Napr.môže uzavrieť iný pracovný pomer popri trvaní predchádzajúceho. Alebo obdobne ako už bolo popísané, nastúpiť do práce, čerpať neplatené voľno, potom zvýšiť mzdu. Ale platí to, že SP bude robiť problémy.

Pozri §108 zákona o SP. Stručne :
DVZ na určenie dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu VZ (pre nezamestnanosť) v rozhodujúcom období a počtu dní RO. RO je obdobie 3 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti Z RO sa vylučujú dni za ktoré sa neplatí poistné.
Ak po skončení RD, ktorá by trvala do 3 rokov dieťaťa by si bola nezamestnaná, tak neviem, lebo súčet VZ by bol 0, počet dní RO 0. Zákon takýto prípad nerieši, ako to robí SP neviem.

Ak poberá materské (nie rodičovký príspevok), tak na obmedzenie výkonu práce sa vzťahuje §30 písm b) zákona o SP - zamestnanec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za VZ podľa podľa §138 ods. 1 až 6 za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov ... (napr. materská).
Pokiaľ ide o DoVP, možno by sa dalo odvolať na to, že zamestnanec je len osoba v pracovnom pomere a pod. (§4 ods.1). Dohodár sa považuje za zamestnanca iba na účely úrazového poistenia (§4 ods.2). Podľa toho, by dohodu mohla mať. Ale biť sa za to nepôjdem.

Nemusíme sa vôbec baviť o využívaní medzier v zákone. Vezmime si reálnu situáciu.
Žene, ktorá pracovala roky za minimálnu mzdu (čo v súkromnom sektore nie je výnimkou) sa naskytla príležitosť zmeniť zamestnávateľa a dostávať zaslúžený plat 22 tisíc Sk. Zamestnávateľ s ňou uzatvoril pracovnú zmluvu, aj keď vedel, že je tehotná a do pol roka nastúpi na MD. (Tomu sa povie nediskriminovanie tehotných žien.) Prečo by sa mala SP vôbec zamýšľať nad tým, či táto žena má nárok na materské počítané z nového poistenia, alebo zo "starého" poistenia, pretože na MD nastúpi v rámci ochrannej lehoty po zániku "starého" poistenia? Koho má vlastne ochranná lehota podľa SP chrániť? Asi SP, aby nemusela vyplácať to, na čo má žena nárok zo zákona. Ochranná lehota má byť inštitútom, ktorý chráni ženu-budúcu matku, ktorá stratila zamestnanie počas tehotenstva.

Martinaj, absolútne súhlasím.

Sorry, v poslednom čase som už z tejto témy trošku unavený, ale to čo píše martinaj, je na 1*****.

taktiež súhlasím s martinaj....pred rokmi som takúto možnosť využila. V SP mi vypočítali materskú z nového - pre mňa výhodnejšieho zamestnania a nijako zvlášť sa nad tým nepozastavovali.
Ale pravdu má aj somij - Janka, že SP sa môže brániť, keďže pre ňu je to nevýhodné...

Nie je vôbec zaujímavé, že je to pre SP nevýhodné. Ak je zákon nejednoznačný, súd by mal rozhodnúť, že výklad nejednoznačného ustanovenia zákona je v prospech občana, nie v prospech štátu alebo pološtátnej inštitúcie. Je to jedna zo základných zásad rímskeho práva, ktorým sa riadi aj naše zákonodarstvo. Ak sa SP niečo v zákone "nepáči", má tlačiť svoje ministerstvo na zmenu zákona. To zrejme aj robí, viď pripravovaná novela zákona o SP, ale doterajší výsledok valný nie je, viď http://mihal.blog.sme.sk/c/10235/Mat...ilmesacne.html

Absolutne s Vami aj s Martinou suhlasim. Stazuju sa, ze natalita klesa, ale co robia preto aby stupla? Problemy. Nie je umenie sa zviest na obcanovi, ale zmenit to co sa nepaci, bohuzial je to klukatejsia cesta ako odpisat jednotlivcovi, ze ma smolu, lebo ... Su institucia, tak nech sa snazia. Vyskusam vyuzit zakon a uvidime.

pan Mihal,
este by som chcel reagovat na vasu odpoved zo dna 27/05/05, kde ste mi odpisali:

S materskou je problém, ja by som Vám odpovedal, že sa počíta z VZ dosiahnutého od druhého zamestnávateľa za 1.7. až 17.7., keďže bude PN, tak z pravdepodobneho VZ.

SP v poslednom čase vyrába jeden zmätok za druhým, takže je vysoko pravdepodobné, že materskú jej vymerajú z DVZ u prvého zamestnávateľa, fakticky z toho istého DVZ, z akého bude mať to nemocenské.

Teda moja otazka znie, ci je lepsie pokracovat v PN nepretrzite az po nastup na MD, alebo by bolo lepsie pred nastupom do noveho TPP ukoncit PN (t.j. 30/06/05) a "klasicky" odpracovat dobu od 01/07/05 do 17/07/05? Kde vidite vacsiu sancu na uspech pri pripadnych "tahaniciach" so SP ohladom urcenia RO a tym padom aj DVZ?
vdaka

pan Mihal je asi zaneprazdneny alebo uz vystaveny temou materskeho...:-(((
Janka, ty by si mi co poradila na dotaz vyssie?
vdaka

Už som sa vyjadril - prepáčte, ale na problémy materskej v tomto čase nemám vôľu odpovedať. Všetko už bolo povedané.

Mozem este tuto fintu uplatnit aj ja, bod 1 ak:

V roku 2004 som odpracovala cely, nemala som ani prerusene nemocenske poistenie. 24.6.05 idem na matersku. V juni som pracovala takto: 1. pracovala, potom do 22.6. cerpala dovolenku, 23.6.som mala neplatene volno.24.6.05 idem na matersku. Meni sa vymeriavaci zaklad a rozhodujuce obdobie pre vypocet materskej? Hruba mzda by sa mi od juna zvysila na 20.000,-Sk?

Napisalo sa tu toho vela ale odpoved na svoju otazku som tu nevidela. Chcem sa opytat. Nastupujem na matersku dovolenku v septembri 2005. mam este vsetkych 20dni dovolenky tohoto ruku. Musim resp. mozem si vycerpat celu dovolenku alebo len pomernu cast za prvych 9 mesiacov roka 2005 ? Dakujem za radu.

Dodatok zo 6.7.2005:
Nechcem pomýliť iných nejednoznačnými informáciami a preto som na "malé a zelené" premenil tie časti textu, ktoré by mohli byť zavádzajúce. Prosím, čítajte preto len čierny text normálnej veľkosti.

Ak Ti zamestnávateľ nenariadi čerpanie dovolenky na zotavenie pred nástupom na materskú dovolenku, tak nemusíš vyčerpať ani jeden deň z nároku na dovolenku na zotavenie za rok 2005.

Celý nárok dovolenky na zotavenie za rok 2005 si môžeš vyčerpať už pred nástupom na materskú dovolenku.

Je tu však jedno "ALE":
Ak v roku prekročíš 100 dní neprítomnosti v práci z dôvodov ovplyňujúcich krátenie nároku na dovolenku na zotavenie, tak sa celkový nárok na dovolenku na zotavenie kráti.
Od 1.9 do 31.12.2005 nebude 100 pracovných dní. Ak si pred nástupom na materskú dovolenku nemala iné neprítomnosti v práci ovplyvňujúce krátenie nároku na dovolenku na zotavenie, tak nebude dôvod na krátenie celkového nároku.
Ak si také neprítomnosti mala, tak za 100 a viac vymeškaných dní sa nárok na dovolenku na zotavenie už kráti.

Prípadná nevyčerpaná dovolenka na zotavenie z roku 2004 by Ti však k 1.1.2006 prepadla bez náhrady.

Ustanovenia Zákonníka práce, v ktorých je skrytá odpoveď na Tvoju otázku, sa nachádzajú v §109 ods. 1, §113 ods. 2 a §141 ods. 1 a ods. 2:
§109:
(1) Ak nepracoval zamestnanec, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, z dôvodu výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby namiesto tejto služby, z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2) a pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa neuvádzajú v § 141 ods. 2, kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 22 dní rovnako o jednu dvanástinu. Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktorú zamestnávateľ zodpovedá.

§113:
(2) Ak si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových dôvodov alebo preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci, je zamestnávateľ povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne jej zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku po skončení rodičovskej dovolenky.

§141:

(1) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku alebo bez náhrady mzdy najmä z týchto dôvodov a najmenej v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka
1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

e) vlastná svadba; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na jeden deň,
f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,
h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby; v rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
:p

S týmto si dovolím nesúhlasiť. Dôvod je ukrytý v ďalšej časti tvojho príspevku :

Vyčerpanie dovolenky najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka sa výnimočne nevzťahuje na zamestnankyne /zamestnancov/, ktoré nemohli svoju dovolenku v tomto období vyčerpať pre čerpanie rodičovskej dovolenky. ZP zakladá právnu povinnosť zamestnávateľa poskytnúť nevyčer-
panú dovolnku aj po skončení rodičovskej dovolenky.

ahoj Janka,
potreboval by som surne vyjasnit jednu nejasnost...kam ti mozem zavolat?
diky moc

ahoj janka,
ako som v minulosti spominal, manzelka sa chcela zamestnat u noveho zamestnavatela od 01/07/05 v case ked je na PN, s tym ze pocas tohto zamestnania bude nadalej na PN a 18/07/05 nastupi na MD. Naskytol sa vsak problem. Vraj ju nemozu zamestnat v case, ked je na PN. Je to pravda?
Ma sa nechat vypisat z PN k 04/07/05 (termin najblizsej kontroly) a tak sa zamestnat?
prosim ta o odpoved
vdaka moc

Janka, ja si dovolím v tomto prípade nesúhlasiť s Tebou.

Rodičovskú dovolenku bude danasv čerpať najskôr v roku 2006. V septembri 2005 nastúpi na materskú dovolenku, ktorá by mala trvať 28 týždňov. Materská dovolenka jej preto s veľmi vysokou pravdepodobnosťou neskončí v roku 2005. A dovolenku za rok 2004 treba vyčerpať do konca roku 2005.

Súhlasil by som s Tebou vtedy, keď by v § 113 bolo napísané "pre čerpanie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky":p. Je tam zatiaľ napísané len "pre čerpanie rodičovskej dovolenky" a preto si dovolím obhajovať svoje tvrdenie aj ďalej.