Aha, chybička se vloudila .... (text som skopíroval z Wordu a neskontroloval...). Takže znova.

Dobrý deň. Nakoľko sa moja mama dožíva veku, kedy chce riešiť situáciu spojenú s dedičstvom, obrátila sa na mňa s otázkou, čo treba urobiť, aby boli pri usporiadaní rodinných záležitostí splnené tieto podmienky. Než ich vyjadrím, chcel by som vás informovať o situácii.
Mama je vdova a býva v byte v osobnom vlastníctve. My sme dvaja súrodenci – ja som ženatý a sestra je vydatá. Sestra nemá deti a jej manžel má syna z predchádzajúceho manželstva, ktorý však nebýva s nimi v spoločnej domácnosti. Moja sestra má byt, ktorý zdedila po starých rodičoch z otcovej strany. V čase dedičského konania som sa podielu z dedičstva na tento byt vzdal, aby si mohla moja sestra vyriešiť svoju bytovú situáciu. Ja mám s mojou manželkou tri deti. Moja mama sa rozhodla „dať“ svoj byt iba mne, resp. iba mojej vetve rodiny z hore uvedených dôvodov. Má ale tieto podmienky:
- doživotné právo na byt
- v prípade ak by nezvládala platby, resp. byt jej prestal napr. zo zdravotných dôvodov vyhovovať (je situovaný na 7. poschodí), aby s ním mohla disponovať.
Potreboval by som poradiť, aký je najvýhodnejší spôsob splnenia týchto požiadaviek

V prvom rade sa musíte dohodnúť Vy traja - mama, sestra a Ty - vyjadriť svôj názor pred mamou aj sestra, teda navzájom.
Dohodnúť sa či chce mama, aby ten byt bol prepísaný úž teraz na Teba na základe darovacej zmluvy alebo to chce riešiť záveťou.
Doporučila by som spísať dohodu o vysporiadaní u notára, prinajmenšom nechať si overiť podpisy, a v tejto dohode by mala vyjadriť svôj názor aj sestra, najlepšie by bolo uviesť, že si nebude nárokovať dedičský podiel resp. sa vzdáva svojho podielu, potom už je na Vás, či dediť alebo darovať.
Ak by ten byt darovala mama už teraz, vlastníkom sa staneš Ty aj zápisom na katastrálnom úrade a ona nebude môcť ten byt vymieňať bez teba, nakoľko bude ako "nájomca" a nie vlastník.
Ale tu už sa jedná čiste len o vzťah medzi Vami, lebo tú výmenu môžeš zrealizovať Ty na základe jej výberu, ak mame to bude zo zdravotných dôvodov lepšie.

Tiež by som to riešila písomnou dohodou so sestrou a následne darovacou zmluvou (alebo kúpnou zmluvou, lebo v budúcnosti je menej napadnuteľná než darovacia) a nie závetom. Vydediť priameho dediča (vylúčiť ho z dedičstva) je možné iba za preukázania určitých skutočností, ktoré sú stanovené v zákone a tie sa preukazujú ťažko a dlho. V darovacej (alebo kúpnej) zmluve sa špecifikuje, že mama bude mať právo doživotného užívania bytu. Nie je asi možné papierovo podchytiť to, aby mohla v budúcnosti s bytom disponovať, lebo vlastníkom sa staneš ty, ale právo doživotného užívania nájdeš dnes sa hromade LV, je to bežná prax. Pri rozhodovaní, či darovacia alebo kúpna zmluva, treba brať ohľad na to, že to, čo bude darované, je iba tvoje, a na to, čo kúpiš, má v prípade rozvodu (nemaľujem čerta na stenu, ale život nám občas prináša rôzne prekvapenia) nárok aj manželka (neviem, ako ste na tom s BSM). Pri tvojich deťoch je to jedno, v prípade dedenia majú na svoj podiel nárok bez ohľadu na to, či si nehnuteľnosť nadobudol darovacou alebo kúpnou zmluvou. Takže si treba rozmyslieť a hlavne myslieť nielen na jeden, ale aspoň na dva kroky dopredu. Želám ti veľa úspechov, v prípade, ak by si potreboval so zmluvami pomôcť, napíš SS.

Vydedenie (ako je aj v inych odpovediach rozobrane) je podmienene naplnenim zakonnych podmienok. Z praxe dodavam, ze aj za podmienky, ze su tieto dovody splnene (staci jeden z nich), moze vydedeny napadnut tieto dovody na sude a pridete nielen o nervy a rodinne vztahy, ale aj o poplatky za sud a advokatov. Vydedit neopomenutelneho dedica, t.j. vlastne dieta, je mozne jedine listinou o vydedeni, "nespomenutie" v zavete zasadne nic nevyriesi, moze mat len vplyv na velkost zdedeneho podielu.
Dozivotne pravo je v poriadku, je to naozaj bezny postup.
Ak by nezvladala platit platby, je potrebne menit byt? Zo zakona maju vyzivovaciu povinnost aj deti k rodicom, a da sa to riesit aj tym, ze jej na ten byt budete prispievat. Koniec koncov, ako vlastnik budes tak ci tak za platby spojene s bytom zodpovedny ty, a ak sa platit nebudu, byt vydrazia tebe, a nie mame.
To - aj aby nebol jej, ale aj aby s nim mohla disponovat je asi take ako "aj dnes zjem, aj na zajtra aby mi zostalo". Disponovat bytom moze len vlastnik (v pripade darovania ty). Ak su dobre vztahy, da sa to riesit aj tym, ze ak takato situacia nastane, vyriesite to tak, ze spises s mamou dohodu o zruseni prava dozivotneho uzivania/byvania a zaroven zmluvu o buducej zmluve, ze jej taketo pravo zriadis v inom byte; ak bude ten "nahradny" byt uz vtedy znamy, moze sa v zmluve o buducej zmluve priamo pomenovat, aby mama nemala obavy, ze sa vzda svojho povodneho prava bez nahrady.
Okrem toho to mozte cele riesit aj zaopatrovacou zmluvou, kde sa zaviazes, ze mamu doopatrujes, hoci aj s klauzulou, ze ak to bude co len trocha mozne, opatris ju (alebo na vlastne naklady opateru zabezpecis) prave v tomto byte, a nie trebars umiestnenim v zariadeni socialnych sluzieb. Je to akoby darovanie za protihodnotu - doopatrovanie. Nie je to teda klasicka darovacia zmluva a ak budes starostlivost riadne poskytovat, podla zmluvy, je aj tazsie napadnutelna nez darovacia.
So sestrou by som ziadne zmluvy a vyhlasenia nespisovala. Ona sa nema co vzdavat alebo nevzdavat dedicskeho podielu ZA ZIVOTA MATKY! Kym je matka svojpravna, ma sama pravo rozhodovat, co so svojim majetkom urobi, a nemate pravo do toho zasahovat a nebodaj si uplatnovat nejake "nahrady" a "vyplacanie", aj keby ho prepisala na cirkev, urobila z toho pribytok pre bezdomovcov alebo prehrala v kartach.
Je navyse otazne, ci sa moze vzdat dedicstva skor, ako matka zomrie a ako by sa hodnotila platnost takehoto vyhlasenia v pripadnom dedicskom konani.

Č. 19/1972

Zošit č. 1, str. 50

1 Cz 57/71

Predmetom vyporiadania medzi dedičmi nemôžu byť nároky, ktoré dedičom v budúcnosti môžu vzniknúť po osobe, ktorá ešte žije. Takéto nároky nemôžu si dedičia vopred medzi sebou vysporiadavať ani dohodou.

Zročnosť výplaty ustupujúcich dedičov je možné v dohode o vyporiadaní medzi dedičmi viazať na určitú udalosť, sumu výplaty však v každom prípade treba určiť spôsobom vylučujúcim pochybnosti o jej výške.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo 14.7.1971, 11 Cz 57/71)

Podla mna nie - § 574 ods. 2 OZ (Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná).

V suvislosti s tym sa spomina rozhodnutie R 19/1972, podla ktoreho predmetom vyporiadania medzi dedičmi nemôžu byť nároky, ktoré dedičom v budúcnosti môžu vzniknúť po osobe, ktorá ešte žije. Takéto nároky si dedičia nemôžu vopred medzi sebou vyporiadať ani dohodou.

Mal som tuto otazku otovrenu dlhsie, lebo som popri praci hladal na nu odpoved, ale vidim, ze si ju medzitym uz zodpovedal .