Deti, deti, detičky.... ste moji obľúbenci....

Ste úprimní, výnimoční, prírodzení, najkrajší a najlepší ľudia na svete.
Ste tí, bez ktorých by naša planéta neexistovala. Milujem Vaše slová, Váš smiech, Váš plač.
Zbožňujem Vašu vôňu a lásku, keď ľúbite. Nenahnevám sa, ak ma urazíte.
Zasmejem sa na Vašich hlúpostiach, a smútim ak
sa Vám niečo zlé stane...
Ste takí úžasní, s Vami je práca iná,
ak klamete, tak klamete prefíkane,
a to tak, že nás dospelých napodobňujete...
Ak sa urazíte, tak, to počuje celý svet. Ak si ublížite, milujete rozmaznanie...
Za svoju dokonalosť ani trochu nemusíte usilovať,
Vy sa tak už rodíte, a správate sa akoby ste o tom aj vedeli.
Nebojíte sa požiadať o to, čo chcete. Svoje emócie vyjadrujete bez zábran...
Keď sa hneváte, vie o tom celý svet. Keď Vám je dobre, Váš úsmev dokáže
naplniť šťastím celú miestnosť.
Deti sú plné lásky...
Malé dieťa môže od nedostatku lásky umrieť.