A na telocviku dievčence nosili modré trenírky, biele tričko a cvičky jarmilky? A chlapci červené trenírky?

... a (nielen) niekedy bola sobota pracovná

Ormika, a keď si z Trnavy, pamätáš si aj obchody: U Némešky, U veľkého a malého Baťu, U Kopúnkovej, U Fišmana. A do školy som chodila z Jilemnického ulice /dnes M. R. Štefánika) "cez uličky". A ešte si pamätám námestie, keď tam nebola tá betónová obluda tzv. dom kultúry, ale širokánske mramorové schody so širokým zábradlím, po ktorom sme sa v zime "betálne" šmýkali, sediac na školských kabelách.

No taký fantastický jogurt už dnes nekúpiš, lebo podľa mňa Jogurt s veľkým J je taký, ktorý sa dá "krájať".

A co sa mi este tak vybavilo, ked sa "pustalo"kino, tak asi polhodku predtym pustali z kina "disko"pesnicky a to bola naladicka v celej dedine.....

No tiez sa mozem vyjadrit. Lebo mam niekedy silny pocit, ze taka uponahlana doba kedysi nebola. Kto chcel, mal doma co jest a ani nam nevadilo, ze v telke nie su tie americke sprostosti. Mladych, t.j. nas neoblbovali kravinami typu markiza ci jojka. Vecsinu casu sme travili vonku. Nebola kriminalita, aspon nie v takom rozsahu ako dnes. Male deti (6-rocne) sa pred bytovky pustali v pohode a bez strachu. Mysli, ze ludia neboli tak silno materialisticky zalozeni ako dnes.

Júúúúj.... a teraz ma napadlo.... pamätáte tie staré kotúčové magneťáky? Veľké kotúče s páskami a na to sme si natáčili zlatú bránu A gramofóny na také, no... neviem ako to povedať. Na platne a tie platne boli napr. modrej farby a neboli pevné, ale také akokeby z PVC, ako dnešný obal na vysvedčenie.

Abel, v Trnave mám len kanceláriu, ale pamätám si Trnavu asi tak z čias spred 20-tich rokov. Bola úplne iná, a bola veľmi škaredá. Aspoň na mňa tak pôsobila.

Veru, pamätám. Najlepšie bolo, že som si kupovala platne Mariky Gombitovej, /všetky, ktoré vydala/, lebo som si myslela, že si kúpim gramo. Ale nakoniec som si ho nikdy nekúpila. Už len magnetofón a CD prehrávač. Tak ich tam mám odložené na pamiatku

Aj ja sa pamätám, ako nám mama dávala vona "na dvor" chlebíky, tie čo píšete, ale aj lekvárový posypaný kryštál. cukrom, alebo do papierového kornútika zmiešaný kryštál. cukor s kakaom. To bola pochúťka.... Tiež nám štrikovala svetre, ale že vraj vtedy nebolo dostať vlnu, tak sa párali teplé biele ponožky, a z tých ženy svetre štrikovali. A tiež sa nosili zásterky /dievčatá/, aby sme sa neušpinili. A tie silónové šaty a podkolienky /aby nám nepadali, tak sme mali gumičky/. Skoro na všetko sa pamätám, čo píšete. Bývali sme v činžiaku a v každom byte bol rozhlas po drôte, ten bol stále zapnutý. Milovala som osmijankove rozprávky, to muselo byť v kuchyni ticho, neskôr aj rozhlasové hry, rozprávky. Je krásne, ako sme si zaspomínali. Spríjemnilo mi to dnešok.

Hej a stačil nám čierno biely TV .... a rozhlas po drôte ...

A žiadne mobily... telefón mal málokto.

To si ešte pamätám . Ja so sestrou sme boli diaľkové ovládače pre otca.

A pamätáte na Modrú vlnu? Jáj, to bola iná Super Star. Doteraz mám pred očami obraz vykúrenej kuchyne, mamička žehlí, my deti sedime na kanape a počúvame. Vtedy sme sa ani nehašterili. Doteraz si pri každom žehlení na toto spomeniem.
A keď spomínam na detstvo, spomeniem si aj na nedeľnú školu. Bolo to vždy po nešpore na fare. Bola tam miestnosť so toličkami, premietacím plátnom a rečníckym stolom a vysokánskymi kachľami. Farárov syn premietal také tie celuloidové filmy a pani farárka čítala text. Aká hrôza ma chytala pri tom hororovom zábere, keď vlk zožral Karkulku.

Ach jaj ...človek si pospomína a aj ako súrodenci držali spolu po kope . Ja sa pamätám , že ako malá som stále chcela robiť hostinu pre môjho bratríčka ,keď sa vrátil domov možno z prvého rande , to neviem ......ale nakrájala som cibuľu na drobné kocečky , suchý chlieb na kocečky a k tomu každému pohár vody a doma pri rozhorúčených kachlách, už som ho čakala ...a vždy som ho vítala s tým , že som mu pripravila velikánsku hostinu .Nemal inú možnosť , len si so mnou sadnúť a jesť , inak sa ma nezbavil .

No je to sranda ....a najmä keď teraz na to spomíname v našich sedemnástich ....

a to všetko si pamätajú sedemnástky? CCCC...

Jasné, trikrát....

Hej ja mám 17 na rok budem mať 18 alebo zasa 17? No neviem ešte .

17 sme mali už 3x to je 17 na tretiu. Ešte 16 rokov budeme mať 17 a potom to nebude 18 ale 17 na štvrtú. A to si budeme pamätať aj na potopu sveta. Len kto s nami vydrží, keď budeme také "pamätlivé"

Tiež ste mali na kábli z antény staniol z čokolády a posúvali ho hore-dole podľa pokynov rodinných príslušníkov ? A keď bolo zrnenie neúnostné búchali ste päsťou televízor zo všetkých strán ? Však na tých moderných si nie je ani kade buchnúť .