Styri roky dozadu zistili mojmu tatovi rakovinu (lymfaticke uzliny) v najhorsom stadiu, davali mu mesiac zivota, vsetci sme boli s toho hotovy. V zivote by som si nepomyslela ze nieco take nasu rodinu postihne, ale presiel rok, dva, tri....a stale zil. Dakovali sme Bohu aj vsetkym lekarom, ktori mu pomahali. Po troch rokoch sa moja mama zacala zle citit, vracala bolela ju hlava, zla orientacia, zahmlievalo sa jej pred ocami. Zistili jej nador na mozgu (zhubny).... Myslela som si ze mam nocnu moru, ale bola to skutocnost. Mama zomrela pred rokom, a tato pol roka po mame. Zanechali za sebou tri siroty, mojho brata 23, ja mam 22 a nasa najmladsia sestra, ktora ma 15 rokov. Teraz sa snazim, zo vsetkych sil aby som mojej sestre vynahradila oboch rodicov, je to velmi tazke ale zivot sa nezastavi, ide dalej a my ideme s nim.
Vierka, je mi to uprimne luto, pretoze viem o com hovoris, musis byt silna, aj ked sa to niekedy neda, ale treba si aj poplakat,(pomaha to, ale iba na chvilku)
Drzim palce