antonio29 Ahoj.
U tej jednej som bol asi na 15 sedeniach, ale potom som stratil doveru a prestal som. Neunikla informacia o samovrazde, bola to ina, velmi osobna informacia. Potom som sa uzavrel a nebol som ochotny zacat doverovat inemu, pokusil som sa chodit sice k dalsim, ale po dvoch-troch sedeniach som zistil, ze som si nevybral asi spravne. Mam v sebe stale tu negativnu skusenost. Tu vsak nejde o to, ze by som nevedel pockat na prekonanie tej prvej fazy terapie, o ktorej pises, skoro o to, ze som sa bojim, aby som zase nenarazil na osobu, ktora zneuzije to, ze som jej otvoril svoju dusu.
Antidepresiva beriem, ako som pisal, popritom Xanax, ktory ma ale uspava (co sice nie je zle, lebo potom sa nezaoberam sam sebou, ale na druhej strane nic ine nerobim a praca a zivot ako taky mi unika medzi prsty). Urcite zajdem za psychiatrickou, nech vyberie iny liek. Nad hospitalizaciou som akosi neuvazoval. Teraz, ked uz neviem, co so sebou a idem vybuchnut, "uteciem" na hodinu niekde von, chodim (niekedy placem) a vratim sa spät. Neviem, co by som robil v nemocnici a ako to tam prebieha. Preto sa zatial touto myslienkou nezaoberam.
O priateloch a blizkych som uz pisal. Priatelia maju pomerne tazke obdobie (zhoda nahod) a mal by som im teraz pomahat ja. Blizki nie velmi chapu moje nezvladanie situacie, lebo su ine povahy - silni, tvrdi. Takze sa vyhovorim aspon tu a ako som doteraz zistil, su mnohi, co mi napisali, ktori mi rozumeju a vedia citat medzi riadkami, za co som im vdacny. A samozrejme dakujem aj tebe.
Ahoj antonio,
v inych prispevkoch casto hovorís o narusenej dovere, zda sa že toto by mohol byť zakladny psychologicky problem. Vyradil ťa dokonca aj z cennej práce so psychologmi. Jedna zla skusenosť s jednou psychologičkou neznamená, že toto nieje cesta, ktora može pomocť.
Dve až tri sedenia u druhych psychologov podla mna nemohli stačiť na vytvorenie pevnejšieho vzťahu, ale ani na vyhodnotenie nevhodnosti osoby psychologa. Neviem, či si tuto temu otvoril s prvou psychologičkou /či si ešte u nej bol po tom incidente/ , ak nie možno by terapia pokračovala, pretože by Ti mohla vysvetliť dovody. Je velmi ťažké sa k tomu vyjadrovať len na zaklade hypotez. Je tiež možné, že skutočne profesionalne zlyhala. Aj to sa stáva, napr. vtedy ak je to známa alebo priatelka rodiny klienta. Rozhodne si však tuto temu dovery a sklamania z terapie treba otvoriť hned na prvých sediania u noveho terapeuta- ak by si sa a pre túto možnosť ešte niekedy rozhodol. V paralele k tvojmu sklamaniu z priatelky, sa to isté v inom šate stalo u psychologičky a preto to mohlo mať taký silný dopad na velmi hlbokom prehlbení nedovery k ludom. Na tomto fore maš možnosť stretavať sa s ludmi v bezpečnej vzdialenosti, s menším rizikom zranenia. Prispevky su tu velmi velmi cenne a možu Ti prinavratit pocit dovery. Možno to dokonca bude stačiť namiesto psychoterapie v nejakej ambulancii.
Chcel by som ešte povedať niečo k patogeneze /vzniku depresie/. Depresia nevznika len na zaklade ťažkých zranujucich okolností v živote. Je to podmienené mnohými faktormi - geny /dusev. ochorenia v rodine- pozor patrí tam aj závislosť od alkoholu/, detstvo /napr. dieťa by malo byť s rodičmi zhruba do 3 rokov, aby to bolo zdrave pre jeho psychický vývoj- teda nie jasle... + harmonické manželstvo rodičov... + pristup rodičov k dieťaťu... + .... / , uživanie alkholu, marihuany..., predchadzajuce negatívne životné zažitky, vzťahové zranenia, straty, umrtia blízkych - všetko sa postupne može hromadiť - efekt poslednej kvapky a krčah pretiekol.... Zvyčajne sa spája vela vela faktorov, ale ty obvinujes iba svoju priatelku. Mimochodom, treba si uvedomiť aj svoj pocit zodpovednosti vo vzťahu. Zvyčajne nieje na chybe iba jeden....
Neber to prosím Ťa zle, toto sa netýka len Teba, ale všetkých vrátane mna. Partnerský vzťah je loteria, dlhodobým "chodením" sa síce dá redukovať riziko zraňujuceho prekvapenia, ale nie celkom.
Si inteligentný, a pravdepodobne som Ti nenapísal nič až tak nové, možno budeš namietat, že si o tom premýšlal, ale doležitejšia je emočná stránka, nie rozum. Emocie nepotláčaj a je výborné, že máš priestor na vyplakanie a že to robíš. Ked sa sa Ti chce vybuchnúť máš pravdepodobne aj negatívne emocie, dostaň ich von v tejto negatívnej forme, niečo rozbi, nadávaj, rúb drevo, preklínaj priatelku. Ak máš auto je to ideálne miesto na plač aj na zverský zúrivý rev.
Lieky- v jednom príspevku si spomínal že berieš 50 mg Serlift/dufam že si dobre pamatám/. Môže to byť nizka dávka a ja osobne, by som pred zmenou antidepresíva skusil este zvyšenie jeho davky, najma vtedy ak si niekedy pri tomto lieku /alebo Zolofte- je to to isté/ cítil aspon aký taký pozitívny ucinok.
Prajem Ti všetko dobré a verím, že nad depresiou zvíťazíš. Predpoklady na to určite máš.