ten emeritný profesor z Košic sa volá Vojčík a s Valkom si o tomto pred cca. 2 rokmi popisali dost v bulletine slovenskej advokátskej komory. je to pre teba veľmi nebezpečná situácia, ale cesty späť už nieto...
jediné, čo vám ostáva je odvolať sa proti rozhodnutiu správy katastra a dúfať, že budete úspešný v odvolacom konaní (t. j. bude o tom rozhodovať človek, ktorý sa nad vami "zľutuje").
velmi vám držím prsty

Ciao riccardo,
oslovil som dvoch právnikov na KS. Jeden, starší právnik, si prizval ešte kolegu, predsedu senátu, a obaja sa zhodli v tom že pokiaľ dáme vec na súd, musíme ho jasne vyhrať.
Druhý, ktorý je náhodou aj jedným z právnikov, ktorý rieši záležitosti katastra, sa vyjadril, že podľa jeho názoru má kataster pravdu.
Tak ako to vlastne je ?!?
Príjemný večer..

ak by som ti dal jednoznačnú odpoveď, zavádzal by som ťa... nikto si nedovolí povedať, že jednoznačne vyhráš takéto konanie. aj dva senáty na jednom súde rozhodnú v rovnakej veci odlišne, takže na to sa nespoliehaj. nič však nestratíš, ak budeš bojovať, a veď vlastne začni útočiť aj ty. nastraš ich, že budeš žiadať od nich, nech ti napr. vydajú bezdôvodné obohatenie, lebo peniaze vzali, ale ich podiely sa nezmenili, zároveň náhrada škody, atď...
posledná možnosť je, že sa susedia odsťahujú a nový vlastník to podpíše...

Peter,
na súde to máš 50:50. Čo právnik to iný výklad viď tvoj prípad. Ak to nejde po dobrom skús pritvrdiť hru a žiadaj náhradu škody tak ako píše riccardo, čo môžeš stratiť ?

Nuž, stavať sme začali bez súhlasu 100 % vlastníkov, tí dvaja tí nesúhlasiliod začiatku. Náš neschopný právnik tvrdil že to nebude problém...
Riccardo, ty by si mal byť právnik, niečo z jurisdikcie by tam nebolo? Ako je to možné, že čo iný právnik, čo iný sená, čo iný súd, to iný výklad zákona ?!?
Keby som ťa poprosil, neposlal by si mi nejaký fundovaný návrh za zavkladovanie?

Ahoj Peter.
Sú dve cesty :
1, pritvrdiť = ale akcia obyčajne vyvolá reakciu = táto cesta je asi jednosmerka s neistým koncom
2, možno pred ňou skús empatiu-príspevok 18 - (možno poznáš prvé dve
slová) ; tretie čarovné slovíčko je prepáč.
3, " "Ako je to možné, že čo iný právnik, čo iný sená, čo iný súd, to iný výklad zákona ?!?""
Lebo je to (tretí) pilier moci. Takisto sa ťa to týka a pýtaš sa?? - ako je to možné,že čo iná koalícia, čo iný poslanci, to iné (aj filozofiou) zákony?

Ahoj
Ka Mil

Peťo preboha, veď žiješ na Slovensku, ešte si sa nezobudil? :-)
A čo tak použiť silu médií, ktorú sa stále pokúša kdekto okresať, pretože je pre niehokoho až priveľmi silná a veľmi bolestivá.

Asi pred rokom bola už takáto diskusia o vstavbách. Taktiež na to boli rôzne názory. Ja si myslím, že naozaj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je v súlade s ostatnými zákonmi pojednávajúcimi o súkromnom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Ani 2/3 vlastníkov bytov nemôžu rozhodnúť o majetku zostávajúcej 1/3 a zmeniť veľkosť ich spoluvlastníctva, ktoré nadobudli kúpou bytu. Chybu urobil stavebný úrad, že vydal povolenie k stavbe.

Ešte by som mal jednu pripomienku. Uvedený zákon v § 14, ods. 3 uvádza, že okrem iného je potrebný 2/3 súhlas aj pri zmluve o vstavbe. Podľa mňa je táto zmluva už technickým riešením, za akých podmienok bude vopred 100% vlastníkov schválená vstavba vykonávaná. Teda používanie výťahu, el. en. a ďalšieho. Na to teda postačujú tie 2/3.

Kondomínium ako povinné združenie vlastníkov v jednom dome existuje na celom svete. Ak je v našich zákonoch niečo nejasné a naši právnici sa nevedia dohodnúť na úprave, nech to jednoducho od niekoho opíšu. Rímske právo uznávané dodnes sa vraj netvorilo, ale „hľadalo“ v živote.

Občiansky zákonník pozná vlastníctvo (výlučné), bezpodielové a spoluvlastníctvo. Podľa neho vlastníctvo bytov a nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Možno by tam mala byť aj veta, že spoluvlastnítvo v bytovom dome upravuje osobitný zákon, alebo tento druh vlastníctva nazvať inak, napr. kondomínium. Je to veľmi špecifický druh spolu-vlastníctva, ktorého rozmer sme nenadobudli výberom, ani sme sa oň vlastne pri kúpe veľmi nezaujímali. Robili by ste rozdiel v rozhodovaní o kúpe bytu, ak by ste mali mať podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 396/10000 alebo 369/10000?

Podľa Obč. zákonníka nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Každý druh vlastníctva (vlastníckeho práva) je zákonom nejako obmedzený, aj spoluvlastníctvo podľa bytového zákona, takže sa vždy niekto cíti ukrivdený. Napr. dnes už vôbec nie je pravdou, že vo väčšom byte býva viac ľudí, ktorí viac využívajú spoločný majetok. Prečo ja ako vlastníčka trojizbového bytu, čo sa do neho chodím len vyspať, mám povinnosť z môjho majetku viac odovzdávať do fondu opráv viac ako tí dôchodcovia manželia vlastníci dvojizbového bytu, čo sa celý deň aj večer premávajú po chodbách, navyše s dvomi psami? Kto otriasa viac domom, ja či návštevníci obchodu na prízemí, ktorý má veľkosť môjho bytu? Prečo máme povinnosti rôzne a práva rovnaké - pri hlasovaní má každý len jeden hlas?

V právnom štáte musí platiť princíp právnej istoty. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „majetok“ nie je len vlastníctvo ale aj legitímne očakávanie. Vlastníctvo je užší pojem.

Ak zákon v § 14 pripúšťa, aby sa o nadstavbe rozhodlo hlasovaním 2/3 väčšinou, stanovuje tým istotu, že sa zmluva podpíše a stavitelia legitímne očakávajú, že sa ich získané právo naplní. Zákon v § 22 nestanovuje, že zmluvu musia podpísať všetci vlastníci. Možno niekde chýba, že sa do katastra nadstavba zapíše len ak na priloženej zápisnici bude podpísaná kvalifikovaná väčšina vlastníkov. Svetom predsa nebudú hýbať trucpanáci, ktorí zvyčajne sú proti všetkému a vyžívajú sa v trabloch.

Občiansky zákonník dovoľuje podpísať zmluvu v prospech tretej osoby. Je takáto zmluva v neprospech? 2/3 rozhodli, že je v prospech, inak by to nerobili. Je to určite aj za odplatu, opraví sa napr. strecha (je to aj verejný záujem). Kde bude niekomu chýbať 27/10000 spoločných častí či zariadení?

Môj názor je, že chyba je v katasteri, ktorý by mal v tom mať úplne jasno, alebo si vyžiadať stanovisko Ústavného súdu. Nemôže si tam každý úradník rozhodovať po svojom. Slavica v príspevku „zmluva o vstavbe -2/3 vlastnikov” uviedla odpoveď v Katastrálnom bulletine číslo 3/2004 na otazku: „Zmluvu o nadstavbe alebo vstavbe domu stavebníkmi musia podpísať všetci vlastníci bytov v dome?“ Táto zverejnená odpoveď môže slúžiť pri sťažnosti aj na súde: „Prílohou návrhu na vklad bude originál zápisnice z hlasovania, alebo jeho osvedčená kópia. Zmluvu podpisujú najmenej 2/3 všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“

Návrh na zápis zmluvy o výstavbe,vstavbe alebo nadstavbe podľa § 21 ods.3 zákona 182/1993 Zb. sa vykonáva vkladom, nie záznamom. Vyplýva to z odkazu 24f na poznámku pod čiarou. Tu je výslovne uvedený odkaz na § 28 katastrálneho zákona, ktorý upravuje vklad práv do katastra nehnuteľností. Z citovaných príspevkov vyplynul opak .

Keďže otázka vkladu , či záznamu je významná skutočnosť pre ďalší postup Peťa a spol., považovala som za potrebné toto uviesť na pravú mieru. Ten význam vkladu spočíva v tom, že proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad odmietne, sa dá brániť podaním odvolania, a až toto konanie právoplatne skončí , možno sa domáhať práv cestou súdu. A podľa mňa sa aj musia využiť všetky opravné prostriedky v katastrálnom konaní , aby nebol problém v prípadnom nasledujúcom súdnom konaní. Tak, ako to bolo popísané v predchádzajúcich príspevkoch.

Naproti tomu ak kataster odmietne vykonať zmeny práv k nehnuteľnosti záznamom, proti tomu sa nedá brániť, pretože na záznam sa nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku (viď § 22 ods.4 a § 34 ods.3 zák.č.
162/1995 Zb.). Preto ten, komu kataster odmietol vykonať záznam, sa musí svojich práv domáhať na súde.

Aby som v budúcnosti neplietla niekoho iného okrem Peťa, preto toto doplnenie.

Prečo tu spomíname rímske a ktovie aké právo, tam je určite stanovená pevná norma. Naše zákony si každý môže vykladať po svojom a má na to právo. Nič nie je stanovené pevne. Aj v diskutovanom zákone o vlastníctve bytov je dané nejaké rozhodnutie, ale pripomienkované tým " ak sa vlastníci nedohodnú inak". Takže dohadujme sa do nekonečna.

Dobrý deň,
Vec sme postúpili právnikovi ( toho pôvodného sme vymenili), podáme žiadosť o zavkladovanie na kataster a potom sa vám ozvem. Držte mi palce...

Budeme zvedaví na výsledok.

No na to som zvedavý aj ja.

Určite sa pamätáte na moje otázky typu ... čo ak nepodpíšem ... Bolo to pre tieto dôvody s ktorými som sa síce osobne nestretol, ale ich predpokladám.

Dobrý deň, ja mám obdobný problém. Bytovka kde je 12 bytov nie je ani pod správcom a nie je ani spoločenstvo vlastníkov bytov. Byty boli odkúpené od Jednoty. Takže každý je sám vlastník svojho bytu. Dostali sme ponuku na nadstavbu podkrovných bytov s tým, že za to, že firma zateplí bytovku a opraví strechu (ktorá mimochodom bola opravovaná pred 5 rokmi, takže nič netreba opraviť) dostane celé podkrovie a urobí tam 4 byty a vyryžuje na nich neskutočné peniaze. Z 12 vlastníkov sú dvaja proti. Otázka, môžu aj tí dvaja vlastníci "prekaziť" stavanie podkrovných bytov? Kde v zákone by som to našla? Ide o to, že aj my sme hneď pod strechou a na neďalekej bytovke boli vytopení, lebo firma to mala na háku a my sa tiež nechcem kúpať, mať pleseň a zničený byt, ktorý sme nedávno trocha opravili. Môžme požadovať nejakú "výhodu" oproti vlastníkom na nižších podlažiach, za to, že nesiem väčšie riziko?? ďakujem veľmi pekne za rady, dnes máme poradu, tak to potrebujem vedeiť.

Pokiaľ mate rovnaké byty všetci vlastníci su rovnocenný.

Pokiaľ sme si rovnocenní, tak aj to, že jeden nesúhlasí by malo byť zohľadnené predsa nie?

dokumenty píše:

Re: Nadstavba a vstavba

Požiadal som o stanovisko Správu geodézií a katastra v Bratislave kde mi z právneho odd. prišiel mail s výrokom že na zavkladovanie stačí súhlas 2/3 vlastníkov bytov a pokiaľ kataster vyžaduje 100% súhlas koná nad rámec zákona.

Vklad robí konkrétny kataster a nie nejaka správa v Bratislave.