Uz velekrat som si povedal, ze k takymto telenovelam sa radsej ani nebudem vyjadrovat, aj ked ich stale citam. Stale akosi nemozem prist na to ako je to mozne, ze na svete dochadza k takymto veciam. Moj nazor na problem konkretnej osoby uz ozaj radsej nevyjadrim, zbytocne by to zase vyvolalo vlnu nespokojnosti. Rad by som sa ale nieco spytal vseobecne, bez konkretneho adresata.
Mohli by ste mi niekto odpovedat, ako je to mozne, ze tu pisu ludia ktori maju vo svojich dvatsiatich a volaco rokoch dieta a pocas materskej dovolenky otvorene hovoria o rozvode? Placu, ze ziju s darebakom, ktory nie je schopny uzivit rodinu, nic nerobi a nevie, pije, je hruby nasilnik, neprispel ani korunou na spolocny majetok a sam nie je schopny sa postarat o jeho dieta. Toto a este viac hnusu zistil samozrejme ten lepsi zhruba rok po svadbe. Aka je jeho miera zodpovednosti, kde a cim rozmyslal ked to vsetko este slo zastavit a nemusel byt na svete dalsi nestastny bezbranny tvor? Bol snad ten zluduch niekedy iny? To skutocne ten uboziak vtedy nevidel? Nevidel, ze spolu po zabavach minaju viac penazi, ako su schopni zarobit, ze ten odron si s alkohlom rozumie lepsie ako s celym ostatnym svetom, ze je to bitkar a nasilnik? Asi to bolo niekomu aj prijemne, vystatovat sa pred podobnymi akyze mejdan sme to zase absolvovali, co si mozeme dovolit. Teraz odrazu sa zmenil? Preco asi? Kto vsetko ma na tom vinu?
Ta ukrivdena cast jednostranne tu a pred sudmi presviedca, ze len ona je schopna postarat sa o to ubohe dieta. Samozrejme teraz uz vedia, ze by im ten darebak co nevie zarobit korunu mal davat obrovske peniaze. A nie len on, my vsetci a nasich dani cez socialku.
Najdu sa aj taki co sa spoliehaju na pomoc rodicov, ak ostanu sami. Ved oni predsa maju pravo budovat si svoju karieru. Pocitajme teda trocha. Teraz maju 25. Ich deti budu asi o 20 rokov tiez potrebovat taku istu pomoc. To ale ich rodicia budu mat 45. Budu ochotni sa vzdat svojej kariery a postaraju sa potom o svoje vnucence tak ako si to oni predstavuju teraz? Nie kto zradil raz zradi zase. To bolo heslo jedneho vojvodcu pred 65 rokmi.
Nie som ziadny nabozensky fanatik, kazdopadne ale to ako niektore cirkvi a nabozenstva netoleruju takyto lahkovazny pristup plne schvalujem. Ak sa niekde stane chyba, byva vzdy na viacerych stranach, nie len na jednej, ako sa to tu snazi ista cast prezentovat. Vstupme si teda do svedomia. Spytujme sa najskor, aky je nas podiel viny na tom vsetkom. Naliali si ti dvaja na zaciatku ozaj cisteho vina? Povedali si otvorene, ako si predstavuju zivot v rodine popredu? Ak ano a obaja s tym suhlasili, comu sa teraz cuduju?

Mna momentalne caka rozvod, podava ho manzelka. Ako dovod udava nezaujem o rodinu a citove ochabnutie. Mame 4 a pol rocnu dceru. Uvedomujem si, ze som sa im ako otec nevenoval dostatocne, nechodil na spolocne prechadzky. S kamaratmi som vonku nechodil, jednoducho ma to nebavilo a nebavi. Navaril som, poupratal som, s malou sa hral ked trebalo. Teraz sa mi naskyta otazka....ma ineho? Co si o tom myslite?

P.S. Samozrejme mi vravi, ze nikoho nema...

Dakujem za rady, ale asi uz je neskoro. Na konci tyzdna sa stahuju a dnes podla vsetkeho poda navrh na rozvod. Nase manzelstvo sa dostalo do stereotypu a o druhej sanci a o zmene nechce ani pocut. Som psychicky na dne, neviem co bude a ci bude. Plne si uvedomujem, ze ten zly som bol ja, ale preco to neskusime znova? Odzaciatku...