Anitka, moja veľmi dobrá kamarátka trpela depresiou, pritom mala absolútne ideálne manželstvo, prácu čo ju bavila a nebol jasný dôvod na depresiu. Trpela, až sa jedného dňa sama rozhodla pre hospitalizáciu v nemocnici. Určitý čas pobudla na psychiatrii a opisovala ma to ako jedno z najdôležitejších období vo svojom živote. Stretla tam ľudí s rôznymi osudmi a rôznymi diagnózami, od ľahších a ťažších foriem depresií, cez ťažšie poruchy osobností, maniodepresií, schizofrénií, toxikománií, závislých od alkoholu, samovražedných pokusov...Stretla tam ľudí jednoduchých, chudobných i bohatých, vzdelaných, dokonca bol v tom čase na oddelení katolícky farár...
Pobyt na psychiatrii jej úplne zmenil pohľad na všetko, na ľudí a problémy. Odvtedy je z nej úplne iná žena. Hoci stále užíva antidepresíva a pravdepodobne to už bude tak naveky, pobyt v nemocnici jej veľmi pomohol. Možno aj Ty potrebuješ takúto skúsenosť a možno by to aj Teba obohatilo v dobrom. V niektorých prípadoch je depresia celoživotnou záležitosťou a ak sa raz depresia po preliečení vráti, tak je to pravdepodobne spôsobené tým, že mozog jednoducho sám nedokáže vyprodukovať dostatok hormónu šťastia - serotonínu a treba tomu pomôcť liekmi. Skús zmeniť domáce prostredie napríklad aj tým hospitalizačným na dobrej úrovni, naber iné rozmery a potom začni riešiť človeka po Tvojom boku, ktorý si možno počas Tvojej neprítomnosti uvedomí, čo preň znamenáš a čo mohol urobiť pre to, aby veci nedospeli tak ďaleko. Dnešné psychiatrické liečebne pre depresívnych pacientov majú pripravené rôzne programy počas dňa v podobe pracovných terapií, muzikoterapií, prechádzok, rozhovorov v skupinách so psychológom. Len Ťa prosím, nerozmýšľaj o nezmyselnosti života, pretože sú tu Tvoji blízki, ktorí Ťa milujú a potrebujú. VER tomu. A v nás nájdeš tiež podporu.

Prajem Ti zo srdca veľa síl a ozývaj sa nám pravidelne - budeme Ti posielať spoločne veľa pozitívnej energie !!!

Danushka tvoj prispevok je balzam na dusu. Aj ja dakujem, pekny vecer j

Milá Anitka, ja by som ťa chcela tiež povzbudiť, aby si sa nevzdavala, hoci to máš ťažké. Všimla som si, že vôbec nespomínaš nič o svojich už samostatných deťoch. Vravíš, že si sa celý život o nich starala, nemohli by sa teraz trochu aj oni o teba postarať? Mohla by si u nich nejaký čas byť? Mohli by ste spoločne chodiť na prechádzky /keďže s tvojim manželom si na prechádzky ty nechodievala/, do kina, divadla, na kávu ap. Prečo sa s nimi neporozprávaš o svojom probléme? Ty niekoho blízkeho, kto ťa vypočuje a posmelí vo svojej blízkosti potrebuješ /môže to byť dobrá kamarátka/.
Poznám veľa starších žien už na dôchodku, ktoré si nájdu nejaké brigády /napr. ak je v tvojej blízkosti nejaká hydináreň- zbierajú a ukladajú vajcia do prepraviek; v novinových stánkoch hľadajú často dôchodcov ap./, aby si zarobili nejaké korunky a mali ten pocit, že si dokážu ešte zarobiť.
Taktiež by som riešila tvojho lekára psychiatra, nedá sa vymeniť? Mala by si to skúsiť. Alebo ešte chodiť aj k psychológovi, tam môžes ísť aj bez odporúčania tvojho lekára. Vyrozprávaš sa a možno má iné praktiky na aké si zvyknutá doteraz a zapáči sa ti to.
Len sa prosím ťa nepodceňuj. Veď pozri na svoj život, čo všetko si dokázala a čo ešte dokážeš. Veď ty si úplne samostatný človek, teba nič neprekvapí. Teš sa z toho čo si vytvorila a spoj sa so svojími deťmi. Držím palce.

Anita, aj ja som bola v depresii a tiež som si myslela, že sa z toho nedostanem, tie zlé pocity, no neprajem ich nikomu, bolo mi stále špatne, som sa bála ísť voľakde, lebo som mala stále pocit, že mi bude zle, keď niekde pôjdem. Bála som sa ísť von na ulicu,lebo som si myslela, že ma niekto prenásleduje, no jedným slovom nočná mora.A tiež som najradšej spala, lebo som hovorievala, že kým spím, nerozmýšľam a je mi dobre tak keď spím. Potom som išla psychiatričke a mi predpísala antidepressívá a pomohli, vieš to treba dlho užívať, mesiace, možno aj roky. Veľmi sa mýliš v tom ,keď si myslíš, že sa z toho nedostaneš, lieky pomôžu, ver mi. Už som to písala v inej téme a sa len opakujem, že depresia je to, že v mozgu chýba tá látka serotonin a preto treba užívať tie antidepressívá, ktoré obsahujú tú látku.
áno správne vykašli sa na všetko a hlavne začni žiť, lebo život máme iba jeden, všetci , aj TY.
A to vonkoncom si nehovor, že som v ťažkej depresii, lebo to len samu seba sotíš do tej depky, potom pravdaže máš taký pocit, že si v tej depresii . musíš si veriť a užívať tie lieky dlhodobo.
prajem ti, aby si bola silná a ver tomu, že sa dostaneš z toho.

Milá Anita, myslím, že je najvyšší čas s tým niečo urobiť! Je jasné, že manžela si si takto sama rozmaznala. Treba ale obrátiť list a nastoliť u Vás doma nejaké zmeny.
Napíš si aké máš požiadavky a predstavy o vašom spolužití, prednes to manželovi a trpezlivo ale dôkladne trvaj na tom, že to tak chceš- uvidiš ked tvoj muž v tebe uvidí rozhodnú ženu, možno sa pohnú ľady. Muži totiž mnohí vedia vycitiť typ ženy s ktorými môžu manipulovať.
Držím palce.

Alebo bude tvrdohlaví a ešte horší, malokto si z hojna zvykne na málo. Väčšina začne trucovať že nemajú uvarenú kávu, na stole pod nosom teplý obed, dokonale vyžehlení..........
Prestup z trabanta na mercedes sa ľahko zvyká
ale
z mercedesa na trabant sa ťažko zvyká

Anita,Dadina má pravdu. Ak prestaneš v domácnosti normálne fungovať, vyostria sa ešte viac všetky problémy. Čo ti robí najväčšie problémy - varenie, upratovanie, pranie (ale to väčšinou ženy robia - až na malé - možno šťastnejšie výnimky), alebo iné práce "okolo domu" - tie až tak nemusíš. Pekne po jednej ich zanedbávaj - jednoducho to nestíhaj urobiť. Uvidíš, že sa manžel sám chytí iniciatívy. Nechcem urážať silnejšie polovičky, ale majú takú vlastnosť, že ak žena urobí aj prácu, ktorá by podľa nepísaných pravidiel mala prináležať im, tak - dobre. A vôbec ich to netrápi, ani o tom nepremýšľajú. To len my, ženy veľmi veľa premýšľame a dúfame, že našich manželov bude mrzieť, že sme upracované - figu - ani im to nedôjde. A pritom to vôbec nemusia byť zlí manželia . Jednoducho ich netrápi.

Posledná návšteva: 12-04-08 08:03 PM


toto bola Anitina posledná návšteva..., prečo sa neozve...

Katka si ma predbehla, aj ja som toto chcela akurát napísať, lebo som sa pozrela jej posledné prihlásenie sa a rozmýšľam, že prečo sa neozve

dúfajme, že sa jej nič zlého nestalo

Anita ozvi sa , aj keď sa ti nechce písať nič, prihlás sa, aby sme videli, že sa ti nič stalo.
vieš robíme si o Teba starosti,

..


...v lepšom prípade prebrala všetky rady a návody odtiaľto,práskla dvermi a šla na prechádzku,možno opačným smerom ako jej manžel,posedela pri kávičke a dobrej knihe namiesto oháňania sa žehličkou a po záhrade prejde krokom vojvodkyne a nie s motykou v ruke...
...v tom horšom jej ten despota na toto prišiel a zrušil ju aj nás...a ona poslúchla,tak ako vždy..tu nepomôže ani ľútosť..
...na najhoršie ani nemyslím...

Prehľad profilu:: Anita.....

Posledná návšteva: Dnes 03:04 PM



Anitka tu bola dnes, hoci nereagovala, nazrela ... My všetci Anitka dúfame, že si navštívila lekára. Kým začnú antidepresíva účinkovať, tak to trvá aj 3-4 týždne, za predpokladu, že lieky ,,sadnú". Potom je dobré pomaličky pracovať na príčinách, ktoré depresiu zhoršujú. Uvidíš Anitka, že silou vlastnej vôle zdoláš túto pliagu a my Ti naďalej posielame veľa síl a slnečných lúčov, aby Ťa ohriali. Ak budeš mať chuť, tak napíš, ak nie, tak tu aspoň zablúď, my v Tvojom profile uvidíme, že si sem nazrela a budeme vedieť, že si s nami a my s Tebou.

Anita som veľmi rada, že si sa aspoň prihlásila a keď sa Ti už bude chcieť aj vyprávať, tak nám napíš ako sa ti vodí.

Anitka ako sa darí. Boli by sme radi keby si sa ozvala.

Posledná návšteva bola 20.04.2008

Ahoj ! Ja som možno mladá na to aby som Vám radila ale chyba je hlavne vo Vás. Skúste kus vzdorovať manželovi . Povedzte mu dnes si daj niečo studené na jedenie lebo ja sa necítim dobre a potrebujem relax. Ani prehnaná čistota ani starostlivosť o Vášho manžela Vám neprinesie pokoj na duši. Skúste sa venovať niečomu čo poslúži len Vám . Choďte na plaváreň a na masáž, ku kaderníčke, za kamarátkou na prechádzku. Čítajte to čo Vás zaujíma . Urobte poriadok a režim vo svojom živote . Ja mám 37 rokov a priateľ si ma chcel tiež osedlať , tak som to stopla a plne sa venujem našej polročnej dcérke a veru sa stane , že má chleba zo salámou a je mi jedno či to jeho žalúdok chce alebo nie. V prvom rade sme ženy a nie slúžky . Zamyslite sa nad sebou , život je krásny a určite je na tomto svete niekto kto Vás potrebuje . Skúste sa stretávať s dobrou priateľkou na káve v cukrárni a to pravidelne a hlavne nemyslite na to , že život nestojí za nič . Dajte hlavu hore a tešte sa zo života . Ja poznám telesne postihnutých ľudí a sú šťastní a nechceli by zomrieť to nie je riešenie. Váš manžel nie je predsa Vaše maloleté dieťa . On robí pre seba všetko , tak to robte aj vy a sáčková polievka s chlebom je dobré riešenie na super obed . Presne ako Vám radili choďte do kúpeľ . Ide leto , choďte veľa von len to Vám pomôže nemyslieť na svoje problémy . Ozaj nie je problém čo sa nedá riešiť je len problém ktorý sa bojíme riešiť . Tak hor sa do boja a veľa síl . Anka

Anitka, ved sa nam ozvi, nerezignuj hlavne, kazda z nas ma nejake problemy, ale co uz, zivot je aj, mozno predovsetkym o tom. Vela zien si v zivote vela vytrpi, ale vsak my zase aj vydrzime. Pamataj, ze nas tvoj osud hlboko zasiahol a nie si nam, aj ked ta nepozname, lahostajna. Tak sa nam aspon ozvi.

...myslím si,že nepotrebuje naše rady a nechce svoj problém riešiť..aspoň nie nejako radikálne a ozaj sa potrebovala iba vyrozprávať..pokiaľ len nakukne,nič nenapíše,možno sa jej svojím spôsobom páči byť v tejto úlohe a jeden moment sa jej sprotivila,ale už zase je všetko tak ako predtým...veď načo sa po prežitom čase a návyku pokúšať niečo vylepšiť??????..posťažovať sa a potom hurá!!do ďaľších dní v tyranii..no a čo?...

Kitky, myslím, že tvoje slová plne vystihujú situáciu.

Držím Anitke palce, nech jej pevná vôľa vydrží. Možno ti pomôže čítanie. Na svojej webovej stránke www.vasahupka.com. uverejňujem svoju tvorbu. Nepíšem to preto, že si chcem robiť reklamu, ale preto, lebo mne z depresie pomohlo čítanie a podobné rozhovory na inej webovej stránke s ľuďmi, ktorých som vôbec nepoznala. Ale časom sme sa stretli osobne a píšeme si dodnes. Takže držím palce do ďalšieho života a hlavu hore.

Hupka zaujímavá stránka , určite si nájdem čas na čítanie . Super , držím palčeky .

Anitka sa neozýva, myslím, že je to vážnejšie, než sa zdá.
Pozrela som si jej príspevky a zistila som, že jej problémy sú dlhodobejšie, už v septembri? písala do témy "Panická porucha".
Anitka, ozvi sa, nie si sama, sú tu ľudia, ktorým na tebe záleží a máš iste podporu aj u svojich detí, len možno netušia, čo prežívaš, možno ich nechceš zaťažovať so svojimi problémami, ale ver, že by ti iste radi pomohli, keby vedeli, ako sa cítiš.
Mysli na seba, ja som sa tiež obetovala pre rodinu a zabudla som celkom na seba. Potom som dostala poriadnu facku od života a úplne som rezignovala, chcela som so všetkým skoncovať, ako ty, ver mi, že viem, čo je pravá "depka", ale "zhrabala" som sa, stanovila pravidlá a začala som sa viac starať o seba. Kľudne si kúpim, čo sa mi páči, obklopila som sa zvieratami a pomáham aj opusteným psíkom, či mačičkám, ani sa nedá opísať, koľko radosti mi to prináša.
Od kamarátky som dostala k sviatku moju fotku s nápisom:
"Musím sa o seba veľmi starať, lebo som JEDINÁ!
Ostatných je viac, tých je ľahšie nahradiť!"

Tak Anitka, aj ty si JEDINÁ, tak sa o seba staraj a nájdi si niečo, čo ťa poteší a vnesie slnko do tvojej duše!

Myslim ze si to vyhodnotila chybne.
Musime si uvedomit, ze toto vsetko su odpovede zdravych ludi.
Su mienene dobre a niektore aj velmi spravne ale spracovat a riadit sa nimi dokaze len zdravy clovek hoci aj v tazkej zivotnej situacii.
Na to aby sme cokolvek dokazali zvratit potrebujeme velmi vela energie , vole, ale predovsetkym si potrebujeme prestavit myslenie.
Tazka praca aj pre zdraveho cloveka.
Ona je dlhodobo v stave, ktory sama nedokaze riesit ani vyriesit .
A vsetky dobre mienene rady su urcene hlavne pre zdraveho cloveka a to si myslim ona uvedomuje.
Nemyslim si, ze to, ze sa neozyva treba brat osobne.
Tieto debaty by nemali konca kraja .To ze sem chodi, je dobre, nenutte ju aby odpovedala, ked nema co povedat.
Jedine realne vychodisko napisala Danuska.
Hospitalizacia je nevyhnutna, alebo aspon dlhodoba zmena prostredia v ktorom zije.V tom vidim ja jedinu moznu cestu na pomalu zmenu myslenia, uvedomenie si samej seba a na nabratie potrebnej energie na zvladanie veci.
V prostredi v ktorom sa nachadza teraz sa jej to nemusi podarit.