Ahoj Celsus,
vďaka za Tvoju morálnu podporu a odpovede. Na vysvetlenie uvádzam:
ad1a/ ku kúpnej zmluve sa nedostanem - nevydá mi ju ani kataster ani "dedič". Suma uvedená v KZ sa pritom nemusí rovnať skutočne vyplatenej...
ad1b/ k dokladu o úhrade kúpnej ceny sa tiež nedostanem - jedná sa o záležitosť spred 3 rokov /ak výpisy ešte existujú, má ich manžel poručiteľa, prípadne "dedič" + banka v elektronickej podobe/.
Pokiaľ viem, "dedič" mal podpisové právo k účtu manželov, ktorým s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou "podľa potreby" disponoval.
Dokladom by mohol byť:
- prevodný príkaz s uvedením účtu predávajúceho a jeho podpisom, alebo
- výberný lístok s jeho podpisom, ak išlo o platbu v hotovosti.
Oba doklady archivuje banka - ako fyzická osoba sa k nim nedostanem.
K notárovi: ako som zistila z webu, DK bude prejednávať mladá notárka s minimálnou praxou. Nepredpokladám, že bude robiť niečo nad rámec svojich povinností. Á propos, nikde som nenašla zmienku o hotovostnej platbe za vydanie osvedčenia o dedičstve /v zákone o poplatkoch sú len % a nie forma úhrady/, ale v oznámení o DK nám to píše. Ako mám vedieť, koľko budem platiť, keď neviem, aká je hodnota prejednávaného dedičstva?
A postavenie notára v dedičskom konaní? Podľa môjho subjektívneho názoru to má byť notár ako štátom poverený súdny komisár, kto má mať zo zákona bezplatný prístup ku všetkým registrom /napr. KAPOR/, zistiť celý majetok poručiteľa a mať kontakt s bankovými inštitúciami za zvýhodnených podmienok, a aj ho využívať a nie osvedčiť len to, čo mu dedič podľa svojho uváženia "donesie na tácke pod nos" a z toho profitovať, ergo - svojím konaním by mal dohliadať na dodržanie zákona, v tomto prípade spravodlivého priebehu DK. Ešte raz sa narodiť, pôjdem za notára...
ad2/ Kontakt s novým nájomníkom bol pred pár mesiacmi, rozhovor bol náhodný, konal sa v korektnom duchu a tak sme sa aj rozišli. Chcela som ho v dobrom upozorniť na situáciu, ktorá nastala, aby nepovedal, že nebol včas informovaný... Ako sa dalo predpokladať, odvolával sa na uzatvorenú zmluvu, svojho právnika atď. Na otázku, s kým podpisoval zmluvu a kto bol uvedený ako prenajímateľ, uviedol, že "prenajímateľ v zastúpení vlastníkov". Zmluvu sme so zostávajúcim dedičom dodnes nevideli a ani korunu z nájomného... Podotýkam, že nikoho sme nesplnomocnili na takéto jednanie.
Ako som predpokladala, reakcia na seba nedala dlho čakať. Výhražné telefonáty zo strany prenajímateľov... Stúpila som proste na otlak a vyľakali sa, že sa priškrtí kohútik, z ktorého tečú príjmy. Ale s nájomníkom sa opäť dohodli a vôbec nič sa nezmenilo. Ba predsa... Prenajímaná nehnuteľnosť sa skladá z dvoch častí, medzičasom mali prenajať aj druhú časť - opäť samozrejme bez nás.
Viem, že BSM zaniká smrťou poručiteľa a od tohto momentu sa menia vlastnícke vzťahy v rodine. Snažila som sa na to citlivo upozorniť svojho rodiča, že aj keď je väčšinovým vlastníkom, koná nesprávne. Odmieta to však akceptovať. Vyjadril sa v zmysle "aj keď by mal byť súd, urobím, ako ja chcem". Svoju vôľu povýšil nad akýkoľvek zákon, morálny nevynímajúc. A evidentne počíta s tým, že to neurobím. Druhý dedič, rovnako ignorovaný ako ja /a teraz sa drž - hoci má právnické vzdelanie, zaujal absolútne pasívny, ba až apatický postoj s odôvodnením, že "čo mi zo zákona patrí, dostanem, ale prieky robiť nebudem"/ - takže jediná zlá som ja.
A prečo vlastne?
Lebo odmietam naďalej sponzorovať z môjho dedičského podielu po náhle zosnulom rodičovi bezstarostný život svojho /i keď/ súrodenca, ktorý evidentne využíva a zneužíva postavenie benjamínka v rodine a absolútne nekritickú náklonnosť žijúceho rodiča. Mimochodom, ten "benjamínek" je dospelý už 12 rokov a nikdy sa k ničomu nevyjadril - aj teraz len mlčí...
Aby bolo jasné, nikomu nič nezávidím, ak je šikovný a dosiahne niečo v živote vlastnými rukami... Ale nevidím dôvod, prečo ja /rovnako ako ďalší dedič/ mám splácať hypotéku takmer do dôchodku /keď som si kúpila prvý byt, splácala som pôžičku 10 rokov/, nechodím na zahraničné dovolenky, robím 20 rokov a ešte som nebola s rodinou pri mori a naše auto - škoda hovoriť...
Je pravda,že som bohatá - lebo mám /zatiaľ/ fungujúce manželstvo a zdravé deti. Mám sa uspokojiť s tým a povzniesť sa nad všetko ostatné?
Prepáč, že som sa nechala uniesť, vrátim sa k meritu veci:
- príjmy z prenájmu - podľa vyjadrenia druhého dediča boli prevedené inam pár dní pred smrťou poručiteľa /v štýle - stihli sme to/. Je mi z toho nanič.
Ako si si všimol, v prvých príspevkoch som sa snažila pýtať všeobecne a byť nad vecou, ale ako sa dalo očakávať, "vykľulo sa šidlo z vreca". Jedným z dôvodov je i skutočnosť, že nie je vylúčené, že Tvoje rady budú použité proti mne a "padnem vlastnou zbraňou". Ale ja už nemám čo stratiť. S blížiacim sa termínom DK si to čím viac uvedomujem. Nikdy som sa o tieto záležitosti nezaujímala, to, čo viem o dedičstve, som začala zisťovať až teraz, keď som sa ocitla v tejto nezávideniahodnej situácii. Podotýkam, bez vlastného pričinenia, lebo ešte donedávna bolo všetko O.K. Resp., kým bolo ticho.
Príjmy z prenájmu /ak vôbec ešte existujú/ mali byť zahrnuté do DK, lebo pochádzali z nehnuteľnosti, ktorá bola v BSM. Neviem presne, kto bol majiteľom účtu, ale vyzerá to tak, že posledné roky to už nebol poručiteľ
/pravdepodobne bol spolumajiteľom účtu, alebo mal len podpisový vzor, alebo možno ani to nie.../ banka urputne zachováva bankové tajomstvo a notárka nič netuší...
Uvažovala som aj nad tým, navštíviť ju pred DK, aby poznala celú situáciu aj z druhej strany a nielen z podania manžela poručiteľa a vedela, akým smerom viesť konanie /doporučenie od iného notára/, ale po zvážení situácie som od toho upustila a naivne dúfala, že sa stretneme a dohodneme, ale manžel poručiteľa i vyvolený "dedič" sa tomu zámerne vyhýbajú.
ad3/ reakciu som v podstate uviedla v bode ad2/ - nájomníka som videla, nájomné nie
Milý Celsus,
ak si ešte nevypol počítač a dočítal si sa až sem, chcem si poďakovať, že v podstate ako jediný si zareagoval na moju situáciu /hoci na tému dedičstva som našla všeličo, nič v takejto "super" kombinácii/. Naozaj mi padlo dobre, že okrem snahy poradiť si /myslím, že neobvykle/ vyjadril aj svoj subjektívny názor. K rovnakému záveru som dospela i ja ako laik so svojím sedliackym rozumom a po mnohých bezsenných nociach a googlovaní.
Ak som sa rozhodla napísať na Poradu /prvýkrát v živote/ - objavila som ju náhodou - tak preto, že som hľadala oporu v skúsenostiach iných ľudí. Nie preto, že by som mala v úmysle využiť služby súdnictva. V podstate som tam, kde na začiatku - viem, čo nie je správne, viem, na čo mám nárok zo zákona,
ale zákon o láske neexistuje. Tá buď je, alebo nie je. Na ňu je každý krátky.
Zdraví Ťa Oliwa
P.S. Dúfam, že nie si práve na dovolenke a že ma poctíš svojou odpoveďou.