Ale no... Ja by som to nedelil na mužov a ženy. Predsa aj medzi ženami sa nájde minimálne toľko sebeckých. O hereckých schopnostiach už ani nehovorím .
Kalkulka veď povedz mužovi, nech sem zavíta a podebatí s nami. Nech povie on svoju verziu...

[quote=kalkulka;693122] Ale vôbec si nemyslím, že ma v živote čaká niečo dobré. Keby to tak náhodou prišlo neviem, či už tomu uverím, že je to toto moje ozajstné šťastie.

no Alicka ja toto hovorím teraz , ale v opačnom slova zmysle, nemôžem tomu tiež uveriť, že ma stretlo to šťastie a každy deň sa bojím toho, že sa z toho krásneho sna zobudím.
Ver tomu, že aj TY stretneš to šťastie. musíš v to veriť.
Alicka viem aké to je keď človek sa musí rozhodovať, stále len okolo tej jednej veci behajú myšlienky deň čo deň od večera do rána a zase od rána do večera. už človek je z toho unavený, má hlavu ako balón.Ale ver tomu, že keby si si podala ten návrh na rozvod, v časti by sa ti uľavilo, že už si spravila ten prvý krok a ver tomu, že budeš kľudnejšia.a aj myšlienky sa trocha ukľudnia. už nebudeš stále dokola sa len s tým zaoberať.
Alebo len napíš na papier to čo by si napísala do toho návrhu a uvidíš, že trochu ti aj to pomôže, aby tvoje myšlienky nebehali stále okolo toho.

no dobre Bastian, veď áno, pravda aj medzi ženami sa nájdu dobré herečky.
to máš svätú pravdu,

Prečítala som si Vaše príspevky a musím povedať, že nebojte sa rozvodu, nie je to vôbec hrozné. Hore hlavu ! Ja mám 50 rokov a som 3 x rozvedená. Užila som si veľa zlého. Pre moje 3 deti som urobila to, aby boli šťastné a mali šťastné detstvo. Teraz sú už samostatné, stretávame sa minimálne 2 x do týždňa a vidím, že aj ony sú spokojné.

tu je vzor z netu , :
Návrh o rozvod manželstva

Díky Barbara, si poklad.

Žiarlenie môže byť aj veľmi kruté, spojené s týraním.
Od toho preč. Aj dieťa sa potom zle vychováva.

To som zažila. Viem o tom svoje.

Bastian, on by na takú diskusiu kašlal. On žije vo svojom svete.

Nehovor mu dopredu čo chceš urobiť!! Skús sa vžiť do jeho myslenia čo by urobil keby som ja urobila toto....... ty musíš byť vždy o jeden krok pre ním, len tak máš šancu ho dobehnúť

Dadina, on je ako v nejakom sne. Či mu niečo poviem, alebo nie, vždy to je jedno. Jednoducho, ako keby som hádzala hrach na stenu. On si jednoducho žije svoj svet. Iba s nami býva a často ani nevie, čo sa v rodine deje a potom neposudzuje veci správne
a často preto ubližuje druhým. Veď nikdy ani nepovie kam ide, alebo kde bol. Keď sa spýtam, tak odpoveď je, že nikde. Kade si chodil? Odpoveď: "Po zemi." Atď. atď. Myslíš, že toto je život?
Ani preňho, ani pre mňa a už vôbec pre deti. On totiž nepotrebuje ženu, či manželku ale mamičku, ktorá sa oňho postará a on si robí, čo sa mu chce.

Je to skrátka frajer čo si neváži čo doma má. Poznám takých jedného som aj mala takého doma. Všetky ženy boli dobré len ja nie. Každá uvarila lepšie len ja nie. On mohol koketovať so ženami, chodiť s nimi na zábavy, ja nie. On musel vedieť o mne všetko, ja o ňom nič! Nechaj ho, kašli na neho, uprac si v živote a on sa zbadá. Teraz ho doma niekto čaká ma obraté, navarené, ale potom sa to zmení on si to teraz neuvedomuje ani ten môj si to neuvedomil. stravoval sa u prateľov a musel jesť to čo mu dali ( miesto mäsa - osúchy ), za to im aj platil a minul viac peňazí ...... zadarmo nikto nič nerobí! Domov sa chodil len vyspať, to znamená neupratoval, nerobil žiadne práce ktoré som robila ja. Po pol roku takéhoto života ma požiadal o stretnutie, ospravedlnil sa mi a ponúkol mi aby som sa aj so synom vrátila do bytu, ktorý mi patril. Týždeň som dávala do poriadku byt, nerátam rozbitý nábytok, ktorý som musela postupne vymeniť! Nevzdávaj sa! Na každého raz dôjde. Ja som nemusela nič urobiť proti nikomu, nikomu som sa nevyhrážala ani nekliala a na každému čo mne ublížil sa osud vypomstil.

...tak Ti rozmýšľam či aj ten môj mal doma obraté......

S týmto, absolutne súhlasím, podľa mňa je rozdiel medzi neverou a neverou- myslím, si, že každému z nás sa može pritrafiť v živote nejaký úlet ( aj keď sa mi to zatiaľ nestalo)- ale každému sa to može stať a keby to bolo nejaké krátkodobé, náhodné- tak by som to dokázal odpustiť, ale horšie by bolo keby sa manželka zamilovala, srdcom by to brala- to by bol veľký problém
a ešte jeden moj názor- podľa mňa je blbosť k prípadnej nevere priznávať- neviem kto to raz povedal- "zatĺkať, zatlkáť, zatlkať"
A ja tiež radšej o ničom nechcem vedieť a načo?

Dadina, ani nevieš ako mi hororíš z duše. Je to lajdák. Aj teraz zas urobil skopačinu bez môjho vedomia. Pracuje momentálne na druhom konci republiky a vôbec mu nechýbam. Vybíja sa na našom synovi, lebo nie je si schopný ani uvariť jesť a tak čaká na syna. Radšej bude hladný, ako si má niečo spraviť.
Je to proste leňoch. Všetko mi urob, všetko mi daj. Je mi iba ľúto syna, keď počujem po hlase, keď si telefonujeme, aký je nešťastný.

Toto isté bolo u nás, on si vedel urobiť len čaj. A teraz si predstavte že náš 14 roční syn sa naučil v škole robiť variť palacinky a ex sa normálne nechal od neho obsluhovať a bol donútený jesť palacinky lebo bol hladný. Pritom to je chlap ktorý je mäso od pondelka do nedele. Dnes sa nad tým pousmeje, lebo to hovoril aj Ander o Piťovy taký vtip o palacinkách, že na prvej palacinke už sedí a poslednú ma v zuboch

Ja by som o tom určite chcel vedieť. Podľa mňa je vždy lepšie, keď partner vie na čom je, resp. ako sa veci majú. Totižto nevera sa „nepritrafí“ ako píše Stanislav – k takému úletu treba podľa mňa dosť veľa. Je tam dosť veľký priestor na to, aby si človek uvedomil veci... Nestane sa to za 2-3 sekundy... podľa mňa sa to musí udiať najprv v hlave. A keď sa to stane v otupenosti vďaka alkoholu, tak to o človeku tiež niečo hovorí... keď mu k tomu stačí alkohol, aby konal tak.
Nech o tom partner vie a nech sa s tým buď vyrovná keď je toho schopný, alebo nech sa zamyslí nad tým, či tomu nie je na vine aj on sám. Prípadne nech sa s ním rozíde... Ten kto zatĺka má toho druhého za šaška. Ak sa mu vie pozrieť do očí a večer si k nemu ľahnúť do postele, tak je to chrapúň.

Pred chvíľou sem niekto pridal tému
Sledovanie služobného mobilu bez vedomia zamestnanca, a pýta sa či môže zamestnávateľ sledovať, kam volajú jeho zamestnanci zo služobných telefónov. Pravdaže môže, lebo iba chce vedieť o tom či zbytočne neplatí do luftu. Pravdaže láska nie je obchod kde je prvotná myšlienka urobiť niečo aby som dostal niečo, ale tam to funguje tiež podobne - pocit za pocit. Lebo ak je to dávanie dlho iba jednostranné, tak ten vzťah končí. A keď niekto tomu druhému dá všetko, tak by aj mal vedieť o realite...

Uz velekrat som si povedal, ze k takymto telenovelam sa radsej ani nebudem vyjadrovat, aj ked ich stale citam. Stale akosi nemozem prist na to ako je to mozne, ze na svete dochadza k takymto veciam. Moj nazor na problem konkretnej osoby uz ozaj radsej nevyjadrim, zbytocne by to zase vyvolalo vlnu nespokojnosti. Rad by som sa ale nieco spytal vseobecne, bez konkretneho adresata.
Mohli by ste mi niekto odpovedat, ako je to mozne, ze tu pisu ludia ktori maju vo svojich dvatsiatich a volaco rokoch dieta a pocas materskej dovolenky otvorene hovoria o rozvode? Placu, ze ziju s darebakom, ktory nie je schopny uzivit rodinu, nic nerobi a nevie, pije, je hruby nasilnik, neprispel ani korunou na spolocny majetok a sam nie je schopny sa postarat o jeho dieta. Toto a este viac hnusu zistil samozrejme ten lepsi zhruba rok po svadbe. Aka je jeho miera zodpovednosti, kde a cim rozmyslal ked to vsetko este slo zastavit a nemusel byt na svete dalsi nestastny bezbranny tvor? Bol snad ten zluduch niekedy iny? To skutocne ten uboziak vtedy nevidel? Nevidel, ze spolu po zabavach minaju viac penazi, ako su schopni zarobit, ze ten odron si s alkohlom rozumie lepsie ako s celym ostatnym svetom, ze je to bitkar a nasilnik? Asi to bolo niekomu aj prijemne, vystatovat sa pred podobnymi akyze mejdan sme to zase absolvovali, co si mozeme dovolit. Teraz odrazu sa zmenil? Preco asi? Kto vsetko ma na tom vinu?
Ta ukrivdena cast jednostranne tu a pred sudmi presviedca, ze len ona je schopna postarat sa o to ubohe dieta. Samozrejme teraz uz vedia, ze by im ten darebak co nevie zarobit korunu mal davat obrovske peniaze. A nie len on, my vsetci a nasich dani cez socialku.
Najdu sa aj taki co sa spoliehaju na pomoc rodicov, ak ostanu sami. Ved oni predsa maju pravo budovat si svoju karieru. Pocitajme teda trocha. Teraz maju 25. Ich deti budu asi o 20 rokov tiez potrebovat taku istu pomoc. To ale ich rodicia budu mat 45. Budu ochotni sa vzdat svojej kariery a postaraju sa potom o svoje vnucence tak ako si to oni predstavuju teraz? Nie kto zradil raz zradi zase. To bolo heslo jedneho vojvodcu pred 65 rokmi.
Nie som ziadny nabozensky fanatik, kazdopadne ale to ako niektore cirkvi a nabozenstva netoleruju takyto lahkovazny pristup plne schvalujem. Ak sa niekde stane chyba, byva vzdy na viacerych stranach, nie len na jednej, ako sa to tu snazi ista cast prezentovat. Vstupme si teda do svedomia. Spytujme sa najskor, aky je nas podiel viny na tom vsetkom. Naliali si ti dvaja na zaciatku ozaj cisteho vina? Povedali si otvorene, ako si predstavuju zivot v rodine popredu? Ak ano a obaja s tym suhlasili, comu sa teraz cuduju?

Nesúď, ak si také nezažil!!!! Teš sa, že si šťastný človek, že sa Ti podarilo vybrať partnera, ktorý sa pred svadbou nepretvaroval (môj sa dokázal pretvarovať celých päť rokov - pred svadbou) - dokonca som po určitých rokoch pochopila, že ho zakrýval ešte aj jeho otec (myslím jeho vzťah k alkoholu). Zatiaľ s tým "bojujem" a niekde v hĺbke - veľmi, veľmi v hĺbke duše sem-tam dúfam, že sa to zmení.
Asi som blbá .... (podľa Teba určite!), ale máme dve deti a to hovorí za všetko.

[quote=dad111;698529]
/quote]

V mnohom sa mýlite a v niečom máte pravdu. Viete keď som sa prvý krát vydala tak som 4 roky chodila s mojim už ex. Bola to láska na prvý pohľad, nosil mi každú sobotu kvety, nosil ma na rukách, nebolo tam nič čo by nemalo. Po svadbe sa úplne zmenil, kamaráti, alkohol, zábavy a ešte aj prestal robiť , samozrejme som toto rýchlo ukončila do roka od svadby...Kto tu bol vinný za to že za zmenil?
Jedno teraz uznávam to že mladý ľudia najprv začnú spolu žiť aby sa spoznali, to je to čo mne za totality vo vzťahu chýbalo, pretože sa to odsudzovalo. To že sme sa videli len cez víkendy, to nieje to spoznanie vlastností druhého človeka. Pretože spolužitím ide aj zodpovednosť, tolerancia, ustupovanie, úcta, skromnosť, pomáhať si, povzbudzovať sa, vedieť si povedať názor, ale si vedieť aj uznať chybu! Len spolužitím, ozajstným spolužitím, sa navzájom spoznáte a vôbec nie za jeden rok. Niekoho môžete poznať 10 rokov, aj tak vás zaskočí niečim čím ani neviete a môže to byť aj kamarát?!

Terajší mladí ľudia máte pravdu sú nezodpovední a spoliehajú sa nie na seba ale na rodičov, ale zase nemôže súdiť tých mladých, pretože oni boli tak vychovaní a učení a teraz sa ich rodičia divia prečo sú takí nezodpovedný. ťažko berú rodičia kritiku že urobili chyby pri vychovávaní, alebo že deti nemajú jasnú predstavu čo je skutočne manželstvo ak rodičov videli len sa hádať, bitky na dennom poriadku, peniaze chýbali, prípadne úlety jedného z rodičov..............nemôžete nikoho súdiť lebo neviete kde je pravda a tá je niekde uprostred. Všetko má svoje príčiny.
Verše mojej mladosti:
Milovať neznamená len mít rád
Milovať znamená veriť a pravdu znát
Milovať znamená odpustiť a podat si ruce.
Milovať znamená rozdeliť dušu a srdce.
Milovať neznamená len mať rád, opravdu milovať je zázrak snáď!

dad111

nedá mi ešte doplniť že prečo stroskotá mnoho manželstiev len vďaka úletom? Pretože sa vytratí z ich vzťahu romantika, prídu deti a večný kolotoč.Žena ráno nakŕmi deti, uprace, navarí, zajde doobchodu (ak je za čo), vybaví čo sa dá ( samozrejme aj s deťmi), príde domov dá deti spať, medzi tým príde domov manžel, čaká ho už navarená káva, naloží sa mu teplí obed, napapá sa, žena poumýva riad, on medzi tým si prečíta noviny, prípadne pozerá šport, alebo ide na pivo, žena zatiaľ zobúdí deti dá im olovrant a stále je s nimi, prípadne perie, žehlí, sadí či okopáva v záhrade, pripraví večeru, manžel zistí že je večer, odpočinutý čaká ženu v posteli a vyžaduje si od nej manželskú povinnosť, no žene behajú po rozume iné veci ako napríklad čo navarí, alebo ktoré šeky poplatí aby jej vyšli peniaze. A tú končí každá romantika.
Prečo by to nemohlo byť všetko inak, spolu navaríme, vychováme a postaráme sa? Prečo? Pretože muži si vydobýjajú svoje postavenie v manželstve silou, nie láskou a úctou. Nemajú radi keď je žena emancipovaná, má svoj názor či kariéru nedajbože kariérny rast, v prípade nech boh chráni že v manželstve preberie úlohu manžela - tu končí normálna komunikácia medzi dvoma. Muži chcú doma takú žienku domácu, bez make upu či módnych výstrelkov a práve za takými sa oni obracajú a niekedy aj koketujú. Prečo si neuvedomia, že keď koketujú s nejakou ženou že aj tá žena je niečia žena? A vzťahuje sa to aj opačne, na ženy!