Nepovedala by som, že TČ je niečo nezvyčajné, ale je pravda, že u nás je tento spôsob kúrenia ešte v plienkach. Vo Švajčiarsku ho využíva 30 % domácností, v takom studenom severnom Švédsku je jeho využitie podstatne vyššie - až 90 % a vykurujú sa takto aj poľnohospodárske objekty - maštale a pod. Ja sama som navštívila zopár objektov na Slovensku, kde sa tento systém už využíva.
Ide o moderný spôsob vykurovania, keď TČ využíva akumulované teplo z bytového domu, zbytkové teplo zo zeme, z okolitého vzduchu, či podzemnej vody. Z prednášok od montujúcich firiem som to pochopila asi takto: (ak som niečo poplietla, opravte ma) TČ pracuje na podobnom princípe ako chladnička (ibaže naopak) - zozbierané okolité teplo sa schladí na veľmi nízku teplotu, následne dochádza k prirodzenému odparovaniu chladiaceho média, ktoré sa stláča v kompresore a vzniknutý tlak spôsobí ohrev kvapalného média. Z toho je jasné, že na dosiahnutie dobrého výkonu TČ nie sú nutné vysoké vstupné teploty. Tepelné čerpadlo je možné využívať na ohrev TÚV, na vykurovanie, v letnom období aj na klimatizáciu. Podľa spôsobu napojenia môže byť tepelné čerpadlo urobené systémom voda - vzduch, vzduch - vzduch, voda - voda, zem - voda. Ich účinnosť je podľa toho aj rôzna. Zdrojom tepla sa potom stáva okolitý vzduch, podzemná voda alebo teplo zeme. V istej hĺbke pod zemou má zem (aj voda) stabilnú teplotu okolo 10°C (to poznáme z jaskýň), čo pre tepelné čerpadlo úplne postačuje. TČ je možné napojiť na solárny systém, v čase keď tento systém dodáva dostatok energie, tepelné čerpadlo prakticky nepracuje. Zapína sa až pri nedostatočnom ohreve. Takisto ho možno napojiť aj na už existujúci vykurovací systém. V tomto prípade pri dostatočných teplotách podzemnej vody, okolitého vzduchu, či zeme pracuje tepelné čerpadlo a pôvodný vykurovací systém sa zapína až vtedy, keď vonkajšie teploty poklesnú pod -15 až - 20°C (to je len niekoľko dní v roku). Videla som nejaké grafy, z ktorých vyplývalo, že najlacnejšie kúrenie bolo zo spálenej drevnej štiepky, na druhom miesto boli TČ. Je ale pravda, že to neboli grafy zo Slovenska, predpokladám, že tuto asi nie je dostatok užívateľov na nejakú minimálnu vzorku.
Účinnosť TČ je ľahko kontrolovateľná a merateľná, jeho obsluha je minimálna a hlučnosť veľmi nízka. Pani v jednom vežiaku v Martine, kde majú TČ namontované nám povedala, že za rok 2006 zaznamenali úsporu nákladov na teplo až o 60%. Zase, na druhej strane, musím povedať, v tom roku kompletne zateplili barák, vymenili okná, vstupné brány, zateplili aj strechu a pivničné podlahy, navyše bola mierna zima, takže tento údaj je určite aj trochu skreslený. Každopádne - pre využitie v bytovom dome toto riešenie považujem za minimálne pozoruhodné, o ktorom sa oplatí uvažovať, náklady na TČ sa totiž rozpočítajú medzi viacerých užívateľov a tá návratnosť je už v podstatne inom svetle ako pri rodinnom dome. Tam by som sa asi skôr priklonila ku kúreniu prostredníctvom solárnych panelov a rozvodov tepla priamo z krbu.
Ak by ste mali záujem vidieť aj fotky z obhliadky objektov s netradičnými formami kúrenia, dajte mi vedieť, pošlem link na stránku.
Naposledy upravil Modroocko : 10.07.08 at 15:05