7.pripomienka :

V novele bod 30 - za deň platby sa bude považovať deň, v ktorom sa uskutočnilo pripísanie platby na účet príslušnej poisťovne. T.j. preddavky (zamestnávteľ aj SZČO) budú musieť platiť o deň skôr (deň pre dňom výplaty, 7. mesiaci) a budú dúfať, že banka to včas pošle. To sa mi nepáči.

No to je síce pekné, ale zdravotná poisťovňa pošle zamestnávateľovi preplatok poistného (keď niektorý zamestnanec má z dvoch zamestnaní vyšší príjem ako 12xminimálna mzda) do 30.6. To si potom bude robiť opravné daňové priznanie ?

Súhlasím, pripomienkujem to čo je napísané, nie úmysly.

Opäť začnem s tým, že nie som účtovník, ale podľa toho, čo o účtovníctve viem, tak je jedno, kedy poisťovňa preplatok vyrovná. Pre zamestnávateľa je rozhodujúce, že ten preplatok zistí a zaúčtuje ho. Na výsledok hospodárenia a teda aj základ dane už nemá vplyv, kedy to zdravotná poisťovňa uhradí. Zamestnávateľ to bude pravdepodobne riešiť cez časové rozlíšenie a hodí si to na príjmy budúcich období. Príslušná pohľadávka však bude vedená ešte v roku, za ktorý preplatok vznikol.

A opäť skončím s tým, že keď trepem blbosti, tak ma zrušte. Ale takto to vidím ja.

Sany,

na porovnanie k daňovým priznaniam - o tom to je, že ak zamestnanec nechce prezradiť výšku svojich iných príjmov - z iných zamestnaní - svojmu zamestnávateľovi, daňový zákon mu dáva možnosť rozhodnúť sa pre podanie daňového priznania.

Podobne je to i v zdravotnom poistení - ale je to korektne riešené len pre ročné zúčtovanie zamestnanca. Ročné zúčtovanie zamestnávateľ za seba - za zamestnávateľa - nevie urobiť, ak nebude vedieť výšku príjmov svojich zamestnancov dosahovaných v iných zamestnaniach a ako SZČO.

Takže zamestnávateľ RZ za sebe nevie urobiť. Keby ho robila poisťovňa, v poriadku, vie to urobiť na základe ročných zúčtovaní jednotlivývh zamestnancov. Ale ide o to, že preplatok vrátený zamestnávateľovi NESMIE byť rozpísaný podľa jednotlivých zamestnancov - ak by zamestnávateľ vedel, za ktorého zamestnanca koľko dostal - jednotlivo, tak nemá problém prepočítať si, koľko ten zamestnanec zarobil niekde inde. Zamestnávateľ teda dostane zo ZP len informáciu o tom, koľko celkovo dostane preplatkov v súčte za všetkých zamestnancov. A tu je problém transparentnosti - ako si môže zamestnávateľ overiť, či to ZP vypočítala správne.

Čiže začarovaný kruh - na jednej strane ZP nesmie zamestnávateľovi prezradiť výšku preplatku za jednotlivých zamestnancov (dôvod - ochrana osobných údajov), na druhej strane zamestnávateľ takto musí "uveriť" poisťovni, že to vypočítala dobre.

OK, chcel som tým povedať, že tieto legislatívno-technické problémy v novele sú známe, je to tam momentálne napísané špatne. Chcel som v tej odpovedi vyššie vysvetliť úmysel zákonodarcu, snáď sa ten úmysel podarí zrozumiteľne a jasne vyjadriť v zákone.

No, poisťovni by sa mohlo dať veriť. Mala by ručiť za svoje prepočty, aj tam predsa existujú nejaké kontroly. V prípade, že kontrola zistí chybu, rozdiel doplatí, alebo si vyžiada a tieto prípadné omyly by sa mohli zakomponovať do zákona o dani z príjmov ako daňovo uznateľné náklady/výnosy v období, kedy bol omyl zistený. A to by bolo asi najčistejšie.

Takže Sany, Vy súhlasíte s riešením aby ročné zúčtovanie za zamestnávateľa vykonala zdravotná poisťovňa a výsledok - jednu jedinú sumu celkového preplatku, prípadne nedoplatku by bez ďalších vysvetlení doručila zamestnávateľovi.

(ale aj tu je slabé miesto - čo ak zamestnávateľ má v poisťovni len jediného zamestnanca - celková suma preplatku sa vtedy rovná sume preplatku za tohto jediného zamestnanca...Takých prípadov bude dosť.)

ja súhlasím, len ma napadol problém iný. Asi by to časovo nešlo, lebo tie termíny na spracovanie by boli dosť šibeničné, aby firma vedela upraviť základ dane, poisťovňa by musela riadne intenzívne pracovať. Ale v princípe sa mi to zdá byť najlepšie riešenie.Ak by mi prišlo vyúčtovanie zo ZP, kde by bol vyčíslený preplatok alebo nedoplatok, nepotrebujem menovitý zoznam. A nech si daňový úrad kontroluje v ZP, či je to správne a následky z chýb nech tiež znáša ZP.

Hm, to ma nenapadlo, ste ma dostal..... V takýchto prípadoch neexistuje potom ale možnosť žiadna, lebo vždy bude vedieť výšku príjmu...

Sany, dostal - nedostal, o to nejde. Lámem si hlavu už polroka, ako sa vykoná ročné zúčtovanie zamestnávateľa tak, aby:

1. Bol dodržaný zákon, teda i zamestnávateľ využil, že max. VZ jedného poistenca
je 517140 Sk a mal tak i on, jeho zamestnávateľ, preplatky,
2. Zamestnávateľ nezistil výšku príjmu zamestnanca, ktorý dosahuje u iného zamestnávateľa alebo ako SZČO
3. Vykonanie ročného zúčtovania bolo transparentné a zamestnávateľ mal možnosť kontroly, či bolo vykonané správne.

Zladiť tieto 3 požiadavky je asi nemožné...

Lámem si tu hlavu, ale asi je to fakt nemožné. A v zákone bude schválené niečo nesplniteľné. Potom už by bolo asi lepšie, aby sa platilo ZP len z hlavného príjmu. Ale to by uvítali len zamestnaci a zamestnávatelia.

Návrh :
Ak sa bude naozaj ročné zúčtovanie poistného robiť, tak navrhujem aby sa pri preddavkoch u zamestnanca zrušilo minimum (v §13/7a). Nejaké špekulácie s neplateným voľnom, príp. kratším prac. úväzkom u dobrovoľne nezamestnaných by nemali význam - v ročnom zúčtovaní by to museli doplatiť.
Výhody
- nemuselo by tam byť potom uvedené (pre zamestnancov), že neplatia preddavky počas PN, OČR a pod.,
- nemuseli by byť zvlášť riešené kratšie prac. úväzky
- konatelia a štatutári by platili iba z odmeny, ktorú dostanú
- nebol by problém s odvodom ak 1. a 2. je sobota, nedeľa a od 3. je zamestnanec PN.

Podobne aj pre SZČO.

Ešte by som dala na zváženie, aby sa pri dvoch súbežných pracovných pomeroch u jedného zamestnávateľa počítali preddavky zo súčtu príjmov z oboch PP (aj vo výkaze by bol potom jeden riadok pre takého zamestnanca). Aj preddavky na daň sa u takéhoto zamestnanca počítajú z úhrnu príjmov. (Napríklad kôli zohľadneniu maxima).

Dostal som sa k tejto téme až teraz,ale neodpustím si poznámku na zrušenie platenia odvodov na ZP štátom za nezamestnaných. To sa muselo zrodiť len v strašne múdrych hlavách. Tí si určite nelámu hlavu nad tým, odkiaľ asi tak tí nezamestnaní majú zobrať 910,-Sk na odvody. Oni vidia iba to,k že do štátnej pokladnice sa dostanú bubáčiky, ktoré nevedia vydolovať od ľudí zarábajúcich státisíce. Je jednoduchšie siahnuť po nezamestnaných, lebo tí sa nevedia brániť.

Je mi z toho všetkého na vracanie. V takomto štáte už naozaj nie je hodno existovať!!!

Nikto sa nezamyslel nad otázkou, že sú aj ľudia, ktorým zdravotný stav neumožní pracovať na plný úväzok? A majú preto trpieť a odvádzať poistné, ako keby robili na plný úväzok? Zobuďte sa vy všetci, ktorí máte takéto zvrátené názory!!! Aj vy sa môžete časom dostať do takej situácie a potom si budete môcť hlavu tĺcť o betón, ako som to vlastne pripustil, aby sa taká nehoráznosť dostala do zákona.

Za nezamestnaných vedených na úrade práci platí, aj bude platiť štát stále. Dobrovoľne nezamestnaní platili do 31.12.2004, neplatia od 1.1.2005, budú opäť platiť od 1.7.2005.

K druhej časti (vlastne tretej) - tiež si myslím, že minimum pre zdravotne postihnutých by mohlo byť nižšie - tak ako pre nich platí nižšia minimálna mzda.

Lenže je rozdiel platiť 420,-Sk a 910,-Sk. A ešte nie je nezamestnaný ako nezamestnaný. Kto bude vymáhať 910,-Sk od nezamestnaného róma? Nik. Nech by sa niekto skúsil, uvidel by, ako by dopadol. Ale na obyčajného človeka, ktorý nepracuje len preto, lebo mu to z rôznych dôvodov nevyhovuje /zdravotných, rodinných,.../ a pritom nemusí ísť o invalida a na úrade ho evidovať donekonečna nebudú, si určite úrady rady zgustnú.

Práve z tohoto nerovnakého prístupu k občanom mi je zle.

Podľa mňa by sa mala dodržať zásada, aby sa na zdravotné poistenie odvádzalo zo skutočne zarobenej mzdy bez ohľadu na to, či to bude za prácu na úväzok 1 hodina v mesiaci alebo 4 hodiny denne. Veď budú zamestnancami a všetky papierovačky okolo toho si bude musieť zamestnávateľ plniť, tak potom prečo tá kategorizácia?

A čo takto zakotviť do zákona o zdravotnom poistení, že za plnohodnotný pracovný pomer, pri ktorom sa bude odvádzať z VZ úmernému kratšiemu pracovnému úväzku počítať pracovný pomer uzatvorený na najmenej 3 hodiny denne, t.j. približne min. 60 hodín mesačne?

Ak by bol pracovný pomer uzatvorený na kratší pracovný čas ako 3 hodiny denne, bola by povinnosť ako zamestnanca tak aj zamestnávateľa odvádzať poistné z minimálnej mzdy, t.j. zo 6500,-Sk.

Myslím, že pri takejto formulácii by sa predišlo únikom z platenia odvodov z dôvodu fingovaných zamestnaní na kratší pracovný čas /1 hod. mesačne a pod./

8. pripomienka :

Ak dobre čítam, naďalej by mal poistenec oznamovať začiatok a ukončenie PN. Zároveň je tam doplnený §24 písm k) - zamestnávateľ oznamuje zmenu platiteľa poistného - t.j. aj začiatok a ukončenie PN.
1. Je to zbytočne dvojmo.
2. Neviem, či je tam nutný termím do 8 dní od začiatku a ukončenia PN, OČR, ak nie, nestačilo by, ak by na konci mesiaca zamestnávateľ dal zoznam ?
3. Najlepšie by bolo, keby to nahlasovali priamo lekári (aj pre SZČO) - tým by sa to asi nepáčilo, ale ako tak chodím po lekároch, všetci majú počítače, keby im ten softvér vytvoril zoznam PN a OČR a elekronicky by to poslali do ZP, tak by s tým možno až tak veľa práce nebolo, a na ZP si to len stiahnu a nemusia to nahadzovať niekde do počítača (neviem či to niekde nahadzujú). Predišlo by sa problémom u ľudí, ktorí vážne ochoreli a nemajú blízkych ľudí, ktorí by im tie papiere poslali do ZP.