JAJA11
Ale aj tí. ktorí neveria v Boha zvyčajne poznajú desatoro a v podvedomí sú im tieto prikázania blízke a nie je pre nich problém konať dobro. Čiže jednoducho povedané aj neveriaci človek môže byť dobrý a veriaci a uznávajúci desatoro môže prestúpiť prikázanie. Človek totiž dostal od Boha slobodnú vôľu.
![Roll Eyes (Sarcastic)](https://www.porada.sk/images/smilies/rolleyes.gif)
Ja som sa od malička nemodlievala hoci mama je veriaca. Modlila sa a stále sa modlí. Keďže za socíka to veriaci mali ťažšie, nechcela nám robiť problémy, hlavne aby sme mohli študovať. Brala to ako pevnejšiu istotu. Chodili sme aj na náboženstvo ale do kostola nás nenútila chodiť, a hlavne po afére, keď farárko na náboženstve obťažoval moju sestru a iné dievčence. Nakoľko aj sama mama mala takúto skúsenosť ako 11 ročná s farárom, zanevrela na cirkevníkov. A preto sa jej aj bridí chodiť do kostola a počúvať cirkevných hodnostárov. Skrátka aj keď spoznala aj dobrých farárov, cirkvi ako takej neverí, tak sa modlí doma.
Čiže viac som som bola neveriaca ako veriaca. Ale môj (môj?) život ma viedol takou cestou, pri ktorej som cítila pri sebe, okolo seba, nad sebou, v sebe alebo kde už sa to len dá, nejakú silu. Preto som vždy aj hovorila, že v boha neverím ale cítim že niečo existuje. Naučila a učím sa jej stále načúvať a rozumieť. Našla som si svojho boha, resp. môj boh mi dovolil aby som si ho našla. LEbo sa to tak skutočne aj udialo. A naučil ma, že najväčším zlom, ktoré s nami lomcuje, ako aj Misomiso v jednom príspevku opísal, je
EGO! Preto som sa mu aj hloboko poklonila za takéto poznanie, pretože toto poznania je dosť zriedkavé od ľudí počuť, lebo EGo nás ovláda a riadi. Kým si ho neuvedomíme, nepriznáme, nikdy ho neodhalíme a budeme stále tvrdiť, že my nie sme egoisti, hoci to nie je pravda.
Nemodlím sa k vášmu bohu, nechodím do kostola a predsa cítim ako má fungovať, podľa vášho "desatoro" podľa môjho skôr "dharma" a hlavne ako to funguje v širších súvislostiach. Uznávam však JEžiša ako mučeníka, ktorý mal ľuďom ukázať ako odpúšťať a ako si odpustenie vážiť, ako si udržať vnútorný mier ....atď atď. A keď mi niekto povie, že nie tvoj boh je ten pravý a dobrý, tak .... nereagujem.
Ak ste spravodliví podľa vášho boha, ak sú ľudia spravodliví podľa takého či onakého boha... alebo sú spravodliví bez boha, čo k tomu dodať? Jedine to, že o to ide!
Takže mojim záverom je, že pre mňa je boh CESTA k tomu ako byť dobrý a spravodlivý.