s manželom darujeme krv spoločne pokiaľ to ide, určite nie preto, že z toho plynú nejaké výhody ale keď sa pozerám na prístup jeho zamestnávateľa a môjho je tam priepastný rozdiel.Ja od zamestnávateľa nemám ani deň voľna na odber, robím to vo voľnom čase a môj muž má za každý odber 1 víkendový pobyt v ich rekreačnom zariadení( keď ide 3x ideme celá rodina-za smiešny poplatok), za odber má platený deň voľna a finančné ocenenie za plakety.Pracuje v Železiarni Podbrezová. Mimochodom je to pekný 3* hotel na Táľoch,nie dajaká zatuchnutá chatka, k dipozícií bazén, sauna... zadarmo, vždy sa tam tešíme. Ja to ticho obdivujem, že niekde to ide. Myslím, že tí, ktorí chodia darovať krv by mali mať zo zákona aspoň deň voľna alebo 1 deň dovolenky navyše.Môj zamestnávateľ( je to zdravotnícke zariadenie, žiadna malá súkromná firma) čo nie je zákonom danné to nedá a pomoc od odborovej organizácie v tejto dobe je až smiešne čakať, sú jedna ruka( ak vôbec nejaká odb. organ. v podniku existuje).

To mas samozrejme pravdu. Ja, ak by som sa rozhodol darovat krv, tak isto tiez nie pre 20 EUR. Ale aj tak to nie je s kostolnym poriadkom. Je to presne to iste, ako ked v bohatych krajinach obchadzaju ludi "dajte oblecenie do Cecenska" a potom sa to predava v second-handoch. Alebo sa dokonca zbieraju peniaze a potom sa par ludi za to vozi v Jaguari. A napokon - aj potraviny ludom pomahaju, ale ludia za ne platia v obchodoch, preto sa suroviny od polnohospodarov vykypuju a nie zbieraju zadarmo.

Ja by som povazoval za korektne bud zaplatit, alebo ludi aspon pred odberom informovat, ze krv bude pouzita na komercne ucely.

Okrem toho jestvuje aj nazor mnohych odbornikov o tom, ze krvou sa zbytocne plytva. Mnohe transfuzie sa robia, hoci nie su nevyhnutne. Navyse pri tychto transfuziach je vzdy urcite riziko prenosu roznych ochoreni. Som "Velitel Praporneho Obvaziska" , ucili sme sa to dost podrobne. Za 2. svet. vojny nebola krv, tak take bezne straty krvi, napr. 1 liter, alebo dokonca aj viac sa riesili infuziou sterilnej vody s pridavkom soli. Najprv sa pouzivala iba NaCl, potom nejaky Rus prisiel na skladbu inych fyziologickych soli. Ide tam o to, ze pri nahlej strate krvi sa jednoducho znizi schopnost srdca pumpovat ju cez krvny obeh. Ak sa zriedi - hoci aj vodou, schopnost sa obnovi, hoci takato krv ma samozrejme mensiu schopnost prenasat kyslik (clovek by nemohol podavat tazke fyzicke vykony). V najhorsom sa to da kompenzovat podavanim kyslika. Chybajuce cervene krvinky sa zacnu tvorit a krv sa prirodzene zahusti na povodnu hodnotu.

Dnesni lekari o tom nechcu ani pocut - kto vie preco? Problemy s nimi maju Jehovisti, ktori transfuzie zasadne odmietaju a toto je pre nich jedine riesenie. Samozrejme, pri tazkych operaciach alebo otravach treba vela krvi, to sa vodou nahradit neda. Ja osobne nepatrim k Svedkom Jehovovym, ale som rad, ze som transfuziu este nemusel podstupit a tiez by som sa jej rad vyhol, ak by to islo, napri vyssie spominanou metodou. Navyse, ked je jasne, ze sa s krvou obchoduju celosvetovo. Vzdy sa prevalia niekde info o tom, ze sa nevysetrili poriadne darcovia, napr. na hepatitidu a pod. Nedavna afera z USA - tych nakazenych su tisicky. Ludia maju aj ine choroby - napr. syfilis, tuberkujozu a pod, pochybujem, ze kazdenho testuju na vsetky mozne choroby. A to, ze sa v niektorych krajinach za odber plati zasa iba zvysuje sancu, ze sa budu hlasit ludia z rizikovych skupin. Dnesni lekari na celom svete ale iba tlacia na co najmasovejsie odbery, ktovia preco, asi je to dobry kseft.

Na toto musím nadviazať. Môjmu manželovi zlyhali v 97. obličky a spolu so záchranou života dostal ako darček ešte aj hepatitídu typu C - 20 %-ná úspešnosť vyliečenia. Našťastie sa ju podarilo vyliečiť. Ja som začala po dlhom odhodlávaní chodiť darovať krv vtedy, ked manžel chodil na dialýzu a povedala som si, že ked jemu môžu také hrubé ihly pichať do ruky, zvládnem to aj ja (mala som z detstva fóbiu z ihly ). Posledné roky sa mi občas prejavili zdravotné problémy, ale výsledky som mala v poriadku, tak som chodila darovať stále (podporujem sa stále alternatívnou medicínou). Až teraz prišli na to, z čoho pramenia moje zdravotné problémy (s pečeňou, seboroickou dermatitídou a bolesti kĺbov a kostí) a upozorňovali ma, že s diagnózou borelióza nemôžem chodiť darovať krv. Tak by ma celkom zaujímalo, ako dlho sa moje telo už s boreliózou potýka, lebo celú dobu som darovala takú krv a nikto na to neprišiel.

Ked som bola naposledy darovať krv (cca 2 týždne) v Košiciach, bolo velmi málo ľudi (bola som 17-sta - za monu uz nikto - v Ke sú len 2 transfúsky). Sestrička bola dobre ukecaná, tak som sa dozvedela, že pred odberom robia len základný rozbor krvi a jeden pečeňový test, aby sa za výsledkami nemuselo dlho čakať, ostatné rozbory (aj HIV) robia až po odbere - testy trvajú 2 hodiny. Takže sa môže stať, že zoberú krv darcovi, ale potom ju nemôžu ďalej použiť, lebo neprejde testami a nie je vhodná na použitie. Občas sa im vraj stáva, že sestričky z iných oddelení vyčkávajú pred dverami na dokončenie testov, aby mohli zobrať krv, lebo ju potrebujú ihned.

Mno, ja som tiez darca a moj zamestnavatel dava na den, ked chodim darovat den volna v ramci kolektivnej zmluvy, kedze pani zakonodarcovia na to kaslu.U nas transfuzka nie je, ale chodia sem tety sestricky z Komarna a tie su celkom mile. Po odbere sa clovek moze posadit za stol a dat si nejake cervene vinko a dostane aj tanier ryze s pecenym kuriatkom. Tento obed moze travit v druznom rozhovore so spoludarcami. Musim sa priznat, je tam akysi pocit spolupatricnosti. Ved sme ti, ktori spravili krok navyse pre tych ostatnych. Po kazdom odbere mam isty pocit sebauspokojenia a odoosobnenia. Proste je to super a vrelo to kazdemu odporucam. Ked sa po prvy raz prekonate a darujete krv, ten pocit budete mat urcite aj vy.

Chodím darovávať krv už pár rokov. Sestričky sú príjemné, milé, po darovaní mávam veľmi dobrý pocit, že som urobila dobre pre niekoho iného , ale aj pre seba samú. Mám však aj negatívne pocity, hlavne v posledných rokoch, keď poviem zamestnávateľovi, že idem darovať krv, tak mi oponuje, že nemám nárok na den voľna s náhradou mzdy, prípadne ma vôbec nepustí a najnovšie si vymyslel, že mám ísť po darovaní krvi za svojím ošetrujúcim lekárom, lebo potvrdenie od lekára z transfúzky mi neplatí. Chcela som ísť v piatok, ale stále zvažujem. Veľmi ma odraďuje to následné behanie po lekároch, lebo ošetrujúceho lekára mám v inom meste.

Chcel by som poznať názory na oceňovanie darcov krvi.Zatiaľ máme Jánskeho plaketu ,bronzovú,striebornú, zlatú,diamantovú ktorá končí osemdesiatym odberom a ďalšia motivácia už nieje. Aký máte na to názor ? Nebolo by dobré keby že to pokračuje ďalej napríklad 100, 120, a tak ďalej? V tejto téme by sme sa mohli rozprávať aj o krvi čo koho zaujíma alebo trápi.Som pravidelný darca a pokiaľ budem môcť pomôcť ne akou radou tak sa rád podelím. S pozdravom Jozef..

Takže ďalšia plaketa je za 100 odberov a viac,a je to plaketa Kňazoveckého.Malo by sa to aj zvejerniť na stránkach SČK aby si to mohli darcovia prezrieť ako vyzerá tá plaketa.

Platí to už minulého roka. Lenže napríklad lekár na TS v Ružinove nám hovoril, že už dávno presiahol 120 odberov ale túto plaketu nedostal (vraj ju dávajú keď teraz dosiahneš požadovaný počet odberov). Takže asi sa musíš prihlásiť.

Platí to už minulého roka. Lenže napríklad lekár na TS v Ružinove nám hovoril, že už dávno presiahol 120 odberov ale túto plaketu nedostal (vraj ju dávajú keď teraz dosiahneš požadovaný počet odberov). Takže asi sa musíš prihlásiť.

Veru tak treba sa prihlásiť. Mi starí stálí darcovia sa už musíme len všade hlásiť,to už tak býva. Ale budme radi že aspoň niečo pre nás spravili,a to by si žiadalo ďalej pokračovať.veď darcov od 100 hore je stále dosť.

A neverili by ste, dostala som obratom odpoveď a žiadosť o zaslanie kontaktných údajov, no ja akosi nestíham.