antonio29 Ahoj Alica.
Na tu prvu otazku ti neviem jednoznacne odpovedat. Aj sa chcem dostat, aj je mi to v istych chvliach jedno. Som blazon v tom, ze mam stale v hlave a srdci tu osobu (hoci si to nezasluzi), pretoze hoci sme mali problemy (ved kto ich vo vztahu nema), myslim, ze to z mojej strany bolo nieco, co by som chcel mat. Ta osoba splnala vacsinu predpokladov a ocakavani, ktore mam. Viem, ze nie je jedina a ze to, co poviem, nie je pravda, ale momentalne sa mi vidi, ze uz taku osobu nestretnem.
Dakujem za slova povzbudenia. Je mi fakt dost zle, ale zatial sa drzim, neboj. Este som to nevzdal.
Dakujem.
Milý António, je normálne, že si hlboko sklamaný aj to, že máš zlosť, keď sa tvoja priateľka takto zachovala. Ale všetko toto, čo si takto kruto zažil by ťa malo do ďalšieho života posilniť. Skús sa s tým pomaly zmieriť a nejatriť rany. Proste to je život a nie vždy je ružový. MUSÍŠ nájsť zmysel svojho života a neupínať sa k niečomu, čo sa už nikdy nevráti. Skús si predstaviť
ako by to bolo, keby sa k tebe vrátila, dokázal by si na 100% zabudnúť, čo ti urobila? Myslíš si, že by to bol ideálny vzťah aj tak? Predstav si, roztrhnutý papier. Skús ho zlepiť tak, aby to nebolo vidno. António, skutočný život ťa ešte len čaká, tak nepremárni šancu a choď s otvorenými očami. Všímaj si ľudí vôkol seba, pozeraj ako sa správajú, ako sa majú. Ver mi, zistíš, že každý má svoje trápenie, niekto väčšie, niekto menšie, len je rozdiel v tom aký postoj k tomu človek zaujme a ako to zvládne prekonať. António u teba to trvá už dosť dlho na to, aby sa pozbieral a išiel ďalej svojou cestou. Minulosť nechaj zapadnúť prachom a myslí na to, čo chceš v živote dosiahnuť. Isto chceš super ženičku /samozrejme ani jedna nie sme bez chyby, ale sme ľudia/, ale prosím ťa, ak budeš stále hľadať iba to, čo si mal niekedy, nikdy nebudeš šťastný, lebo takáto osoba už jednoducho neexistuje, verím, že existuje ešte lepšia práve ku tebe, ktorá ti naozaj dá svoje srdiečko, ale ty, iba ty ju musíš nájsť. Nikto iný to za teba neurobí. Základom je, aby si si stanovil cieľ - zmysel tvojho života, lebo teraz si myslím s tvojho rozprávania, že ho nemáš a stále sa vraciaš iba do minulosti. Viem, píšem to tu dosť tvrdo, ale, ak by som mala tú silu tak by som ťa veľmi, veľmi chcela presvedčiť, že je to tak. A ak by som ťa týmito slovami mala prebrať, tak ti ich budem písať každý deň. Teraz ti život uteká pomedzi prsty, lebo ty ho vlastne nežiješ, iba si tak existuješ. Jednoducho si tu a možno ani sám nevieš prečo.