Je pekné ,že niekto otvoril aj takúto tému.Naozaj sa človek pozastaví nad zlom, čoho je človek schopný urobiť.Ja som tiež pred štyrma rokmi zachránila vlčiaka,ktorý je v práci somnou,pretože máme veľký dvor a vďačný je za každé pohladkanie.Takéto diskusie by sa mali dať na internetové stránky,kde najčastejšie chodia deti,možno by sa v nich prebudilo nejaké svedomie a možno by nedokázali upáliť mačičku, čo bolo nedávno v správach ako aj ubitie psíka na ktoré ja osobne som sa nemohla pozerať a musela som to prepnúť, lebo ma zaliali slzy.

Na čo máš podozrenie??? To necháš len tak? Aspoň nám to tu rozpíš.ČO SME V STREDOVEKU, ABY SME SA TAK BÁLI?

Áno aj ja si myslim , že otvorenie tejto témy je osožné. Pre tých, ktorých to trápi aby vedeli že nie sú na to sami, pre tých kt. nie...........Nech si odpovedia sami. Myslím, že zdravý-uvedomelý- normálny jedinec nemôže nad tým mávnuť rukou. A o tých to je- to sú tí kt. nezáujem časom prerastie do bezcitnosti a ktorí to potencionálne rozdávajú cez svojich potomkov či blízkych.
Ja si naozaj neviem predstaviť čo tu bude.
Nemusíme tu o tom ani písať, dajme hlavu do piesku ako pštros a tvárme sa že my nemôžme....
Ak sa niekto cíti dotknutý je to dobré znamenie že som udrela do živého.

Môj príbuzný nikdy neučil vzťah k zvieratám svoje deti, ani ich len nepodporoval- tá 14 ročná je nápravnom ústave a ten 8 ročný zatiaľ len hrá stale PC hry- kde sa zabíja. Po zbytočných pokusoch z mojej strany som dosiahla len to že sa so mnou nerozpráva, ale keď som s jeho deťmi nejdeme do Tesca ale na hríby, beriem svojho psa atď.
Je to mravenčia práca, ale iba keď sa posnažíme každý trochu tak to pôjde. Nemôzme čakať, že to spraví niekto iný. To je tá lenivosť a letargia.

Stanislava, neviem, pre akú organizáciu pracuješ, alebo pre aké hnutie, ale čo tak začať nejaké akcie na školách, alebo dokonca už v škôlkach? Ak láske k živým tvorom (nie len k zvieratám, ale aj ľuďom) nedokáže naučiť rodina, stále je ešte možnosť v škole. A to od malička. Tam sa môžeš realizovať. A druhá vec - myslím si, že ubližovanie zvieratám by malo byť primerane trestané, ak nemá trestnú zodpovednosť dieťa, potrestať treba rodiča. Lebo on je za to v konečnom dôsledku zodpovedný.

No to si asi naozaj trafila ze sme v stredoveku. A mozno sme uplne niekde inde lebo v tom stredoveku urcite fungovalo, kto ublizil tak trestu neusiel. Teraz?,????
Aj ked mam podozrenie, ze mi suseda otravila kocura, aj ked to oznamim, nic v tom nikto robit nebude, pretoze sa suseda samozrejme neprizna. Alebo mam dufat ze sa prizna. Ja priamy dokaz nemam a vsetko ostatne su len dohady. Tak co by si robila ty? A mozno je to ozaj len moj typ a nieco niekde zozral...???

Ahoj...a toto je kameň úrazu. Ja nepracujem pre žiadnu organizáciu, ľúbim zvieratá ako každé iné živé tvory, mám svoje doma, pracujem v niečom, čo so zvieratami nemá nič spoločné a toto ma zaújma z mojej vôľe a v mojom voľnom čase /i keď ho mám málo ako väčšina/. Ale postreh to bol veľmi pádny a zaújímavý.

Prečo si to myslíš? Máš dôvod myslieť si že to bola ona? Hovorí sa, že pes kt. šteká nehryzie..hm.

Aj ja by som zareagovala pre Leilu2006,že Stanislava nepracuje pre žiadnu organizáciu, len chcela poukázať že je hrozné, keď niekto dokáže strašne ublížiť zvieraťu, ktoré ma srdce a cit a niekto sa nato trápenie dokáže pozerať.Je samozrejmá vec, že základy citové by sa mali pestovať od malička ale predovšetkým v rodine.V našej bytovke sa tiež raz našiel psík kde sa rozhodlo na základe detí, že psík ostane pre radosť v bytovke.Ale potom niektoré mamičky začali deťom ho zakazovať hladkať lebo nie je zaočkované,postupom času ho vyhadzovali z bytovky a ono nechápalo prečo,veď nerobilo nič zlé.Ja som si ho nemohla nechať,lebo už máme psíkov 3, tak znova zo slzami v očiach, lebo už sme si naň zvykli,som ho zaviezla do útulku.A viete čo ma učia takéto veci?Pomaly sa s takýmito ľuďmi nemám o čom rozprávať,lebo už vidím v nich to čo pripustili. Nikoho z nich nenapadlo ho dať zaočkovať alebo že by ho odviezol niekto druhý ale podstata je to , že deťom to zvieratko začali zakazovať rôznymi zlými argumentami kde spočiatku ho učili k láske k nemu.A čo v tom dieťati sa vychovalo, nenávisť a odkopávanie toho čo malo mať kedysi rado.A potom sa vás niekto opýta, čo už nechodíš medzi nás a odpoveď je lebo ste iní ako som si myslela. Niekedy platilo, že aj susedia prispeli k výchove napr.keď rodičia boli dlhšie v robote a robili sme na chodbe zle.Aj teraz by som nebola proti tomu,len nech je to spravodlivé a správne. Prajem pekný víkend.

Ved preto som najkôr napísala len že mám podozrenie. Potom si ma vyzvala aby som to rozpisala, tak som popisala moje dojmy. SO susedou sa "milujeme" (aj z iných dôvodov) počula som ako na tie mačky nadáva a frfle že jej behajú po pozemku. Divní ľudia, ktorým každy ubližuje, každy ich utláča a pritom majú naokolo konflikty. s inymi susedmi, s rodinnými príslušníkm.... Ale nechcem sa nimi zaoberať ani zaťažovať, veď ich vlastný "súd" ich neminie za to akí sú, mne je len ľúto tých zvierat. Ale priznám sa kôli ním už vobec namám radosť z pobytu na chalupe...........

V piatok som bol veterinárky, ku ktorej chodíme so psíkmi. A medzi rečou mala aj jednu takú poznámku, ktorá je podľa mňa veľmi pravdivá:

Vyspelosť spoločnosti sa dá zmerať na tom ako sa správajú k zvieratkám.

A tá naša spoločnosť veru by dopadla veľmi biedne, ak by sme urobili rebríček vyspelosti.

Neviem, Stanka, koľko máš rokov. Ja som ako 18 ročné dievča strávila istý čas v Slobode zvierat. Založila a po dva roky (ešte počas štúdia na SŠ) viedla aj lokálnu skupinu. To boli časy! Vedeli sme sa nadchnúť pre dobrú vec a nadchli sme veľa ďalších ľudí. Za rok sme zorganizovali nie jeden pochod, petičné akcie, prednášky, každý týždeň sme sa stretávali a plánovali ďalšie akcie... Po tom, ako som zo SZ odišla (už z Bratislavy), časom sa vymenilo vedenie a nie je o tejto organizácii vôbec počuť. Viem, že ju vedie skvelá žena, sedeli sme spolu v kancelárii. Ale ona nabrala presne opačné smerovanie - potichu robiť svoju prácu. Robí alebo robia neskutočne veľa pre zvieratká, ale vôbec o nich nepočuť. Za mojej "éry" sme doslova bojovali. Bolo o nás počuť, písalo sa o nás, naše plagáty a nálepky svietili všade kde sa smelo (a občas aj nesmelo) lepiť. Mali sme databázy so sympatizantmi, keď bolo treba porobiť veľa roboty, mali sme sa na koho obrátiť. Teraz je okolo nich ticho. Ľudia SZ registrujú len veľmi okrajovo, vedia, že čosi také existuje, ale... nevíri sa hladina. Ozaj je to tak, že aj negatívna reklama je reklama. Je treba, aby bolo o nich počuť, aby bolo o čom diskutovať.
Ďalšia vec je - pokiaľ sa nezmení legislatíva, nikto a nič nezmôžu na ochranu zvierat. Keď Slobodu zvierat viedol Laco Ďurkovič, dosiahla sa zmena legislatívy. Verili sme, že je to prvý krôčik k zlepšeniu postavenia ochrancov zvierat a aj ich výkonnej moci, ale žiaľ, nič svetoborné sa zatiaľ nestalo.

Nedá mi nenapísať....
uvedomte si , že koľkí z nás by na ulici čosi spravili, keby skupina cigáňov, nejakých podivných výrastkov a pod. lynčovala zviera..... nuž asi nikto by sa nezastaral, aby náhodou nemal nožík v chrbte alebo pod rebrom.... bohužiaľ pri niektorých z nás nemusí byť ani skupina a aj tak sa starať nebudú,.... lebo ...,
ešte dávnejšie sa stala vec, kedy ľudia idúci do kostola videli ako na ulici mladý muž znásilňoval starú pani a búchal jej hlavu o zem .... myslíte , že jej niekto pomohol?? Našli sa takí, čo sa opýtali prečo to robí , ale nič viac....
Tak čo tie úbohé zvieratá, ktoré často ani kričať nevedia.....
Veľmi ma bolí , keď vidím nejaké zviera, ktorému ľudia ublížili, myslím si , presne to isté by sa malo stať vykonávateľovi toho hrozného činu, ale často si myslím, že neviem či je dosť ľudí , aby si pomohli navzájom a nie , aby ešte pomáhali zvieratám.
Ja považujem zvieratá často za oveľa inteligentnejšie ako sme my ľudia, lebo toľko krutosti, nenávisti, závisti a intríg..... to naozaj vie vyprodukovať len človek.

Za všetko hovorí príbeh našich psíkov:

Doniesli sme domov šteniatko takého orecha. Rástlo nám na radosť, až sa z nej vykľula pekná biela polročná sučka.
Išla som s deťmi na víkend na návštevu, manžel zostal doma sám. V piatok podvečer mi volal, že na dvore máme cudzieho psa a že naša Alina sa s ním pekne hrá. Tak som mu povedala, nech ho tam nechá, nech sa pohrajú, však on pôjde domov (podotýkam, bývame na dedine). V sobotu volal opäť, že pes je ešte na dvore a že je to také pekné šteniatko, vyzerá ako čistokrvné. Tak reku ho tam nechaj, však ja sa vrátim a povypytujem sa po dedine, komu šteniatko ušlo. Keď sme sa vrátili, šteňulo nás vítalo, ako keby sme sa už dlho nevideli a chýbali sme mu... Tak som sa teda po dedine pýtala, komu patrí. Vyšlo najavo, že psík sa potuloval po dedine už týždeň, možno aj viac, pravdepodobne bol vyhodený z auta a došiel k ľuďom. Naša Alina sa ho ujala a doslova si ho adoptovala. Keď som im dala jesť, odstupovala od misky a prenechávala mu svoj podiel stravy (čo už našťastie skončilo), bol totiž hrozne vyhladovaný. Nechali sme si ho, deti mu dali meno a vykľul sa z neho pekný béžový teriér. Už máme prvé šteniatka (5!), sú strašne pekné, majú 3 týždne a štekajú na všetko, čo sa pohne
Mimochodom, nechce niekto okolo Vianoc šteniatka?

Včera ste nepozerali správy?
Zarazilo ma veľmi chovanie tej "mladej panej", ktorá uviazala toho psíka na koľajnice.

Keď som ju videla ako spokojne sa tvári... nie som násilník ... ale takú by som jej bola vylepila po tej vyškerenej papuli, za to čo urobila....

jednu jej tresneš, prizabiješ debila a zavrú ťa ako za zdravého...ale dať jej po pysku je naozaj málo...to šteňa dostala už ako tehotná takže vedela do čoho ide...ked ju omrzí decko možno ho tiež dá na kolaje

Svätá pravda, radšej ju nechať na pokoji, veď jej sa to niekedy vráti....
No neviem, či by som jej to bábätko vôbec nechala...

Pred rokom nám tiež otrávili kocúrika. Naša labradorka ho doteraz hľadá, keď zaznie jeho meno. Začala som zisťovať naokolo.... a vyšlo najavo, že sme neboli jediní, čo prišli o kocúra alebo mačku Jednej pani z našej ulice otrávili až 12 mačiek v priebehu 3 mesiacov (a to aj mačiatka), ona sa totiž ujala každej opustenej mačičky z ulice. Zistili sme kto túto hrôzu spôsobil, zavolali políciu a........ nič Neboli dôkazy, nemohli sme to dokázať...... a známosti robia tiež svoje... a to je poľovník, mal by mať zvieratá rád

ospravedlnujem sa, ze musim sa vyjadrovat takto naraz viacerim v jednom prispevku ale nebol vobec cas, lebo som byvala v praci 12/14 h, a potom som kmitala za suckou....myslim ze tobolo rozumnejsie ale som rada ze tolkoto ludi zdiela moj nazor a zapojili sa.

Pacil sa mi Sebastianov prispevok, suhlasim s nim ale odpoved na jeho otazku by patrila do poradenstva o zdravi. Ludia sa velmi malo staraju o svoje dusevne zdravie v tejto krajine a ked uz dokonca potrebuju odbornu pomoc, tak sa hanbia o nu poziadat.....Viete ako su tu brani psychologovia a psychiatri, co je na skodu lebo par ludom kt. Poznam zachranili krk.
Pani Klimentova, bohuzial mam smutnu spravu- ludia neboli v minulosti az tak uzko spati so psami, ci zvieratami. Jedna vec je ako beru psov rozne oblasti na svete, tak isto nabozenstva a nakoniec minulost. V 16 storoci sa tradovalo podla Descarte-a ze pes je biologicky stroj cize neciti, nemysli, nechce, nelubi a robili sa pokusi na nom –priklincovali psa cez packy a, otvorili ho a pozorovali krvny obeh ziveho zvierata.....nebudem sa rozpisovat, ale ano pes je spolocnik cloveka viac ako 200 tisic rokov co dokazuju najdene fosilie, ale ucta respekt alebo laska zo strany cloveka-ta je po celu tuto dobu otazna. Ostava mi len snivat a verit, ze modernost a intelektualna vyspelost tejto doby prinesie zo sebou aj vacsie pochopenie psa, ci zvierat, davanie im toho co potrebuju a zasluzia si.
Pre Marek 15, neviem ci je vsetok povod v minulosti, je najlahsie sa vyhovarat na minulost (nemyslim teba osobne). Je to fenomen stale riesitelni a je to len na nas a v nasich rukach. My sme vytvorili to co je. Doba rychlich info a takmer ziadnej komunikacie priniesla aj toto....Ale je to na nas.
Pre Tanca sloboda zvierat je minimalne jedna organizacia co pripravuje navrh na zmenu zakonov, neviem len som o tom citala...Adresy na peticie som tu uz uverejnila, nieco sa bude diat, dufam,. Musi sa, lebo len ti co to nevzdaju zvitazia nad skepsou v tejto krajine....
Pre Smith to porekadlo je velmi rozumne, ved ochrana zvierat ak sa nemylim pochadza z VB, no ale cakat kym sa tu veci udeju ako sa maju a uprace sa to co sa ma (socialne a politicky), neviem co vsetko by sa dovtedy dialo s nasimi zvieratami.
Marianna pre 12 rokmi som bola aj ja clenkou slobody ale dospela som k zaveru ze sa da chranit zvierata roznymi sposobmi, ze tam bolo ludi dost a treba ludi kto bez zastity nejakeho spolku pomaly ovplyvnuju svoje okolie pocas spoluzitia. Ale Laco bol dobry....
Pre Bionda , suhlasim keby tam boli ludia s nozmi a j by som nemala nic asi by som ich nenapadla, neviem ti povedat co by som spravila ale mozno by som bola aspon trochu hystericka nech sa vylakaju...Keby bola v hre moja sucka, co uz sa mi stalo tak by som isla i tak J ale taki blazni sme vsetci co mame radi tie nase zveri..
Marianna to je krasny pribeh a spytam sa ta nech sa zahanbia ti lenivi a podli ludia, nebolo strasne starat sa o dvoch psov, pri detoch, ci financne alebo psychicky? Urcite bolo. Ale pozri ty to beries s usmevom lebo mas lasku v srdci.... Mimochodom u nas v TN utulko je 50 psov a 7 kotnych suk co nejaki „bajecni” ludia vyhodili ked sa okotili. Nezlutujete sa niekto? Ja mam tiez psika z utulku, mala byt utratena pre nejake zdravotne problemy, mal to byt dokonca kripel ale teraz predbehne aj zajaca....:-) ludia mozno ani nevedia aky rozmer zivota im moze dat starostlivost o a spolocnost zvierata. Skoda ze su tak egoisticki.
Pre Mirpo s polovnikmi nemam zatial nijake osobne skusenosti, vobec neviem ci su vsetci taki, ale tamten bol bez zvelicovania prinajmensom psychopat. Ako som spomenula na zaciatku, v tejto spolocnosti sa neriesia psych. Problemy a ani poruchy tak ako treba, potom sa necudujme ze sa deju sialenosti.

A este raz dodavam ,pracujem v predaji strojarenstva takze tu nikomu nerobim reklamu....:-)

Láska zvieraťa nepozná podmieňobací spôsob. Je to láska jednoduchá a všimnite si, že napriek tomu, že nie každí z majiteľov býva k svojmu psovi milí, napriek tomu ho to úbohé zviera oddane miluje. My ľudia sa vieme hnevať , ale váš pes vás ľúbi aj tak a je viete o tom, že keby ste boli v dome , ktorý by horel a vy by ste nemohli odísť, váš pes by zhorel s vami neopustil by vás! Naozaj je to tak, mačka a iné zvieratá by ušli, ale pes, ten by zostal pri vás do poslednej chvíli.

Väčšinou sa tu vyjadrujú milovníci zvierat, ktorí doma nejaké to zvieratko majú. Rozmýšľala som nad tým, čo tu písala Stanislava. Skutočne by sme mali začať všetci od seba. Ale človek, ktorý má cit v srdci, nepotrebuje žiadne špeciálne akcie, petície, presviedčania a pod. Ochotne sa ujme opusteného zvieratka, alebo ak takú možnosť nemá, skúsi mu pomôcť iným spôsobom. Horšie je to s tými, ktorí majú miesto srdca iba krvnú pumpu. Ak nedostane človek doma v útlom detstve dostatok lásky, nedokáže ju odovzdávať ďalej. A súčasťou výchovy v rodine by mohlo byť napríklad aj pravidelné sledovanie netových stránok útulkov zvierat a Slobody zvierat. Skúste sledovať pravidelne stránky svojho najbližšieho útulku a zistíte, aké krásne zvieratká sa tam dostávajú. Ja ten piešťanský pozerám každý týždeň. Môj "mačiak" je z kopaníc, kde ich bola na jednej chalupe už poriadna hromada. Keby tam ostal, možno by sa z neho stal divoch a pretože nepočuje, je možné, že by už bolo po ňom. Kamarátka si zobrala svojho kocúrika práve z útulku. A keď si pozeráme na nete čo nové v tom "našom" útulku, tak je to krásny pocit, keď si v rubrike Našli domov nájde toho svojho. Vždy s potešením povie: Toto je ten môj.
Skúsme dnešnej mladej ešte detskej generácii začať vštepovať lásku ku zvieratkám aj takýmto spôsobom. Koniec-koncov, pri počítači dnešné deti presedia času viac než dosť. Počítače sú pre nich samozrejmosťou, tak skôr prijmú takúto formu, ako niečo nalinkované a prikázané.