zaniesil doma a odniesol do pekárne / tí bohatší mali svoju pec na dvore/ upiecť, najviac som sa tešila u starkých na rozprávku o osmijankovi / z rádia/

Ja si veeelmi rada spominam na driapacky peria.....Bola som krpec, ale straaaase som chcela pomahat, len kvoli tomu, aby som pocuvala vsetky "klebety" dospelakov

Na to si tiež dobre pamätám. tetky si medzi sebou rozprávali ako niekto videl ísť toho a toho pána k tej a tej pani. Ja som sa opýtala "A prečo tam nemohol ísť?", tak ma taktne vyprevadili. Potom že voľakedy sa to nerobilo, čo by nie a určite všetci vieme o čom je reč.

[YOUTUBE]fXMXjyDqJkg[/YOUTUBE]

a pamätáte na takéto kočíky
a spomínané silonové šaty
a matrózky?

a doma zasa galoše dolu a ráno sa to opakovalo... A tá aróma v triede z tých papúč! Dlážka bola olejová, čierna, ale galoše museli ísť dolu. Týždenníci museli ráno zakúriť, prieniesť vodu do džbánu na umývadlo s lavórom...
A pamätáte si, keď sme prvý krát dostali zadarmo knihy? Písali sme list poďakovanie súdruhovi prezidentovi...

Ďakujem všetkým ktorí dnes prispeli do tejto témy, veľmi som sa pobavila. Nemala som dnes dobrý deň, nechcelo sa mi ani pracovať hoci viem že ma to bude naháňať. Vďaka tejto téme som trošku zabudla na problémy a schuti som sa zasmiala.

A na karlovarské rohlíky si pamätáte?
A tá elektrika - keď som mala 6 rokov, tak sme sa presťahovali na dedinu, kde elektrika ešte nebola, mali sme obrovskú batériu, na tú sa svietilo a počúvalo rádio, inak sme mali veľké petrolejky, smrdeli ako ďas, ale bolo svetlo...
Elektriku k nám zaviedli, keď som chodila do štvrtej triedy, každý sme stáli okolo práčky a pozerali na to, že už netreba krútiť pri praní kľukou, ale že to robí sila, ktorá je veľmi drahá...
A prvý televízor? - bola som šiestačka, otec robil v bani, kúpil prvý TV u nás v dedine, ale šiel buď len zvuk, alebo len obraz a anténny kábel sa ťahal viac ako 200 m., tak otec kúpil aj druhý TV a mali sme aj zvuk, aj obraz. Keď som to rozprávala vnukom, povedali mi: - vy ste teda boli magori...
No čo, boli sme magori, ale vedeli sme si viac vážiť aj ten kúsok kultúry, ktorý cez TV k nám večer prišiel...

Tak toto som nezažila, lebo elektrina bola u nás ešte skôr ako som sa narodila. Ale pamätám si na bubeníka a na naťahovanie obecného rozhlasu. Ešte som si spomenula ako cez dedinu išla iba prašná cesta a my sme každú sobotu polievali cestu a každý si ten svoj úsek pred domom starostlivo pozametal. To bola starosť domácich gazdiniek a my deti sme preskakovali tie vypolievané kolesá a mali sme ohromnú zábavu motať sa tam kde sa najviac prášilo.

Tie karlovarské rohlíky spomínam v téme recepty, takú chuť som na ne dostala že som si vygúglila recept a upiekla a boli dobré. Mimochodom už ani v Karlových Varoch ich nedostať, pečú ich len na objednávku do hotelov na recepcie.

A do škôlky sme chodili na dopoludnie. Desiatu som si nosila v takej kabelke z pomaľovaného kartónu a s otáčacím uzáverom. To sme sa tam chodili pohrať a na obed sme išli domov.

Ja by som si tiež pyšne vykračovala v silonových šatách a s mašľou ešte aj dnes, keby som bola dedička.

No trochu som sa zasnila a chybička se vloudila. Ale zase až tak veľmi som sa nepomýlila. Veď sme dedičia svojich rodičov, no nie?

Takže ste mali aj prvú káblovku

Ja sa pamätám na žida v našej dedine v strede dediny na rohu ulice mal obchod, vždy stál na schodoch, mal dlhú bielú zásteru a nás vítal, keď sme išli si kúpiť cukríky, neviem si spomenúť ako sa volali ale boli také kocky 2x2x2 cm boli posypané s práškovým cukrom a z takých drevených krabíc nám ich nabral s takou malou lopatkou do papierového kornútka za korunu.

Alebo už 70-tich rokoch na tie fantastické jogurty v tých sklenených flaškách a navrchu lekvár - mňam.

a do školy sme zo začiatku chodili na dve smeny a ešte aj v sobotu, a tá sobota skončilq až na strednej, voľno sme mali iba v nedeľu.

Tak trocha som si aj ja zaspomínala.... pamätáte si tie zmrznuté marhuľové a jahodové drene v priesvitných kelímkoch s drevenou paličkou? A céčka s eskami a paragrafmi?

Dnes som si cestou do práce vypočula CD so starými PIONIERSKYMI PIESŇAMI. Som veľmi dobre naladená. Ako bonus boli na CD piesne Kalinka a Kaťuša. Poviem Vám, ešte že bolo chladno a nemala som otvorené okno, lebo keby niekto počul čo mám pustené .......