Dnes som už videla aj fialové, alebo modré.

Začína dozrievať aj na severe

Tak si to užijte, mi už v Bratislave máme po oberačke.

peter

Dnes i napriek veľkému suchu ktoré u nás panuje.

Aj takto môžu vypadať plody tento rok

My sme mali tento rok na 5 rocnych krikoch konecne velku urodu.
Oberanie nemalo konca, tak sme podlozili pod kriky plachty a len jemne rukami prebehli po spodnej strane konarikov. Plodiky padali sme...

tiež tak oberám ved z velkého kríka sa to inak nedá,ved pri dotyku opadávaju samé

Ja to oberám do dáždnika a je to v pohode.

Tu sú plody - odroda KARINA. Je to ešte malý krík, no plodov má neurekom

možno tu už bolo spomínané,ale nestíham preštudovať: aký veľký by mal byť krík? my máme náš asi tri roky,ale nejak sa nerozrastá, takže úroda tak na zjedenie /ináč mne to veľmi chutí/.Môže to byť tým, že je medzi stromami?

Mám okolo 150 kríkov, no najviac nám chutí odroda AMUR.

V každom prípade je potrebné im vybrať slnečné miesto, chránené od severu pred prudkými vetrami. Má byť dôstojné pre túto rastlinu a nesadiť ju niekde medzi stromy. To urobila aj moja suseda a veľmi sa čuduje, že jej to nerastie a postupne hynie. Sadím ich po dve rastlinky rôznych odrôd. Neskôr sa prepletú a vznikne tak jeden krík. Vytvorím z toho ako keby živý plot. Ak má rastlina slabé prírastky, tak ju zrežem na 10 -15 cm na pník. Čím častejšie ju režem, tým má nasledujúci rok väčšie prírastky. Na nových konároch sú plody oveľa väčšie.

Táto rastlina na to aby dobre plodila potrebuje stabilnú a tuhšiu zimu, veľa slnka a najme v jari vlhkú pôdu. Zdá sa, že najlepšie pre túto rastlinu je to, ak má hlavu stále na slnku, teda nemá rada časté a dlhé zmáčanie listov no pritom vlhkú, no nie premočenú pôdu.

Plody spracujeme veľmi jednoducho. Zasypeme cukrom, popučíme a trošku rozmixujeme a necháme zamraziť v malých vzduchotesných nádobách. Najlepšia lahôdka je rozmixované s cukrom a pridané do bieleho jogurtu, alebo rozmixované s cukrom na chlieb podobne ako džem.

Pomaly už nemáme chuť na jahody, lebo toto ovocie ich vo všetkom nahradí a možno aj predčí.

díky za vyčerpávajúcu odpoveď.Len teraz predpokladám, že sa dá celé vykopať a presadiť /zrejme v jeseni/ na - ako píšeš- dôstojné miesto.
U nás je to tým, že manželovi padne do rúk katalóg, čo sa mu zapáči ,kúpi, ale ďalej sa už nestíha starať.Takže niekedy ani nevieme, čo máme v záhrade. Jeden stromček ešte budem musieť zistiť cez Poradu,ale až keď dozrejú plody.
No 150 kríkov....to už nie je hocijaké pestovanie.Jahody síce máme,ale i tieto plody mi veľmi chutia.

Tu by som vložil problematiku rezu s ktorou sa mnohí názorovo rozchádzajú

Rez

Pre lepšie pochopenie podstaty rezu zemolezu Kamčadského je dôležité pozorovať rozvoj rodivých púčikov. Púčiky v najnižšej časti bočných výhonkov centrálnej vetvy a na kostrových vetvách sú rastové a často jediné svojho druhu. V strednej a vrchnej časti sú rastové aj zmiešané – ktoré pri prebudení rašia kvety aj vetvičky.
V prvý rok, alebo dva roky, vrcholový púčik rastie, dávajúc zo začiatku slabý prírastok, no pri tom aj pri dobrej starostlivosti často odumrie. Pritom z púčikov nachádzajúcich sa v hornej a dolnej časti vetvičky, začnú odrastať dlhé bočné výhonky. Takto sa vyvíja rast kostrových konárov aj na celom kríku.
Po dvoch až troch rokoch rodivosti na vrcholoch vetví sa objavuje dosť silné zahustenie. V spodnej časti sa vetvy vyhoľujú a z nich vyrastajú obnovujúce vetvy. V priebehu roka dorastajú na úroveň kríka a zastavujú rast. Vo vrchnej a strednej časti týchto vetví sa zakladajú zmiešané a rastové púčiky a celkom pri zemi iba rastové. Obnovujúce výhonky rastúce na boku - bočné vetvenie, akoby sa otierali o staré vetvy a nútili ich sa nakláňať na bok.

Prvý skracujúci rez zemolezu je potrebné urobiť po výsadbe.
Po vysadení skrátime na 7-8 cm. Podporíme tým vetvenie a vytvorenie základu z výhonkov vyrastajúcich z ešte mladej rastliny. Optimálny dĺžka pníkov po reze je 7-10 cm. Bez rezu výhonky základu kríka sa objavia až v druhom roku no častejšie v treťom roku rodivosti, keď sa objavuje vyholenie konárov zo spodnej časti kríka a zahustenie periférii. Výhonky sadenice budú preto rásť veľmi pomaly. Prírastok centrálneho výhonku býva slabý. Bez optimálneho počiatočného rezu je vysoká pravdepodobnosť, že sa zväčší vetvenie hornej časti konárov s ich slabým prírastkom hmoty.
Pri optimálnom počiatočnom reze nastane rast 2-3 silných výhonkov čo spôsobí rýchle formovanie primerane veľkého kríka. Počas rodivosti stačí kontrolovať tempo rastu a zahustenia kríka, vyrezať zle rastúce výhonky, poškodené a polámané vetvy.
Doporučujem preto pravidelné za rok – dva urobiť prerezávku zemolezu. Vysokú úrodu plodov môžeme získať pri strednej dĺžke prírastku vetví nie menej ako 20 cm. Preto staré zahustené koruny vetví (8 - 10 ročné) je potrebné zrezať na pník. V nasledujúcom roku z pníka vyrastú 2-5 silných výhonov z ktorých jeden je nutné ponechať pre zámenu odrezanej vetvy a ostatné zrezať.
Spoločne s rezom na kríkoch skracujeme aj časť silných minuloročných výhonov, aby sme podporili vetvenie a v spodnej časti sa začali vyvíjať kvetné púčiky.
Ak je nevyhnutné presvetliť okrajové časti kríka, môžeme vyrezať časť rodiacich vetví. Celkový počet rôznych vetví v dobre sformovanom kríku by nemal byť viac ako 15.
Pri reze rodiaceho kríka je treba dávať pozor, aby nedošlo k silnému oholeniu dolných častí vetví a k prílišnému zahusteniu okrajových častí. Ak vidíme že dochádza k rýchlemu oholeniu, potom viac pozornosti venujeme prerezávaniu. Ak k tomu nedochádza, uprednostníme častejšie skracovanie vetví a výhonov.
Pri veľmi slabých rastlinkách počkáme so skrátením o rok. Vo všeobecnosti na mladých kríkoch je potrebné, aby prevažovalo mierne skracovanie s nepatrným prerezavaním . Na kríkoch s plnou rodivosťou – mierna prerezávka s miernym skrátením. Na starnúcich kríkoch silné prerezávanie.
Približne 1-3 rodiacich vetvičiek je nevyhnutne ponechať bez akéhokoľvek prerezávania – tie najdravšie. V nasledujúce roky ich postupne zmladíme zrežúc na pník. Naklonené výhonky sú náchylné k zahusteniu na úkor obnovujúcich výhonkov rastúcich vertikálne. Časť z týchto výhonkov rastúcich vertikálne je potrebné nakloniť a druhú časť skrátiť a tým vynútiť vetvenie. Tie výhonky, ktoré sú blízko hlavných - kostrových vetví zrežeme celkom. Skrátené vetvičky ošetrené rezom dávajú dobrú úrodu veľkých plodov a rýchlo dozrievajúcich plodov no rýchlo sa vyhoľujú. Preto ich treba využiť na dosiahnutie úrody v 2-3 roku a následne urobiť rez na dosiahnutie nových vetvičiek.
Vetvičky zemolezu sú veľmi krehké. Preto v zimnom období sa stáva pri veľkom množstve snehu, že pri topení snehu sa môžu polámať. Je preto vhodné kríčky spevniť - obviazať a tým zabrániť poškodeniu vetvičiek snehom.

150 kríkov je na robotu veru dosťJa mám vysadené asi 50 odrôd tak teraz pri zbere neviem kde mi hlava stojí

To je pravda! No s tými kríkmi, ktorých plody opadávajú pri dotyku je to v pohode. No často mám "pomocníka" a tým je ľadovec. Tohto roku sa nám zatiaľ vyhol, no neviem dokedy.

Kvety zemolezu v pohode odolali jarným mrazíkom. Mrazík začínal už pred 24 hodinou a mráz bol tak silný, že zničil skoro všetko - orechy, slivky, broskyňe, marhule, čerešne, jablone, ríbezle atd. takže z ovocia neostalo skoro nič. Preto už možno niektorí tušíte, čo je to za pašák, ten zemolez. Keď nieto z ovocia už nič, tak nás zachraňuje zemolez.

Trošku som experimentoval s rezom a zdá sa, že to má nemalý vplyv na vývoj kríka. Po výsadbe dvojročnej sadenice som ju zrezal na približne 10 -15 cm na pník a nechal narásť 2 -3 silné vetvičky. Ostatné som zrezal približne na 10 cm. Trošku neskôr som aj z tých 2-3 čo som nechal narásť taktiež trošku skrátil vrchol. Keď mi na odrezaných miestach na vrcholoch začali narastať bočné vetvičky, tak som aj z týchto skrátil vrcholy. Takto som experimentoval na pár kríčkov z rôznych odrôd. Na ďalší rok na týchto centrálnych vetvičkách bola taká násada plodov, že som ich musel podopierať.

Vyzerá to tak, akoby táto rastlina reagovala na poškodzovanie napr. možno zverou, ktorá ju zdá sa vo svojej domovine často obžierala. Potom vytvára silné rastové púčiky a neskôr silnú násadu plodov.

Tieto jej vlastnosti by sa dalo využiť a uplatňovať optimálny rez k dosiahnutiu pekných veľkých plodov!

Má niekto podobné skúsenosti s rezom?


Tu je pár fotiek z odrody KARINA

Tak s rezom skúsenosti nemám,ale na zimolez odteraz nedám dopustiť.Na jeseň som nasadila 7 kríčkov,na jar dala okolo nich tmavú netkanú textíliu a potom som sa mesiac do záhrady nedostala.Včera vyhrabávam zimolezy,len podľa kolov som ich v tej burine našla,uplne zarastené ,tešila som sa že to prežili a ajhľa-všetky zarodili,na každom za hrsť zimolezov-neviem ako sa volajú plody.Super.Odteraz to budem opakovať

BXLmiami, zemolez kamčatský a muchovník sú dve úplne rozdielne rastliny
Co vlastne máš, muchovníky alebo zemolezy?

Pardon za chybu.Mám oboje a toto boli zimolezy.Ale muchovníky detto.

Tak tento rok je to s úrodou kamčatiek super. To behanie s polievačkou pri veľkom suchu aké máme tento rok stálo za to. Zatiaľ mám obraté už okolo 12 Kg a kde je ešte koniec.

Taktiež som dával pri mladých rastlinkách čiernu netkanú textíliu no neskôr, keď kríky podrástli som textíliu dal preč a teraz pri veľkom suchu dávam pokosenú trávu. Taktiež udržuje optimálnu vlhkosť zeminy pod kríkmi.

No tam, kde je vlhko sa to tu hemží medvedíkmi. Tento rok to tu mame zamorené medvedíkmi - krtonôžkami. Zem je prevŕtaná ako ementál. Idú tam, kde je vlhšie. Sú ich stovky - čo stovky tisíce. Samčeky podvečer lietajú ako nejaké veľké kobylky. Pred pár dňami podvečer mi jeden pristal na bunde. Keď som sa pohol tak odletel na krík. Keď som sa podvečer prechádzal, tak prebehovali cez cestu jedna radosť.

Po deviatich dňoch zberu som priniesol dnes trošku aj domov