No ja som si to celé prečítala...
Vidíš potvrdilo sa, že sa otočí proti Tebe..., ale nakoniec možno efekt bude. Ja by som určite neostala ticho. Okamžite by som napísala list Riaditeľke so stručným popisom situácie aj s tým, kam až to vyvrcholilo - že k Tebe prišla polícia a trvala by som na riešení situácie a oboznámení ma s ňou, pričom by som spomenula, že mám ešte možnosť riešiť celú vec cez médiá..., ak ostaneš ticho, uvidíš, že sa to otočí proti tebe a bude ti z toho nanič a tvoje dieťa to tiež nebude mať ružové.
Platí tu asi pravidlo že najlepšia obrana je útok - a toto presne ten milý ocinko spravil.
Zabojuj! -- vrhni sa do toho...,

To sa mi ale radí, že?

Ale ak nemáš na takéto veci silu - čo viem celkom presne pochopiť, nakoľko ja som si to zažila - mocne mi to pripomína môj príbeh, som citlivá na svoje deti, dcérka je citlivá - každý sme nejaký, ale to neznamená, že nás ostatní môžu biť! Tak sprav čo ti srdce hovorí a čo je pre dieťa to najlepšie a daj ju na inú školu.
Mne v 1 triede deptala dcérku triedna učiteľka neskutočným spôsobom, najskôr som za ňou chodila, do triedy nábytok dodala, snažila sa riešiť veci s ňou - akože veď nech poradí - pedagóg..., táto taktika nezabrala, dieťa mi každé ráno ovracalo chodbu, malo neprestajne hnačky, na každej hodine ju úplne zdeptala, úpného debila z nej robila pred celou triedou, mobil výslovne jej zakázala, - hoci u nás je to nevyhnutnosť, lebo do školy dochádzala z dedinky, moje usmiate šťastné slniečko sa zmenilo na jedno vystresované vytrasené chúďatko - revala som spolu s ňou a toľkú bezmocnosť som hádam nikdy necítila.. ... presne tvoj prípad len útok tu bol zo strany učiteľky... moja dcéra nebola prvá ani posledná, učiteľku dal jeden rodič aj strieskať... ale mala silné zázemie - rodina riaditeľky... inak učí dodnes.
..... a ako môj boj skončil? - napriek prvej rade čo som ti popísala, som doslovne z jedného dňa na druhý dieťa dala do inej školy a čuduj sa svete, všetky problémy zmizli akoby som mávla čarovným prútikom, dcérka bola šťastná ako rybička a všetko bolo odrazu v poriadku, našťastie som to spravila dosť rýchlo, asi po 3 mesiacoch, lebo dcérka si dnes na prvú školu ani nespomenie, už je na 8 ročnom gymply a je v pohode.
Možno keby som bojovala a naťahovala sa , možno by som vyhrala, ale ako by sa to na dcérke podpísalo veru neviem...
To som sa ale rozpísala, lebo mi to pripomenulo moje trápenia - veru je to u nás tak, som za boj, ale keď má človek doma toho malého človiečika a vidí tú nespravodlivosť... nuž niekto povie, že som zutekala, ale tento útek bol pre moje dieťa tým najlepším riešením... dnes to viem.

Tieto veci treba asi zažiť aby človek vedel aké sú hrozné.
Takže moc, moc Ti držím palce nech ti to dopadne dobre.

vďaka za radu a názor. lenže ja mám malý problémik. dcéra ma strašne rada triednu učitelku, a aj deti v triede. takže neviem z toho von. ked začnem robit natlaky na triednu cez riaditelku, dceru mozem rovno zobrat zo skoly....ešte v kútiku duše dúfam, že dcéra čikany odíde, lebo jej matka sa tým "vyhráža" od prevej triedy pri každom probléme. jaj , normálne neviem kudy kam! majte sa...

Zdravim. Som ucitelka a poradim Ti iba jedno = STAZOVAT sa na tu agresivnu spoluziacku u triednej ucitelky, u skolskeho psychologa, zastupcu riaditela aj u riaditela skoly. Cim viac osob, kompetentnych konat v tomto smere, bude o tom vediet, tym LEPSIE pre tvoju dcerku, ktora sa mozno o tom boji hovorit s dospelymi v skole. Priam "idealne" by bolo, ak by ostatni spoluziaci v triede boli ochotni "spolupracovat" a potvrdit obvinenia Tvojej dcerky, alebo aspon opisat ako sa to dievca voci tvojej dcerke sprava.Z vlastnej skusenosti Ti mozem potvrdit, ze nasilie plodi len dalsie nasilie - rozhodne by som na Tvojom mieste tu agresorku osobne nenapadala ani fyzicky ani slovne - mohlo by sa to potom v konecnom dosledku obratit proti Tebe a Tvojej dcerke.Mala som takyto pripad v triede pred par rokmi. Vyriesili sme to v spolupraci s detmi v triede - to dievca musi pocitit a pochopit, ze SPOLOCNOST (v tomto pripade kolektiv deti v triede) taketo spravanie jednotlivca medzi nimi absolutne odsudzuje a zasadne netoleruje. Vela stastia a diplomacie pri rieseni problemu prajem. Urcite sa to coskoro zlepsi, nevzdavajte to. Drzte sa statocne.

Nazvať dieťa - agresorkou - ústami pedagóga je niečo príšerné. Zdvihlo ma to zo stoličky. Za ten čas, ktorý sa tu problému venoval, už mohli školskí psychológovia problém postrehnúť, pomenovať ho a za pomoci pedagógov a rodičov riešiť.

Danilka, mrzí ma to ale, nemôžem s Tebou súhlasiť. Agresivitu máme v sebe, každý človek ju má v súbore svojich osobnostných vlastností. Mám ju v sebe ja, Ty, všetci. Je to jedna povahová črta z celého komplexu charakteristických vlastností živého organizmu. Akou formou sa prejavuje a kedy, je výsledkom pôsobenia rôznych faktorov. Úplne zbytočne by som tu mudrovala akých, lebo väčšina z nás pozná väčšinu z nich. V ľudskom, aj mimo ľudského spoločenstva.
Agresor - to je len pomenovanie formy správania sa.
Súhlasím s pani učiteľkou. Je potrebné, aby sa komunita spolužiakov postavila proti tej malej potvorke a pomohla jej takto "vyrásť "z tejto formy správania sa. Je evidentné, že rodičia, ani škola jej nepommáhajú. Ak jej však teraz nepomôžu (proti jej vôli a vôli jej rodičov), bude sa to dieťa vysoko pravdepodobne vyvíjať neželaným smerom. Je vysoko pravdepodobné, že pribúdajúcimi rokmi sa jej agresivita bude rozvíjať, posilňovať, obráti sa aj proti rodičom, nech si nemyslia, že sa jej vyhnú (nebezpečná puberta) a bude si hľadať vyhovujúcu spoločnosť - hádajme, asi akú?, kde rozvinutou agresiou sa bude snažiť uplatňovať svoje schopnosti.
Príspevok pani učiteľky je akoby návod na pomoc dieťaťu, ktorému, ako sa doteraz javí, odmieta pomôcť jeho vlastný rodič, aj škola.

anklar, to, že so mnou nesúhlasíš, Ťa vôbec nemusí mrzieť. Neviem si v tejto téme predstaviť jednofarebné pritakávanie. Jediné, čo som pani učiteľke neprehltla bolo pomenovanie dievčatka, o ktorom nič, ale vôbec nič nikto v tejto téme nevie. Možnosť vyjadriť názor mala jedna strana. Agresor - útočník, je skutočne pomenovanie toho, kto šikanuje, v rôznych odborných témach. Ale je v nich okrem iného aj toto:
Chyby v riešení konfliktov - šikany - môžu spôsobiť až taký fatálny omyl, že
obeť je vyhlásená za agresora. Preto sa vždy postavím radšej na stranu toho, kto sa brániť nemôže. A že som si to nevymyslela, tak preventívne priložím názory k tomu povolaných:
http://www.infovek.sk/predmety/vpora...index.php?k=21

V prvom rade treba o všetkom informovať riaditeľa/ku školy!! A to písomnou formou, kde opíšeš všetko, čo sa prihodilo, a záverom budeš žiadať okamžité riešenie. Kópiu listu si odlož, môže sa v budúcnosti hodiť...

Potrebujem poradiť - právnu radu. Pomôže mi niekto? Ak by niekto poradil budem rada, nechcem to celé rozpisovať.......možno cez SS, alebo ako??Poradte. Vďaka.

neporadí nikto? je tu niekto zbehlý v obč. práve?

Ťažko ti niekto poradí, keď ani nevieme, v čom ti máme poradiť. Občianske právo je strašne obšírne.

Komerčný právnik sa ti asi ťažko ozve zadarmo. Ten by si za radu nechal zaplatiť.

AK opíšeš problém, možno sa toho niekto dobrovoľne chytí.

Aspoň hrubé rysy problému. O čo sa jedná z obč. práva.

no už som tu raz písala....
dcéru šikanovala jedna žiačka, došlo to až tak daleko že jej otec mi vynadal, následne sme si to vykričali. nasledne moju dceru opat šikanovla žiačka, ja som jej po obede v škole povedala - prosim ta daj mojej dcere pokoj. nasledne mi telefonoval jej otec domov a vyhrazal sa mi policiou, a prokuratorom. ja som mu odpovedala že nech si poslúži....
po 2 týzdnoch sme mali doma policiu, kde otecko dotičnej ma obvinil že som jeho dceru zdrapla a vynadala jej. svedka neudal.
nasledne bola vypocuta (v skole)jeho dcera ktora povedala že som jej nič neurobila.
ked sme mali jednanie o priestupku, som sa dozvedela, že boli 2x vypovedat, a zmenila vypoved otec uz len tvrdil ze som ju okrikla, a telefonovala som im domov ....a dcera zas tvrdila ze predsa som na nu nakričala.....
ja som potvrdila ze som ju len žiadala o slušne spravanie.....
pravdepodobne to nebude priestupok.....ale chcem sa spytat, moze to doticny potiahnut dalej? kedze tam ma dve rozpolne vypovede?
moze ma dat na sud po jednani o priestupku?
prosim poradte.

Nechápem, niekto ti šikanoval dcéru a ty sa obávaš . Polícii si to mala oznámiť práve ty.

ta šikana bola ohlásená triednej.....
škola sa tvári že medzi žiakmi boli "bežné" problémy......

Osobne si myslím, že sa to malo na začiatku riešiť cez tirenú učiteľku. Oboznámiť ju/jeho o situácii. A ona by mala urobiť kroky, ktoré mali viesť k riešeniu situácie. Ak by to nepomohlo, tak postupovať k riaditeľovi školy.

toto bolo urobené....len ako vravím všetko sme to hlásili triednej - ústne, a to je moj problem lebo na papieri nemám nič.
čo nie je na papieri - neexistuje!
triedna tvrdí že žiačky mali problémy - ale bežné aké bývajú v škole....

prosim poradi niekto? mam sa niečoho obávať? resp, čo robiť?

Zdá sa, že teraz ti už nejde o riešenie šikany voči tvojej dcére, ale o to, či môže dotyčný postúpiť túto záležitosť, z ktorej ťa obvinil, súdu.
V princípe ak nebude spokojný s rozhodnutím vyšetrovacieho orgánu, môže postúpiť vec súdu.

a moze ma z niecoho obvinit? vidite v niecom trestny cin?
resp. mne sa vidi ze ma krivo obvinil......

prosim poradt..vyznate sa niekto v priestupkoch????a dokazovani?