Presne to chcem robiť, len pominie to sprosté obdobie daní. Vyjdem si von.
Už na mňa netrpezlivo čaká moja spriaznená dušička - kmotrička. Chcem sa len tak prechádzať po meste, kúpiť si nové šaty, kabelku, topánky a v podstate kašľať na všetkých zlých ľudí. Dnes sa cítim hrozne. Ráno som myslela, že odpadnem vo vani. Strašne ma bolí hlava. Už som zobrala aj tabletky, ale zatiaľ nič nepomáha.Ďakujem za slová útechy. Ty veľmi dobre vieš o čom hovoríš, teba život skúša poriadne. Prajem ti rýchle uzdravenie.

Nie je to o žiadnych ružových okuliaroch, ale o tom že si položíš otázku: „Chcem zmenu k lepšiemu?“ ak je tvoja odpoveď „áno“, tak si musíš uvedomiť čo ťa k tej pozitívnej zmene privedie. Treba si uvedomiť čo pre to robiť, nerobiť, čo hovoriť, ako myslieť... A naozaj si myslíš, že je pôvodcom všetkého zla tvoj manžel? Ja ani jeho ani teba nepoznám, ale napriek tomu som si istý, že určite nie je pôvodcom všetkého zla on. Už len tvoje niektoré slová naznačujú, že to tak asi nie je.

Pár mesiacov dozadu som ti už písal v jednej téme, že takýmto myslením a vyjadrovaním nič nedosiahneš. Je to už pomaly rok a tvoje vyjadrovanie sa je skoro rovnaké.
http://www.porada.sk/461079-post37.html
Na vyriešenie problémov nestačí iba vypnúť, zájsť si na nákupy... musíš pre to urobiť niečo aktívne. Aj v tej predošlej téme je toho napísaného viac, nad čím by si mohla porozmýšľať.

Odporucam vsetkym kliknut na ten odkaz, aby videli, z akej pochybnej stranky je to citovane. V podstate ked to zoberieme z muzskej stranky, muzi su tzv. "rozsievači", ti uz od prirody stale tuzia po zmene, ak by tu nejestvovali moralne zabrany, etika a iste (predovsetkym krestanske) tradicie, tak typicke muzske spravanie by bolo - spravit decko a hura poobzerat sa niekde dalej. Teda muz v podstate permamentne (minimalne "podvedome" - ako uvadza citat) tuzi po zmene a to, ze ak tuzim po zmene tak - "pak se Vám do cesty dostanou lidé, kteří vám pomohu tuto situaci řešit a změnu uskutečnit" ?? Ved mne sa do cesty dostava denne mozno 400, mozno 800 peknych bab, ak vyrazim do mesta, s tym naozaj nemam problem.

Tento citat je zvrateny. Cudujem sa , ze ho tu zavesila zena.

Ak by moja manzelka vedela riesit vsetky problemy iba nakupmi, tiez by som bol "najhorsi manzel"

Ale misomiso. To mi iba pomôže preklenúť to sprosté obdobie a od niekiaľ sa odraziť. Ale ináč dobrá poznámka, na úsmev. Ja nie som taká rozmarná.

Celý rok to až tak nebolo, lenže problémy zas vyplávali na povrch a tak by ich už trebalo riešiť ráznym rezom. Pôvodcom mojích problémov je na 100% on.
A to, že sa trápim aj pre iné veci, to je pravda.

Tvoj pohľad na riešenie problémov je podobný ako pred rokom. http://www.porada.sk/462325-post69.html
Čakáš že sa začnú ukazovať pozitívne výsledky keď niečo rozpučíš na márne kúsky, keď budeš riešiť problémy ráznym rezom? Si stále plná hnevu a to je zlé. Tak ako som ti už písal, nepôsobí to dobre ani na myseľ a ani na telo...
Rieš hlavne seba. Konanie druhých môžeš iba ovplyvniť... jedine svoje môžeš meniť.

Ahoj, keď môžem, aj ja by som prispela mojou skúsenosťou. Som rozvedená 3 mesiace, tiež si každý myslel, že mám dokonalé manželstvo. Ja som robila všetko aby tomu tak bolo. Ale aj tak nikdy nebolo dosť to, čo som robila. Nikdy som si nepomyslela, že by to mohlo byť aj inak,človek si zvykne skoro na všetko. A stále pritom myslí na deti.Ja mám veľmi veľký pohár trpezlivosti, až sa minulé leto prelial, a povedala som si, že takto žiť nemusím. Môj ex sa totiž k našej dcére nikdy nesprával, ako ozajstný otec. Tak ako z mojej strany nikdy nebolo dosť čo som robila, od nej to bolo tak isto. aby si dieťa muselo zaslúžiť otcovu lásku, tak to je sila, nie? Zvažovala som každú stranu. položila som si všetky pre a proti na misku váh, a rozhodla som sa. Nikdy som nesledovala romantické seriály, až v tom období som si jeden pozrela. Tam bola povedaná super veta, ktorá sa stala mojim mottom v tom období:"Lepší je hrozný koniec, ako hrôza bez konca." Držím palce, len odvahu,všetko sa dá zvládnuť. Treba myslieť na budúcnosť.

Milla, musím iba nabrať odvahu podať to a postaviť sa na nohy.

Nie je to ľahké, dokonca môžem povedať, že je to veľmi ťažké. Ale nie je to ani tak o odvahe, ale skôr o vnútornej sile, naozaj to treba prebrať v sebe,a zvážiť všetko do detailov.Veľa nocí som nespala,aj som si poplakala, dlho som si dávala sebe za vinu, že to tak končí, ale asi to sú štádiá, ktorými treba prejsť, až dospeješ ku konečnému rozhodnutiu.

Ja sa akurát rozvádzam - po 15. rokoch manželstva.
Dlho som myslela že úlohou ženy je zachrániť rodinu, ale viem že som sa mýlila. Ja sa rozvádzam pre neveru, alkohol, agresivitu a ...
Ak to nefunguje, deti v takomto zväzku veľmi trpia. Teraz, keď sú veľké mi povedali, že som to mala urobiť dávno. Dúfam, že mi to raz nebudú vyčítať.

Ak potrebuješ vzor, tak ti môžem poslať. Ja teraz tiež podávam. Nemyslím si, že moja úloha na tomto svete je iba trpieť. Sú aj krajšie veci.

Skús to prilepiť.

Neviem Kalkulka, ale ja mám z toho všetkého také zmiešané pocity.
Píšeš, že pôvodcom všetkého, čo Ti ubližuje je Tvoj manžel. Možno je to skutočne tak, neviem. Len sa pýtam, ak sa rozvedieš (tým nechcem povedať, že to nemáš urobiť) znamená to, že Tvoj manžel zmizne z povrchu zemského?
Už Ti nebude môcť škodiť a ubližovať? Neviem, či robíš dobre ak chceš riešiť veci pod tlakom takých emócii, ktoré Ťa ovládajú. Nemala si už riešiť veci počas toho roka ako písal Bastian?
Podľa mňa skús premôcť tie emócie a potom rieš veci. Viem, že nie je príjemné žiť s pocitom, že Ťa sklame Tebe blízky človek, ale ak sa dá skús najskôr odpustiť a potom riešiť veci. Koniec koncov Ondrejvla Ti to veľmi pekne napísala, stačí sa len zamyslieť.
Rob veci k svojej spokojnosti, len to nerob pod tlakom negatívnych emócii, škodíš hlavne sama sebe, potom sa nečuduj, že Ti je zle ako píšeš.
Nakoniec, ver, že Ti z úprimného srdca želám všetko len to najlepšie.

Ahojte. Nechcela som pôvodne reagovať na túto tému, lebo sa ma priamo dotýka, ale musím. V apríli bude rok čo som rozvedená. Pred rozvodom som 6 rokov znášala od môjho bývalého rôzne úrážky, krik, chodil domov opitý a čo bolo najhoršie začal sa vadiť aj so synmi. To všetko sa začalo diať potom ako sa zoznámil so svojou terajšou priateľkou, s ktorou teraz žije. Veľakrát pred rozvodom ale aj po ňom som uvažovala, či má môj život význam alebo nie. V najhoršej chvíli som si spomenula na svojich synov a uvedomila som si, že svoj život musím žiť práve pre nich. Po rozvode boli najhoršie asi 3 mesiace, potom som si povedal dosť. Začala som sa venovať sama sebe, stretávať sa s priateľmi. Asi po pol roku som sa stretla s bývalým manželom a on mi dal otázku či ľutujem, že sme sa rozviedli. Odpovedala som mu, že nie a zrazu som pocítila nejakú úľavu a pochopila som, že môj život je krajší a šťastnejší. Tiež som pochopila, že musím žiť preto aby moji synovia mali domov. Pochopila som, že rozvod nie koniec môjho života ale niečo čo bolo mojim osudom a musím sa s tým zmieriť.

Mila kalkulka, poznam typ takeho skodcu, mam tiez jedneho doma. Skodi, kde len vie. A pritom sa tvari maximalne nevinne. Najprv ma to trapilo, ved som mala este male deti. Ale potom som sa naucila. Ignorujem ho .V ramci zachovania mojho dusevneho zdravia. Iste, nie je to idealny stav, ale je to stale lepsie, ako byt dusevna troska.

vieš Alicka pôvodne som nechcela reagovať, ale keď čítam tvoje príspevky, tak sa mi zdá, že už vôbec nie si ďaleko od depky. prosím ťa len toto nedovoľ, aby si mala z toho depku. viem o čom hovorím aj som sa rozvádzala,
som bola na dne aj som musela brať lieky na nervy.
som mala z toho slova " rozvod" a súd "" hrôzu, ale som to dokázala po 25 rokoch, a len to ľutujem, že som to nespravila skôr. a keď bolo po všetkom , potom som si uvedomila, že čo je to súd? veď to nič nie je, iba som tam bola ja a on a sudkyňa. netrvalo to ani 10 minút. nevieš si predstaviť tú úľavu , ktorú som cítila potom. žiadna depka, len radosť z toho, že som sa dokázala od neho odpútať. treba myslieť na budúcnosť, teda ja som myslela nato, že už ma nebude týrať psychicky, nebudem musieť kukať na jeho ožratý, prepitý ksicht. vieš aj som bola na seba aj trošku hrdá, že som to dokázala....jój dúfam mi to odpusti, lebo už je na onom svete.
vieš neviem či bývate byte v osobnom vlastníctve, my sme predali tu v Blave ten náš, sme si rozdelili peniaze a bolo.
ale hlavne som chcela reagovať na toto modré.
prosím ťa si na veľkom omyle keď si myslíš, že nečaká ťa nič pekné. si mladá a určite si nájdeš takého, ktorý si ťa bude vážiť a bude mať rád . ale keď si budeš len dúmať a rozmýšľať v tomto prostredí v ktorom si teraz, tak to šťastie si rozhodne nenájdeš.
Po piatích rokoch po rozvode som si našla tú ozajstnú pravú lásku / a pritom nemám 25 ./ cítim že ma miluje, by mi zniesol aj modré z neba---- a som veľmi šťastná a vďačná osudu, že môžem byť šťastná. Pravda som tomu trochu aj ja dopomohla s tým, že len tak zo srandy som sa ozvala na jeho inzerát a ani vo sne by mi nenapadlo, že z toho bude niečo,/ lebo som mala na tie inzeráty svoj názor / a veru že bolo, a hneď na prvom stretnutí preskočila medzi nami tá slávna iskrička , láska na prvý pohľad . V máji už bude rok čo sa máme radi.
Ver mi, že aj na teba čaká niekde niekto, kto ťa bude mať rád a budeš šťastná. vieš vždy to tvrdím, že to čo niekoho čaká ajtak ho to neminie. či je to dobre alebo zle. jednoducho každý máme na tomto svete napísaný náš osud. a nevyhneme ani tomu zlému .
držím ti palce a prosím ťa nenechaj sa so sebou zametať . máš predsa oporu vo svojích deťoch

Barbara a Jasa, píšete presne to, čo si myslím a prežívam. Aj sama si uvedomujem, že na mňa padá depka. Iba viem, že sa musím pozviechať. Ale vôbec si nemyslím, že ma v živote čaká niečo dobré. Keby to tak náhodou prišlo neviem, či už tomu uverím, že je to toto moje ozajstné šťastie. Bývame v našom spoločnom byte. Ale ja byt predávať nechcem. Deťom strechu nad hlavou nepredám. On však vlastní dom, ktorý naňho prepísali jeho rodičia. Tak by som možno na súde pochodila tak, že by som nemusela hľadať mu náhradné bývanie. Čo vy na to? Lenže problém je v tom, že on sa z bytu nechce odsťahovať. Ja som mu už totiž oznámila čoho sa dočká. On však tomu asi ešte neverí.

Jasa tak to ti želám pevné nervy. Ale aj tak si myslím, že ti v istom čase dokvapkajú tak ako mne. Robila som presne to isté. Bola to chyba.

áno Alicka presne toto bolo aj u nás. On si tiež bol na 100% istý, že sa nerozvediem a bol z toho vedľa keď som mu ukázala, že som si podala o rozvod. ešte aj po rozvode mi hovoril, že teda si nemyslel, že som schopná podať ten návrh. Jaj Alicka teda neviem kde bývaš v ktorom regióne, ale tu v Blave sa to dalo , to bolo v roku 2002 a čo sme dostali za ten byt peniaze, tak som z toho kúpila byt v Dun. Strede a ešte mi aj nejaké drobáky ostali. a to som kúpila trojizbák, takže tam bývame aj dcérou aj jej rodinkou. No práve to je to, že aj ten Tvoj si mysli, že ty nedokážeš sa rozviesť. Pravdaže ten byt on predať nechce, lebo jemu to tak vyhovuje a vyžíva sa v tom, že si taká nerozhodná. Jednoducho si napíš ten návrh a ukáž mu to, som zvedavá ako by sa zatváril. možno by začal aj on trošku premýšľať, no ale moc v to neverím, lebo muži sú sobci a dobrí herci. možno na teba by zahral nejaké srdcurevúce divadielko, aby si to nerobila. ešte sa vrátim k tomu bytu, áno aj podľa mojho názoru by si mu nemusela hľadať náhradné ubytovanie, ale z toho bytu by si ho rozhodne musela vyplatiť.