Dakujem za Vase nazory, uvidime ako to dopadne. Ja osobne som len obycajny ekonom a musim sa riadit podla nariadeni sefa a majitela. A ten chcel bezodplatne uzivanie, resp. najom za 1 Sk. Tak som teda vybral to "mensie zlo", teda zmluvu o vypozicke. Netvrdim, ze je to spravne, ale ine riesenie som osobne nenasiel..a sam som strasne zvedavy, co na to danova kontrola. Vysledok dam vediet.

Veď Vaše riešenie nie je zlé. To nikto nepovedal. Ale každé riešenie má svoje daňové dopady. A o tie ide kontrole. Nie o povahu zmluvného vzťahu. Preto vznikol problém. Nepredpokladám spochybnenie zmluvného vzťahu a teda zmluvný problém. Problémom je "daňový aspekt".

Ano to viem, ze ide hlavne o danovy aspekt a viem, ze oni najdu nejaky ten § v zakonoch, preco by nam to dodanit mali. Ja osobne pravnik nie som, v zakonoch sa velmi nevyznam, ale tak trochu musime protirecit aj danovemu uradu, nech maju nejaku pracu

V kazdom pripade vysledok danovej kontroly dam vediet..

Takze kontrola pokracuje, ale uz mam prvy vysledok. DÚ uznal moje argumenty - argumentoval som v podstate §9, odsek 2 - 3, a taktiez aj komentarom k zakonu a hlavne touto vetou: Ak zdanitelna osoba poskytne bezodplatne pravo uzivat hmotny majetok, pri ktorom bola uplne alebo ciastocne odpocitana dan, zamestnancovi alebo inej osobe na iny ucel ako na podnikanie alebo tento majetok uziva samotna zdanitelna osoba na svoju osobnu spotrebu, ide o dodanie sluzby za protihodnotu, ktora je predmetom dane.

Na moje prekvapenie kontrolori povedali, ze mam pravdu v tom, ze nejde o dodanie sluzby, nakolko firma B (vypoziciavatel) vyuziva majetok na podnikanie, ale nasmerovali ma na iny § - 54, odsek 1 - Platitel upravi odpocitanu dan, ak v obdobi nasledujucom po zdanovacom obdobi, v ktorom nadobudol investicny majetok ..... zmeni ucel jeho pouzitia.

Isty danovy poradca mi naznacil, aby sme sa skor uberali takymto smerom: urobil by sa dodatok k zmluve o vypozicke, ze investicny majetok a priestory este nie su vhodne na prenajom, ale v buducnosti budu po vykonani nejakych uprav, prac na majetku a pod. Takto by sme sa dodaneniu mali vyhnut. Len mi treba k tomu menovat nejaky § zakona o DPH - a odtial moja otazka: neviete, ktory § zakona o DPh by hovoril o niecom takom, aby som ten § pouzil na obhajobu?

Dakujem

To snáď nemysleli vážne. Čo sú to za kontrolóri ?

A ten dodatok ? To akože neexistuje miestne zisťovanie ?

Ak takto pristupuje kontrola k zisteným skutočnostiam, môžete si blahoželať.

No blahozelat si este zdaleka nemozme, § 9 som si obhajil, ale problem podla DÚ ani tak nerobi ten § 9, ale § 54.

Takze s tymto sa musim nejak popasovat, a vymysliet nejaku obhajobu na ten § 54 - dali nam cas na vyjadrenie.

No a mozem potvrdit, su to najprisnejsi kontrolori v okrese a sirokom okoli.. uz som mal s nimi x skusenosti, a malokedy sa stalo, ze by odisli naprazdno a bez toho, aby dosiahli to, co chceli..

Ja by som sa k tomuto už nevyjadroval, maximálne tak do protokolu o kontrole. §54 tam nemá opodstatnenie. Odvolal by som sa.

No neviem.. Subjet A totiz nakupil tento investicny nehnutelny majetok a bezodplatne ho vypoziciava druhemu subjektu.
A podla DÚ by mal teraz subjekt A podla §54 upravit DPH, ktoru si odpocital pri nakupe - odovodnuju to tym, ze bezodplatnou vypozickou zmenil ucel jeho pouzitia.

Môj názor je, že sa jedná aj v tomto prípade o dodanie služby za protihodnotu.

Abstrahujúc od môjho názoru: Zadajte otázku na drsr či bezodplatná výpožička sa považuje za zmenu účelu použitia inv. majetku.

Ak sa nad tým zamyslím, tak:

Nákup IM + bezodplatné vypožičanie + názory prezentované Johnym18.
Vnuknú sa tu otázky:
1. Bol realizovaný nákup IM na účely podnikania? Vznikol tu vôbec nárok na odpočet DPH ?

2. A čo odpisy IM ?

3. Bezodplatná výpožička - je zmenou účelu použitia ? V náväznosti na def. zmeny účelu (§54/3a; ) - zmena účelu = dodávky tovarov a služieb ...... ale veď v zmysle Vašich (a aj DU ??? ) príspevkov sa nejedná o dodávku služby a teda aká zmena účelu ???

......................

Aj podľa môjho názoru je dočasný verdikt vyslovený kontrolou zmätočný. Rovnako nepovažujem tento prípad za zmenu účelu využitia majetku ale tak ako sme uvádzali v predchádajúcich príspevkoch, podľa môjho názoru vzniklo dodanie za protihodnotu so všetkými dôsledkami. A ak hovoríme o výpožičke nehnuteľnosti tak zmena účelu použitia by podľa môjho názoru prichádzala do úvahy v priamej súvislosti s poskytovanou službou - poskytnutím majetku k ďalšiemu užívaniu.

Podľa môjho názoru k dodávke služby dochádza. Služba spočíva v poskytnutí práva užívať majetok. Len je bezodplatná.

Súhlasím.

A doplním, že napriek bezodplatnosti tejto služby, daňová povinnosť pri nej vzniká.

----
Myslím si, že hovoriť o zmene účelu použitia majetku podľa § 54 zákona o DPH má oporu v § 54 ods. 3 písm. c) zákona o DPH.

Práveže je to na zamyslenie, akým smerom sa ubrať, nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť sa bude zdaňovať a vznikne daňová povinnosť (podľa postavenia oboch subjektov), alebo sa uplatní oslobodenie. Prvý prípad je spojený s dodanením na výstupe, druhý so zmenou účelu použitia ak v súvislosti s nehnuteľným majetkom bolo uplatnené odpočítanie dane.

S účinnosťou od 1. januára 2005 v zmysle § 49 ods. 5 zákona o DPH platiteľ dane,ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojej ekonomickej činnosti (podnikania) ako aj na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou (podnikaním), sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou (podnikaním), to znamená, že môže uplatniť odpočítanie dane v pomernej výške.

Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou (podnikaním), nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3 zákona o DPH) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 zákona o DPH). Platiteľ však aj naďalej môže pri hmotnom majetku, ktorý je podľa zákona o dani z príjmu odpisovaným majetkom, odpočítavať daň v 100% výške, avšak potom musí použitie hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie (ekonomickú činnosť) zdaňovať v zmysle § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 zákona o DPH.
Nevýhodou tohto postupu však je, že platiteľ dane musí postupne (v jednotlivých zdaňovacích obdobiach) odvádzať daň z použitia hmotného majetku na iný účel ako na ekonomickú činnosť (podnikanie).
Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, na účely svojej ekonomickej činnosti (podnikania) ako aj na činnosť, ktorá nie je ekonomickou činnosťou (podnikaním), odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na ekonomickú činnosť (podnikanie) k celkovému rozsahu použitia.
To znamená, že v prípade prijatia služieb a neodpisovaného hmotného majetku aj na iný účel ako je podnikanie (ekonomická činnosť), si platiteľ nemôže zvoliť spôsob odpočítavania dane, ale vždy musí odpočítať daň len v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia na ekonomickú činnosť (podnikanie)

Ano, súhlasím.
Ak by som kúpila nehnuteľnosť v roku 2007 za 1 mil. Sk ZD, DPH 190 tis. Sk. Daň som si odpočítala v plnej výške, budem ju používať na podnikanie. Zrazu sa v roku 2008 rozhodnem, že ju vyradím z OM do osobného užívania. Som povinná využiť par. 54. Veď napokon, kde sa stratí tá daň, takto by sa mohlo podvádzať, veď dôjde k zmene účelu použitia, dôjde k úprave dane odpočítanej pri IM.

Oba subjekty sú platiteľmi dane. Subjekt A sa síce môže rozhodnúť, že uplatní oslobodenie, ale pozrime sa aj na povinnosť uplatňovať koeficient pri odpočtoch, nie len na zmenu účelu použitia . Povinnosť odsúhlasiť koeficient so správcom dane ( v období, keď došlo k "výpožičke" ), ................ .

Na rozhodnutie, ktorým smerom sa uberať je potrebných omnoho viac informácií, ako tu bolo doteraz uvedené.

Jednoznačne ale treba hľadať riešenie, kde sankčný dopad z hľadiska daní bude minimálny. A to nielen z hľadiska DPH, ale aj dane z príjmu. Blízky vzťah majiiteľov oboch firiem dáva podľa mňa obrovský rozsah možností postupu kontroly. Je však otázne, koľko argumentov sa ešte, pri už prebiehajúcej kontrole, dá zdôvodniť.

V príspevku 3 Johny18 píše o spoločnostiach, teda predpokladám o právnických osobách. Vyradenie majetku do osobného užívania teda veľmi neprichádza do úvahy. Vyradiť majetok síce môže aj PO, ale to už začíname špekulovať nad niečim, čo má širšie súvislosti.
A na to máme zatiaľ málo informácii.

No uviedli sme tu kopec príspevkov na zamyslenie, ale bez podrobností, ktoré myslím si ani nie je vhodné zverejňovať, sa hľadať optimum riešenia nedá.