No a keďže časť základnej otázky uvedená na začiatku tejto témy znela: Dokáže TČ vykúriť aj pri nižších teplotách v zime alebo treba dokurovať - v našom prípade napr. elektrickou špirálou, resp. o koľko to zvýši náklady na vykurovanie v zime? Nie sú problémy s prevádzkou a údržbou?
včera som bol s jedným známym ktorý má malý autoservis ale chodí aj montovať tČ a zistil som od neho toto: Prevádzkuje svoje TČ vzduch-voda iba do -5 až -7 st. C. Pri nižšej vonkajšej teplote ho už vypína, resp. ho už nezapína. Kým som bol u neho telefonoval mu nejaký chlapík, asi mu bol montovať TČ, ktorý sa sťažoval že "to nefunguje" a hovoril mu aby teraz kúril v obyčajnom kotli, že TČ teraz nemôže fungovať.
A ten známy mi nepovedal v čom teraz kúri on, ale asi tiež v nejakom klasickom kotli, a navyše dohrieva aj slnečné kolektory na streche lebo nevie presne do koľko stupňov tam má odolnú zmes, a bojí sa aby to nezamrzlo a nepotrhalo. No pekne vravím si. Takže to je asi nevýhoda TČ systému vzduch -voda a vlastne aj vzduch-vzduch, že ak je poriadna zima, zariadenie je nepoužiteľné, resp. je použiteľné asi do -10 st. C. Ak sa pohybujú teploty cez deň vonkajšie teploty do -10 st. C a nočné idú ešte nižšie, tak treba cez deň "nabíjať" podlahu kým sa dá a robiť akúsi zásobu na noc. Systém TČ voda - voda prípadne zem-voda je na tom z tohoto pohľadu o hodne lepšie. Bol som zmerať teplotu vody v studni, lebo to nemám presne zmerané ale "teplá" strana liehového okruhu mala 5,7 st. C a keď pripočítam spád na výmenníku, tak som odhadoval že teplota vody v studni bude okolo 7,5 st. C. Nameral som 7,7 st. C. Meradlo som použil FLUKE 62 IR thermometer. Takže TČ voda-voda si môže prakticky aj pri týchto vyše -20 stC teplotách nerušene bežať. Systém zem-voda odhadujem, že bude na tom len o trochu horšie, záleží asi na aj na kvalite vyhotovenia zemného kolektora, hlbka, materiál sásypu, veľkosť kolektora a podobne. Teplota podzemnej vody bude zrejme ešte o niečo menej ovplyvnená mrazmi ako zemný kolektor, aj keď zase koncom februára, alebo v marci, pri postupnom oteplovaní, sa teplota získaná zo zemného kolektora bude zvyšovať skôr , ako teplota podzemnej vody na ktorú bude vplývať zotrvačnosť celej zimy a topenie snehu a ľadu. Ale aj tak sa tu bavíme o zmenách v rozsahu 2-3 st.C pričom v čerpadiel vzduch-voda im vstúpné médium s teplotou lieta aj o 20-30 st. C
Pozrel som sa aj na výšku hladiny vody v studni, a veru neni to žiadna sláva, asi iba 15 cm. nad sacím košom, ak by ešte voda klesla, bola by to jasná správa: Konečná - vystupovať! Ale oproti novembru 2011 je hladina vyššie, začiatkom zimy som musel zliezť do studne, trochu prikopať a posunúť sanie asi o 10 cm nižšie.
Po extrémnych záplavách predvlani prišlo vlani extrémne sucho, teraz prišla extrémna zima, ešte sme namali extrémne teplo a extrémny vietor, a čo neni, môže byť, takže mi to vychádza tak, že ten túžobne očakávaný koniec sveta je úplne zbytočný a zase nebude z toho nič.

TČ vzduch-voda inverterovej technológie nemajú problém kúriť pri -15.Pri -20 poprední výrobcovia garantujú ešte COP 2 čo je celkom slušné.Mne inverterová klíma pekne kúrila pri -14

No tak sme sa teraz vďaka p. peterkos2 posunuli vpred. TČ vzduch-vzduch kúrilo pri -14 st. C.
No to je fantastické a konečne môžeme poďakovať niekomu za skutočný údaj z reálnej prevádzky.

No a potom tu máme garanciu popredných výrobcov pri teplote -20 st. C. Toto ma dostalo
už včera večer. Prežil som bezsennú noc a teraz viem že s tým musím niečo urobiť.
Dnes ráno som spojil cez Skype zo svojim známym z Lancesterskej univerzity. Bol u mňa na skok na začiatku
minulej zimy, keď som dokončil montáž tepelného čerpadla.
http://korzar.sme.sk/c/5568605/dosia...o-vesmire.html
Povedal som mu čo dosiahli poprední výrobcovia TČ a vyzeral dokonale zaskočený.
Nedostal som z neho súvislú vetu, na konci zamrmlal čosi že ide volať Pištovi Sokolovi
a vytrhol webkameru zo steny.
Takže čo teraz? Budem kontaktovať San Francisco, ibaže Jamie Hyneman teraz spí a tak musím
pár hodín počkať. Ale predstavujem si ako bude chrochtať vzrušením keď mu poviem čo dosiahli
poprední výrobcovia a že síce parametre sú horšie, ale pri vynaložení 1 kWh získame ešte stále
skvelé 2 kWh tepelnej energie.

PS: Som zvedavý čo sa Ďuri dozvie od Pištu Sokola. Ale je dobré že pokrok ide dopredu a bodaj by sme mali viac takých popredných výrobcov.
Veď pred tristo rokmi sa kúrilo iba na otvorených ohniskách a všetci smrdeli od dymu ako olaskí cigáni. Verím že raz príde doba
keď v Sojuze na trase Mars - Zem budú kúriť tepelným čerpadlom využívajúcim teplotu reliktného žiarenia. Veď po absolútnu nulu je to ešte celých 2,7 stupňa !!!

No dobre, pozrel som sa na stránky dodávateľa TČ čerpadiel Mitsubishi a tam hutorili
že im to ide do -15. Čítal som to na stránke www.vykuruj.sk , nazvali to Zubadan, pripadá mi to ako nejaký
princ z Perzie ale tam nemusia veľmi kúriť ak sa nemýlim. Na dolnom okraji stránky je odkaz nazvaný Na stiahnutie
a v letáku k tomu Zubadanu sa porovnávajú so štandardným TČ, pričom to štandartné TČ ide v prospekte do kytek už
pri -7 st.C a ich Zubadan bojuje aj pri -15 st.C.
Jedno je však celkom isté. Pre prevádzku TČ systému vzduch-voda je potrebné mať do najtuhšej zimy ešte
iný zdroj tepla, ktorý to TČ zastúpi. Záložný zdroj tepla je ostatne nutný aj pre systém TČ voda-voda,
lebo človek nikdy nevie čo sa môže stať. Príde extrémne nízky stav vody v studni alebo sa TČ jednoducho
dosexuje práve vtedy keď treba najviac kúriť. Ja mám ako zálohu externý elektrokotol 8kW, okrem toho aj
TČ má svoj elektrokotol 3-6-9 kW. Zdá sa to byť logické a jednoduché riešenie, vyvstáva tu však otázka
čo sa stane za pár rokov ak bude pokračovať trend rozvoja tepelných čerpadiel a príde zas obdobie s teplotami
od -20 do -30 stC alebo viac a do siete sa "prihodí" kvantum elektrokotlov?
Domácnosti na slovensku nespotrebujú ani 20 percent celkovej ročnej spotreby, ale masívny útok
elektrokotlov by raz mohol spôsobiť asi aj blackout.
Ja som sa preto poistil ešte raz, mám aj klasický kotol ktorý normálne neprevádzkujem, alebo ak, tak za účelom
spálenia domáceho odpadu, a na zálohu obehových čerpadiel malú elektrocentrálu. Klasického paliva, dreva mám
asi na mesiac. Dúfam že do mesiaca by ten blackout poriešili. Doteraz som žiadny elektrokotol nezapínal,
zapnem ho vlastne na pol hodinu raz do roka, v rámci akéhosi testu, aby som vedel že to žije.

Cic mur veľmi dobre píšeš. Toto ja považujem za reálny pohľad na TČ neovplyvnený drístami predajcov.

No, tento rok som mal jednu noc -20, ale stále kúrilo. Samozrejme menej, ale stále to dávalo viac, než som do toho vrazil. Mám tepelnú stratu 4,5kW/180m2/-15oC, TC s príkonom 2kW a výkonom 8kW/+7oC, pri -15oC/cca 4kW. Dnes ráno vonku -17, vnútri +21,5.
Bod bivalencie mi reálne vychádza cca na 13oC, ale vzhľadom na slnečné zisky nemusím prikurovať do -16oC.

Ta posledná veta o tej bivalencii mi neni jasná ani trochu.
"Bod bivalencie mi reálne vychádza cca na 13oC, ale vzhľadom na slnečné zisky nemusím prikurovať do -16oC. "
Máte na mysli bivalenciou čo? Lebo ja poznám tento výraz vo význame dvoch zdrojov tepla dodávajúcich teplo
do nejakej sústavy, pričom pimárny zdroj sa navrhuje s obmedzeným výkonom zvyčajne pre svoju vysokú
obstarávaciu cenu ale lacnú prevádzku a sekundárny zdroj je na tom opačne, má nízku obstarávaciu cenu ale
drahú prevádzku.
Napríklad primárny zdroj ako tepelné čerpadlo ktoré svojim výkonom pokryje 70-90 percent dní vykurovacej
sezóny, a elektrokotol ktorý zabezpečí zvyšok. Robí sa to preto, lebo cena za tepelné čerpadlo ktoré
by pokrylo 100 percent dní by bola neúmerne vysoká, už aj z toho dôvodu že sa vždy nedá ľahko regulovať,
a v medzisezóne alebo pri miernejšej zime by nebolo hospodárne využité a hodinová cena jeho
prevádzky by bola o niečo vyššia.
Naproti tomu taký elektrokotol možno kúpiť aj trikrát výkonnejší ako iný elektrokotol za minimálny rozdiel
ceny, ale prevádzkovať ho treba len ako núdzový záskok, lebo kým je vypnutý, tak v podstate vôbec
nepýta jesť, ale keď ho zapnete, zožerie všetko čo uvidí.
Takže to s tými +13 stC a -16 stC som nepochopil, ale chcel by som.

Vrátim sa k hlavnej otázke z tejto porady:
Naozaj sú náklady na vykurovanie také nízke (niekde som čítala okolo 1000 Sk pre menší rod.dom)???
Nuž je to v celku zaujímavá otázka, tak skúsme hľadať na to odpoveď.
Od čoho závisia náklady na vykurovanie? Logicky sa tu pýta odpoveď že od toho čím človek kúri, nie?
No ja si myslím že v prvom rade závisia od toho nie čím, ale čo vykurujete.
Tu máme menší rodinný dom, a ak zanecháme bokom úvahy o tom že je to dom pasívny, lebo potom
by náklady boli nulové, ale zase by nemalo logiku pýtať sa koľko sú náklady na vykurovanie,
tak potom tu máme dom ktorý nie je úplne pasívny ale je polopasívny alebo len taký dom celkom obyčajný.
Pozn: Pani Suzzan ak máte ale dom aktívny, keď aj menší tak len ho rýchlo predajte keď aj pod cenu a utečte bývať niekam
inam, lebo taký aktívny dom Vás načisto pripraví o všetko. Aj o rozum.

Dobre tak tu máme jeden celkom obyčajný malý dom v ktorom treba kúriť. Aby sme vedeli posúdiť
koľko prredstavujú náklady na vykurovanie musíme vedieť aké sú tzv. tepelné straty takéhoto domu.
To je ale vec veľmi ošemetná a zisťuje sa veľmi ťažko, navyše sa udáva v takých jednotkách
ktoré bežnému človeku nepovedia vôbec nič. Na tepelné straty majú vplyv samozrejme materiály z
ktorých je dom postavený, potom to aký je to dom a ako je navrhnutý a postavený, či a ako je zateplený,
aké má okná a dvere a koľko, ako má riešené zdroje tepla a celý rad ďalších faktorov.
Áno, vieme , že dnes ku kolaudácii domu treba energetický certifikát. Ale pamätá si z Vás niekto
či ten pán s tou kamerou hovoril o tom koľko Vás bude stáť kúrenie? Nie, ten pán hovoril o tom
aké má číslo účtu, a dokedy mu treba poslať love.
Vypočítať tepelné straty domu je veľmi zložité, a preto si myslím že tu by sme sa právom
mohli obrátiť na odborníkov - projektantov a zistiť ako idú na to oni.
Existujú na to všakovaké tabuľky, učia sa to na škole, majú dokonca špecializované softvéry,
najčastejšie ale používajú takzvanú bruchatívno-komparatívnu metódu. Načo si komplikovať
život, keď za mizerné náklady sa dopracujeme k solídnemu výsledku? Výsledok vystrelia z brucha, ale
nie úplne, zoberú do úvahy podobné objekty v ktorých sa už kúrilo a náklady na to sa odtajnili.
V duchu tejto metódy by ste pani Suzzan mala kúpiť pár fliaš vínka, vytipovať si pár podobných
domčekov ako je ten Vás, zaklopať u tých ľudí, ponúknuť im lahvinku dobrého vínka za
informáciu koľko prekúrili.
Získate údaj rovno v EUR/rok, alebo zimu, alebo ako sa spýtate, a prípadné rozdiely
v konštrukcii domov pripočítate alebo odpočítate k získanému údaju a máte vcelku solídny výsledok.
Lebo také tepelné straty domu by Vám ako údaj boli aj tak nanič, podobne ako tu v diskusii uviedol
pán robov "Mám tepelnú stratu 4,5kW/180m2/-15oC" čo ako vďaka mu za údaj aj za príspevok aj za všetko,
ale Vám je to ako údaj na nič.
Keby sa namiesto tepelnej straty domu uvádzal údaj o tom koľko taký dom za vykurovaciu sezónu spotrebuje
kilowatthodín, tak by to bolo oveľa lepšie ako nejaký údaj o tepelnej strate. Možno tu na tomto mieste
niekto namietne, že predsa spotreba v kilowatthodínách za vykurovaciu sezónu je závislá od toho v akej lokalite
sa taký dom nachádza a potom aká zima bola, koľko slnečného svitu , vetra a podobne bolo.
Ale tento argument zametieme ľahko pod koberec, lebo žiadny dom pokiaľ mi je známe sa len tak sám nezodvihne a
nepremiestni do inej lokality, takže v tej istej lokalite bude aj ten istý počet kilowathodín,
a počasie síce má na počet kilowathodín závažnejší vplyv, ale ono sa to v podstate vždy za zimu spriemeruje.
Sú tam síce medzi vykurovacími sezónami nejaké rozdiely ale nie také aby sme to museli vážne brať do úvahy.
Však aj teraz sú mrazy ako šľak, ale predtým bolo nebývale teplo a aj keď pominú asi bude nebývale teplo
a rozdiely medzi jednotlivými rokmi nebudú väčšie ako +/- 10 percent, alebo tak nejak, a keby aj nie
aj tak to nikto neovplyvní ani neodhadne dopredu.

Možno by mohlo niekoho napadnúť a dal by nám takú radu aby sme sa pozreli do projektu domu
že či tam projektant o tom niečo nespomenul. Ja taký údaj v projekte domu nemám, ale možno sa to niekde
robí, a projektant Vám aj odhadol spotrebu kWh, alebo minimálne navrhol výkon kotla alebo zdroja tepla.
V každom prípade, dôrazne Vám neodporúčam sa nad tam uvedenými údajmi nejako hlbšie zamýsľať alebo nedajbože
z nich pri niečom vychádzať.
Realita je taká, česť výnimkám, že projektant Vám v projekte navrhol výkon kotla alebo vypočítal spotrebu energie
oveľa vyššiu ako bude alebo reálne je. Prečo to tak je, to presne neviem, ale je to tak. Verme, že projektanti
a výrobcovia zdrojov tepla a kotlov nie sú v nejakom zločinnom spolku.
V prípade že by ste sa dopracovali k nejakému údaju v počte kilowathodín ktoré Váš dom spotrebuje
potrebujete ešte vedieť náklad na kilowathodinu vyrobeného tepla. Áno vyrobeného, lebo doma budete teplo vyrábať
a potom následne spotrebovávať, ale uisťujem Vás že medzi to smele môžete dať rovnítko, všetko teplo čo
vyrobíte, aj spotrebujete a teda to isté teplo Váš domček aj vyžiari do luftu, neostane ani Joule.
Ozaj vidíte, Joule. Ja tu uvádzam kilowathodiny ale niekto je možno zvyknutý že teplo sa meria na Joule.
Ja som elektrikár, a mne je Joule cudzie. Mne stačí vedieť že jedna Wattsekunda (Ws) je jeden Joule.
Jedna Ws je jeden watt za sekundu, a jedna kilowathodina je 1000 wattov za hodinu a ked si to zrátame tak
nám vyjde že 1 kWh = 3 600 000 J a to sa rovná 3,6 MJ. Všimnite si že Joule je pomerne malé a preto sa
používajú jeho násobky ako MJ (milíon Joule) alebo GJ (miliarda Joule). GJ je ten známy gigadžaul
o ktorom už asi každý počul. Ale keď zostaneme pri kWh a budeme udávať spotrebu domu na vykurovanie
v kWh bude sa nám ľahšie porovnávať aké sú náklady na jednotlivé zdroje tepla. Ja mám väčší domček a
moja ročná približná spotreba je 17 000 kWh. Na Joule by to bolo 61,2 GJ lebo 1 GJ = 277,7778 kWh.
Keby som vyrábal teplo pre svoj dom elektrokotlom, vedel by som presne náklady, lebo cena elektrickej
energie za kWh je známa a stačí to vynásobiť 17000. Pre Váš menší domček uvažujme že je to povedzme 10 000 kWh
alebo 36 GJ.
No a teraz rátajme spolu: Ak by ste kúrili elektrokotlom a cena za 1 kWh je 13 centov "spálite" za zimu
10 000 kWh x 13 centov čiže 1 300 EUR. Možno sa to zdá niekomu aj veľa a ľudia z panelákov si tu povedia
ako dobre že my nemáme žiadny dom, ale radujú sa predčasne lebo bežná cena za GJ v paneláku je 30 EUR alebo aj viac
a ak Vy miniete v domčeku za rok 36 GJ, oni ich zase minú v paneláku, čo v súčine dáva síce čosi menej ako tých 1300 EUR,
ale ak ich neminú, tak im to aj tak zarátajú, a keby im to aj nezarátali, tak im zase zvýšia cenu za GJ a neurobia s tým nič
ani keď sa rozlejú na kolomaž. Im sa to totiž len zdá že im to vychádza lepšie, lebo za kúrenie platia stále
rovnako a to aj celé leto a táto virtuálna realita ich na prvý pohľad zvýhodňuje, ale nie na dlho.
Máme tu síce spotrebu 10 000 kWh za zimu pre malý domček ale zatiaľ sme uvažovali len o výrobe tepla za pomoci elektrickej energie.
Toto je úplne ten najdrahší spôsob aký existuje a neexistuje žiadny drahší. Teda mňa žiadny nenapadá, ak niekto niečo vie,
budem vďačný za námet. Preto si zajtra môžeme niečo spomenúť o nejakých iných spôsoboch výroby tepla pre malé domčeky a
koľko by to stálo....

Ak je zamračené a nemám tepelné zisky zo slnka /celý dom je obývanou časťou otočený na juh, veľké francúzske okná/, vnútorné zdroje iba mrazák a chladnička, vypnutá ventilácia a kúrim výhradne pomocou tepelného čerpadla, ktoré beží v kuse, tak pri priemernej -13oC mám vyrovnanú vútornú teplotu - neklesá ani nestúpa /aha, zle som napísal vyššie, nie 13oC ,ale -13oC/. V prípade, že cez deň svieti slnko /mám slnko od cca 9:00 do 15:00, tak mi to vydrží až do priemernej teploty -16oC.

Takže na tieto otázky odpoveď existuje - pre potreby predbežného návrhu som použil PHVP02Sk.xls od Passivhausu /po nemecky je napríklad tu, http://www.nulwoning.nl/attachments/...versie%202.xls/ v prípade záujmu môžem poslať to moje. Mne to vyšlo na cca 5000kWh ročne, čo v mojom prípade beriem ako veľmi približnú hodnotu. Reálne odhadujem na 7000kWh, uvidím v auguste, aby som uzavrel prvý rok /nemám zaizolované komplet/. Pozor, nie je v tom zahrnuté TUV, čo môže byť až tretina naviac! Mnou uvádzaná strata je výsledkom z programu pre podlahové kúrenie Univenta Forfox http://www.univenta.sk/download/
Pekný príklad výpočtu tak ako by mal byť je napríklad tu http://www.tobprojekt.sk/potreba_tep...kurovanie.html - o tom by mal byť energetický certifikát. No a na základe toho sa človek môže rozhodnúť, akým spôsobom to teplo do domu dodá, ale to je mimo rozsah tejto debaty.

Takže dnes pokračujem s kecmi o kúrení v malom domčeku. Ale najskôr k tej reakcii od užívateľa robov:
Áno, ja proti nejakým projektantom nič nemám, veď na výnimky snažia sa tiež hádam robiť veci poriadne, ale
všetci máme ešte rezervy. Pozeral som aj ten výpočet tepelných strát podľa tej normy, a síce je to asi len nejaký
približný návod, že ako asi postupovať, veľa podstatných vecí mi tam chýba. Napríklad taká geografická
poloha objektu, lebo to je pravda, niekto namietne, zamysli sa človeče, nemiešaj hrušky s jablkami,
však vypočítané tepelná prestupnosť bude
rovnaká bez ohľadu na polohu, ale zrazu sa tam objavujú kWh a to v podobe koľko ten objekt potrebuje kWh
na kúrenie počas zimy. A to teraz vravím otvorene, nech zo mňa nikto vola nerobí, a netvrdí že tu už na lokalite nezáleží.
Hádam to uzavrime tak že tieto veci sa o niečo pekné snažia, ale z viacerých dôvodov to nie je dokonalé
a dosahujú presnosť alebo chybu +/- 25 percent. Takú presnosť by mohla dosiahnuť aj bruchatívno-komparativna
metóda určenia spotreby kWh, keby Tí ľudia dbali na spätnú väzbu, teda keby si po čase overili,
že ako to odhadli a aká je realita, a zistenú chybu premietli do budúcich odhadov, ale to asi nerobia.
Používanie špeciálnych softvérov na výpočet kWh objektu je síce možné, ale vyžaduje to zdĺhavé vkladanie
veľkého množstva všakovakých parametrov, tak potom nejaký premenlivý parameter, napríklad tvar budovy, radšej zadajú tak
aby radšej vyšlo dačo viac ako menej. Veď ubrať na výkone sa takmer vždy dá, tak načo si robiť stres.
Ono v podstate na tom aby sme dosiahli výpočtom nejaký presný výsledok spotreby kWh, až tak nezáleží, kúriť sa musí
tak či tak, a občas sa kúri ozaj málo, napríklad v októbri alebo máji,
tak načo nám to bude, keď aj ten slávny Ilko nemá ani len tušenia ako bude napozajtre.
Tak tu máme teda ten malý domček, čo vyžiari za zimu 10 000.- kWh. Inak patrí sa povedať že to je údaj čo do veľkosti spotreby
veľmi prijateľný, ba až polopasívny a nejaké staršie nezateplené domy môžu bez mihnutia oka vyžiariť o polovicu viac, teda 15 000 kWh.
No písal som že vyrobiť 10 000 kWh sa dá elektrickou energiou pri cene 13 centov, (každý nech si tu dosadí cenu svoju)
teda spolu za 1300 EUR. Elektrickou energiou môžete kúriť primovýhrevnými telesami tzv. konvektormi, majú trochu nevýhodu
v tom, že vysušujú vzduch a pomerne silno víria prach ktorý sa usadzuje na stenách v ich okolí. Potom môžete mať elektrickú
podlahovku, alebo môžete mať elektrokotol ktorý ohrieva vodu pre klasické teplovodné radiátory, alebo pre podlahovku,
môžete mať elektrické infražiariče a podobne, zdá sa že tu sa skoro ani fantázii medze nekladú.
Počet Joulov tepla ktoré dostanete z týchto všetkých vecí, zodpovedá na chlp presne množstvu spotrebovanej elektrickej
energii a to za 1 kWh elektriny 3 600 000 Joule. Viac ani o chlp. Účinnosť takého elektrokotla je presne 100,000000 percent.
Každý aj ten najmenší diel elektriny sa premení na vždy rovnako presné množstvo tepla.
Keby som chcel byť detailista a uvediem že predpokladám že máte elektrokotol umiestnený vo vnútri domu, a hlavnú domový
rozvádzač mimo domu, tak účinnosť elektrokotla by bola 99,999999999 percenta. Ten rozdiel do 100 percent môže predstavovať
oteplenie prívodného kábla od elektromera k domu a časť svetla z kontrólky toho elektrokotla ktoré cez okno uniká kamsi do vesmíru.
To je energia ktorú nevyužijete. Ozaj a čo príkon obehového čerpadla toho elektrokotla? Aj to sa všetko premení na teplo, a ak máte kotol
vo vnútri domu tak neunikne ani Joule, ešte aj kinetická energia prúdiacej vody z toho čerpania sa všetka premení na teplo.
Niektorí ľudia majú ohľadom elektrického ohrevu občas pochybnosti, a tvrdia že musia napríklad pravidelne meniť elektrickú
vyhrievaciu vložku v zásobníku vody, lebo sa vplyvom nasadaného vodného kameňa znižuje účinnosť ohrevu a zvyšuje spotreba prúdu.
Tak to je do neba volajúca hovadina na entú.
Z jednej kilowatthodiny dostanete presne 3 600 000 Joule, viac sa nedá ani o chlp, ale dokonca ani menej. Hrúbka vodného kameňa
na to nemá absolútne žiadny vplyv. Jediné čo sa stane s narastajúcou vrstvou kameňa je to, že vložka bude čoraz lepšie
tepelne izolovaná od okolitej vody, a bude sa zvyšovať jej teplota. Ak teplota zájde príliš daľeko, vložka sa prepáli.
Ale účinnosť premeny elktriny na teplo je stále 100 percent. So zvyšujúcou sa teplotou vložky sa spotreba elektriny dokonca zníži,
ale to je zanedbateľný vplyv niekde na úrovni percenta alebo dvoch celkového príkonu, a spôsobuje ho to, že so zvyšujúcou sa
teplotou vložky stúpa jej elektrický odpor a tým klesá prúd a spotreba ale zároveň aj množstvo vyrobeného tepla.
A tak namiesto 1 kWh spálite len 0,985 kWh a nedostanete 3 600 000 Joule ale len 3 546 000 Joule.
Nechápem ako toto môže byť niekomu nejasné.
Takže energia pre prevádzku elektrických spotrebičov stojí 1300 EUR. No dobre. A koľko stoja tie spotrebiče?
To si zistite sami na internete, ale celá táto skupina spotrebičov ma cenu veľmi priaznivú, lebo premienať elektrickú
energiu priamo na teplo je činnosť priam primitívna.
Pozrime sa teraz rovno ako je na tom z hľadiska účinnosti tepelné čerpadlo a až potom na iné zdroje tepla, lebo TČ
je otázka tejto témy. Nejdem tu nejako detailne rozoberať príncíp fungovania TČ, lebo by to bolo na dlho, prejdem
rovno k účinnosti týchto vecí ktorá býva nie 100, ale aj 400 percent. To znamená že z 1 kWh elektrickej energie
ktorú toto zariadenie spotrebováva dostaneme nie 3 600 000 Joule ale 4 x 3 600 000 Joule čiže 14 400 000 Joule.
To všetko za predpokladu že TČ má tzv. vykurovací faktor 4, čo býva dnes bežné. Tento faktor vlastne udáva koľkokrát
sa tepelným čerpadlom vyrobí viac tepla ako by sa vyrobilo keby sme spotrebovanú elektrickú energiu premenili
na teplo elektrickou špirálou a nemusí to byť práve 4. Môže to byť aj viac ako 4 ale aj 3,2. Tento faktor sa mení
hlavne v závislosti od toho, s akými typmi médií pracuje TČ a akú majú tieto médiá teplotu. Nemôže byť menší ako 1,
a najvyšší býva v súčasnosti okolo 5. Ak by tu niekto o tom pochyboval, lebo kdesi počul o zákone zachovania energie,
tu sa nejedná o žiadne perpetum mobile, lebo zvyšný diel tepelnej energie nepríde z ničoho, ale sa odoberie
niekde kde isto nebude chýbať a je tam toho na mraky, čiže vonkajší vzduch , podzemná voda a podobne.
Predpokladajme optimisticky že máme vykurovací faktor 4, optimisticky preto že systémy kde primárne médium je
vzduch sú rozšírenejšie, ale zase mávajú faktor spravidla nižší ako 4, a našu spotrebu elektrickej energie vydeľme 4.
Dostaneme 1300/4 čiže 325 EUR náklad na kúrenie za elektrinu. Je to možné? No áno, to sú náklady na kúrenie
tepelným čerpadlom pre vyrobenie 36 GJ tepla, ibaže v reále to bude o niečo viac, lebo ten faktor nebude v prípade
silných mrazov zďaleka 4, a ak bude treba dokurovať elektrokotlom, tak sa to pokazí ešte viac a môže to byť
aj niekde od 400 do 500 EUR. Aj tak je to však približne tretina oproti priamovýhrevným telesám. Napriek tomu je to
oveľa viac ako sa pýtala Suzzan. Nie je to 1000 korún. Je to viac ako 10 000 korún a to ešte treba kúpiť tepelné čerpadlo.
Tak si to teraz sami zrátajte. A pri počítaní nezabudnite, že to čerpadlo neni na veky, a za 7-10 rokov počítajte s
investíciou najmenej 60 percent ceny čerpadla, a sem tam sa môže niečo dosexovať a treba to vymeniť, ale ročne
to zožere v piemere len okolo 20-30 EUR na náhradné diely a občasnú údržbu, lebo TČ sú našťastie celkom spoľahlivé.
Pri rátaní zistíte, že to tepelné čerpadlo neni zase až taký zázrak a všeliek. A čím menšia spotreba tepla lebo malý dom,
tým ešte horšie.
Ušetrili sme ročne povedzme 800 EUR, lebo 1300-500=800. To je za 10 rokov 8000.- a verme teda že to 10 rokov pôjde,
ak za tieto peniaze kúpite čerpadlo, a zamontujete ho tak je to OK.
Zistíte že ak chcete aby sa Vám tepelné čerpadlo vyplatilo, musíte ho navrhnúť tak, aby bolo čo najviac využité a
nabehalo čo možno najviac hodín. Preto musíte správne zvoliť jeho výkon, a prípadne ho skombinovať s inými doplnkovými
zdrojmi tepla. Zajtra idem do NR omrknúť ten AQUATHERM, tak sa zatiaľ majte.

Cicmur: ty si mal byť spisovateľom. Toľko myšlienkového balastu v technickej téme som už dávno nevidel... Dokážeš sa sám seba opýtať i odpovedať, ešte k tomu nechutne zalomené riadky. Na to existuje voľba Edit, skús si niekedy čítať po sebe.
TC - zabudol si povedať, že okrem toho musí byť primerane lacné, pretože ak ušetrí iba toľko, koľko stojí, tak takáto investícia stráca zmysel.
Ozaj, ako zistíš pri návrhu výkonu TC, aký výkon by malo mať? Nemalo by to vyliezť z výpočtu tepelných strát? Alebo si najprv postavíš chalupu, niečím to pár rokov budeš vykurovať a merať a potom celý systém prekopeš? To nemá zmysel... aj podlahovku nemôžeš navrhnúť iba z brucha.

robov: Ty si mal byť literárnym kritikom. Ale na tomto mieste ma nemáš čo kritizovať, lebo keď si prečítaš otázku tejto témy,
tak by si mal zistiť že ju položil úplný laik, a ja som napísal čo som napísal pre laikov, a nie odborných kritikov ako si Ty.
Akáže je toto technická téma, však tu laik zadrel nejakú hovadinu a snažíme sa mu po lopate niečo vysvetliť alebo
ho zrozumiteľne naviesť k tomu ako si má v tejto veci dať rady. Nenazýva sa to tu poradou?
Ma dojímajú k slzám kadejaký odborníci čo nepochopia že počty pre základné školy nie sú určené pre MATFYZ a osočujú ľudí
čo majú nejakú ochotu alebo venujú trochu svojho času len tak, pre dobro veci.
Vyzerá že si osoba nejako spojená buď so stavbami alebo projektovaním okolo kúrenia alebo dačo okolo toho. Ak je to tak
tak tu nehádž ďaľšie otázky, ale daj nejakú odpoveď , Ty myšlienkový balaste! Ty cenová skupino!
PS: Ale ma to celkom pobavilo, maj sa pekne....

Cicmur: v princípe si ma trafil, ako staré hobby vediem digitálnu knižnicu, hlavné zamestnanie mám projekciu a výrobu slaboprúdej elektroniky a ako nové hobby staviam viacgeneračný rodinný dom - vlastne kompletná projekcia /okrem prvotného architektonického riešenia/ je moja.
Nekritizujem, iba ma to zaujalo a navrhol som ti nejaké zlepšenie... Ja viem, nežiadaná rada atakďalej. Totiž v tvojej myšlienkovej konštrukcii som sa dosť stratil a dosť pochybujem že laik pochopí o čom píšeš. Ale je to iba názor.
Otázky tu nejako nepadajú, téma je v princípe zodpovedaná. A laik sám bez dostatočných vedomostí to fakt posúdiť nevie, ale môže rozhodovať na základe odporúčaní skúsenejších /projektant/. Vstupných údajov je málo a nepribúdajú.
Vybral si si na výstave?

Mne to pripadá zaujímavé a už som sa tešil na ďalší diel. Je pravda, že je to napísané trochu kostrbato a laik sa v tom zrejme stratí a radšej sa spoľahne na predajcove vyhlásenie "do štyroch rokov sa to vráti". Ale ako to však podať laikovi aby to bolo jednoduché a zároveň pravdivé, tak to netuším.
Sú však aj ľudia, ktorím nerobí problém trochu pohnúť rozumom a Cic Murove myšlienky pochopia.

Takže Cic Mur go go go!

Aha, no tak to je moc hesky. Navrhovanie elektroniky to by ma veru bavilo, to ja robím len ako občasné hobby. Rodinný dom som pred pol rokom kolaudoval, ale sme sa tam ešte nepresťahovali lebo nám chýba kuchyňa a pár vecí v interiéri.
No a potom chýba ešte fasáda a všetko okolo domu, tam ma čaká ešte veľa práce. Dom som staval úplne podľa svojho gusta, suseda mám projektanta a ten mi len prekreslil veci aby to bolo v tvare kedy sa to dá nazvať projektom, inak som mu dal podklady s presnosťou na milimeter.
K stavbe nového domu Ti želám všetko dobré, a nemôžem si pomôcť, ale musím Ti dať jednu radu: Ak si to môžeš dovoliť, nerob žiadne kompromisy a trvaj na svojom.

Jeden z príkladov: Mne robil plastové rozvody vody po hause jeden chlapík, a jasne som mu kázal studenú vodu ťahať G 3/4" a teplú G 1/2". Dával som na všetko pozor ako na malé dieťa, ale práve vtedy som bol jeden deň preč, a keď som sa vrátil div me nevykocilo. Aj teplá voda bola G 3/4" a vraj on to tak robí 15 rokov a je vodár a to by bolo polcólom zle a podobné drísty.

A vzápätí som ja urobil ťažkú chybu, že som to nedal všetko vytrhať a urobiť nanovo. A teraz sa v reále ukazuje aká je to blbosť, žiadna batéria otvorená naplno nemá ani zďaleka prietok ktorému by nestačila aj G1/2" ani sprcha nie, ba ani keď sa otvorí toho naraz viac, však sa stačí pozrieť, akou tenučkou hadičkou býva pripojená batéria. A tak miniem veľa litrov teplej vody znova a znova zbytočne, lebo som urobil chybu. Ale na chybách sa človek aj učí, a pod kuchynskú linku dám isto prietokový ohrievač s 5 lit. zásobníkom a el. ohrevom a s teplou vodou tam asi ani nepôjdem.

PS: No a vidíš ozval sa aj niekto , kto má pre moje kecy aký-taký pochop. Ešte je predomnou dlhá cesta kým budem mať taký fan klub ako má napríklad Horst Fuchs, ale aj tak pán Ferdosondo pekne Vám ďakujem, včera som sa na Aquatherme dozvedel veľa nových vecí, aj keď tam nič svetoborné a nové v zásade nebolo, večer o tom napíšem.
Zatiaľ sa majte.

Náhodou, zlepšil sa ti prejav /nemáš zalomené riadky/...
Ja mám za sebou už druhú kolaudáciu - do druhého bytu som sa presťahoval v lete a teraz ma čaká posledný.
O kompromisoch a prerábkach je dlhá história, ale už ma nazvali "náročný zákazník"... Všetko kresliť, ústna dohoda nie je dobrá, dá sa zle pochopiť.
Typicky: Pán domáci, chýbajú tehly. Ja: ako to, malo zostať pol palety? obzerám sa: a toto je čo za otvor? majster: však balkónové dvere a okno, 90 od zeme. ja: určite? to má byť francúzske okno, ukážte výkres. Majster si nasadí okuliare: Aha... je tu 0... - takže to pekne museli rozobrať.

Dobrý deň. Páči sa mi táto diskusia, som tu ale nový ale to neznamená že nemám nejaké skúsenosti v stavebníctve. Robil som prístavbu k RD úplne sám bez majstrov, nakoľko som nemusel kolaudovať, lebo pôvodná stavba bola pred „76“ postavená. Akurát plyn mi ťahal kamarát. Spravil som tam strašne veľa chýb a to chcem teraz riešiť odbornou poradou. Preto som tu aj prihlásený.
Teraz idem stavať nový RD Bungalov 085 NED, a tam mám navrhnutý systém TČ vzduch voda, že aký TČ to ešte mám čas lebo steny idem ťahať až niekedy v lete, ale predsa stále človek je múdrejší keď číta všelijaké diskusie a rady od ostatných, rozmýšľam o stavebnom systéme MED MAX polystyrénové tvárnice, kde ale podľa tých diskusií budem potrebovať rekuperáciu vzduchu.
Tiež som chcel ísť do NR na aqatherm no nevyšlo mi to, takže čakám na ďalšie zaujímavé články a diskusie. S pozdravom Ján T.

No dnes nejdem do dlhých príspevkov, ale najskôr by som za seba dal definitívnu odpoveď Suzzan na tú otázku o ktorej je táto téma:
Ak myslela 1000 korún za celú zimu, tak za tieto peniaze sa celú zimu kúriť nedá, a to ani tepelným čerpadlom teda za predpokladu že hovoríme o bežnom dome, aj keď je dobre zateplený a neviem čo ešte. Treba sa aj zamyslieť nad tým, že kde sa ten dom nachádza lebo vplyv lokality môže mať vplyv aj taký, že potrebné množtvo tepla sa môže meniť aj v pomere 1:2. Včera som bol napríklad v tej Nitre, a tam bolo cez deň okolo nuly, a volal som domov a na Liptove bolo cez deň okolo -9 až -10. A to nehovorím že existuje aj taká Oravská Lesná a keď ju porovnáme s okolím Štúrova tak dostaneme rozdiel ktorý nielen vidíme ale aj cítime. Ďalej je tu otázka čo myslela tými 1000 korunami, lebo ak celú zimu tak to je teda prežalostne málo. Ak by aj mala ťerpadlo voda-voda s faktorom 5, a to taký ani nebude, tak za 1000 korún vyrobí pri cene elektriny 13 centov / kWh nasledovné množstvo tepla:
1000 korún je 1000/30,126 = 33,20 EUR za ktoré nakúpi pri cene 13 centov / kWh = 255 kWh za ktoré
umožni tepelnému čerpadlu s faktorom 5 (teoretickým) vyrobiť 255x5 = 1275 kWh tepelnej energie
a to je len 4,6 GJ tepla. A my sme tu pár príspevkov dozadu rátali že náš domček potrebuje 36 GJ tepla na zimu.
Aj keby Suzzan bola myslela tých 1000 korún na mesiac a aj keby kúrila 4 mesiacev a dala na kúrenie 4000 korún za zimu, aj tak máme vyrobených len 18,4 GJ tepla, teda asi polovicu z toho čo sme rátali že taký menší dom potrebuje.
Takže odpoveď je že nie, 1000 korún je málo aj na mesiac, na zimu treba pre priemerný malý dom na kúrenie tepelným čerpadlom 8000 korún na zimu, a to sme ešte mierni optimisti, ale povedzme že v okolí Šturova by to aj stačilo, ale treba zobrať do úvahy ešte to, že to tepelné čerpadlo bežne nenosí ani Mikuláš ba ani Ježiško. Howgh.

Možno je viac ľudí takých že stavali dom, a mali by ochotu sa podeliť o skúsenosti , ale hádam by sa na to mala otvoriť iná téma, lebo toto tu je o tepelných čerpadlách. Teda myslím si že by bolo vhodné takto postupovať.
Ja som mal to šťastie že mi staval švagor, a trochu aj brat a synovec. Robil to síce 3 roky, ako hlavné denné zamestnanie, a ja som robil väčšínou len logistiku, ale keby mi to mala robiť nejaká firma, tak som už dávno v opatere doktora Chocholouška v Bohnicích. Elektriku som si urobil sám, vodu mi robil jeden truhlík, trubky na podlahovku jedine naťahala firma, ale to mali za dva dni. Problém bol trochu so strechou, ale podarilo sa mi obehnúť troch ľudí a súhlasili že to urobia, a po týždni to mali zakryté.