Robia z neho démona? - to máš odkiaľ? Kedy tu niekto napísal, že je ten človek démon???
Som len napísala, že ak sa rozhodne tak či onak, nech sa toho drží a nech si už nepripúšťa myšlienky ani spomienky o podvode (→ to je ten démon), keď mu raz odpustí...

Ahoj, ak ťa môžem utešiť, aj mne sa stal podobný prípad, len s tým rozdielom, že tá žena ho nechce, ale on mi stále na ňu myslí, tiež to ťažko znášam, chodí ako zasnený a sníva... a ani nemá odvahu mi to povedať, ale každá žena to vytuší,takže ja som už rozvedená, ale nie sme majetkovo rozdelení, bývame spolu a takýto narušený život je o ničom, daj mu na výber všetko alebo nič, nechceš predsa žiť s chlapom, čo každú minútu svojho času venuje inej, ju by nosil na rukách a teba uráža. Určite si to nezaslúžiš. Nemyslím si,že si ho zanedbávala, na to sú dvaja, a ďalšia otázka je či dokážeš odpustiť, čo si sa dozvedela, lebo je rozdiel medzi fyzickou a duševnou neverou.Ale v tomto ti nikto neporadí, sama musíš cítiť ako ďalej, môžeš sa aj ty poobzerať inde, možno príde na to čo stráca chudáčik zaľúbený.daj mu niekedy deti na starosť a choď von, kúp si niečo na seba, zmeň imidž, venuj sa sebe, drž sa....

Ahojte, ospravedlňujem sa, ale zadala som tému dvakrát - som nováčik. Boli ste však na to upozornený Smithom. Takže ja som vaše príspevky vôbec neignorovala, len som o nich nevedela. Všimla som si, že ste sa skoro začali hádať. Je tu inak popísaných celkom múdrych vecí. Prvé, čo mi napadlo keď mi to povedal bolo, čo som urobila zle, ako som mu ublížila, že mi toto spravil. Nezaslepuje ma hrdosť, ani nie som egoistická mrcha, pretože som ho prosila v slzách za našu lásku, za naše deti, rodinu, aby sa spamätal. On mi stále hovoril ja už nechcem a ja mu prečo, prečo mám sa zmeniť, čo mám robiť? Na to mi povedal, nič nerob. Ja som sa však nedala vytrhnúť z jeho života a bojujem o jeho lásku a pokoj na duši mojej aj jeho. Píšete, že treba sa o tom porozprávať, musíme chcieť obaja, ale on sa o tom nechce rozprávať. Keď sa ho pýtam, on neodpovedá. Potom na druhú stranu boli rady, aby som mu to stále nepripomínala, lebo mu to pôjde na nervy. Skúšala som už obidva spôsoby. Teraz sme na tom tak, že mi povedal, že to skončil a chce byť so mnou, ale jeho správanie je čudné. Ráno ma objíma, bozkáva a večer sa so mnou nebaví a vadí mu, keď ho chytím za ruku. Verím v lásku a dobro a slovo rozvod ma nikdy nenapadlo, takže budem sa snažiť odpustiť a aj keď žiť odsúdená do smrti s tým, že sa ho niekedy nebudem môcť ani dotknúť, ale na úkor toho, že ma zasa niekedy objíme. Je to strelené? Inak rada kúp si niečo je dobrá, už som si kúpila, od trápenia som schudla a snažím sa prežívať, čo najprijatelnejšie.

VERNOSŤ A NEVERA - tak ako nie sme "zvyknutí":

http://www.savcenko.sk/nweb/index.ph...d=32&Itemid=55

Vsetci sme si vo svojich zivotoch nieco prezili, nieco skusili. Vsetko, co tu odznelo, je iba "nasou" odzitou skusenostou, nasou bolestou, trapenim, z ktoreho sme vytriezveli, pri ktorom sme dozreli. Podla mojho skromneho nazoru sa ludia nedaju sudit, nakolko nemame schopnost uplne vidiet do ich zivotov, pocitov, do ich spravania. Kazda ludska bytost a jedinec sa uci - uci sa chodit, rozpravat, uci sa i milovat. Bez zakopnuti to nejde.

Vsetko, co tu odznelo, vyrozpravali mudri ludia, ktori chceli iba ludsky niekomu pomoct - a sice dvom mladym, ubolenym ludom, ktori si to vsetko musia odboliet a odzit sami - mozno im v tom pomoze prave to, ze sme s nimi a drzime im palce.

Kazdy z nas potrebuje lasku. Pochopenie. Ten, kto ľubi a ten kto lubil menej.

Jednoznacne vsak vsetci vieme, ze to, co sa stalo, boli. Preto sa pokusame aspon pofukat. Nikto z nas nepochybuje, ze to bolo spravne..... avsak, ako vravim - DRZIM PALCE VSETKYM, ktori maju za sebou akukolvek formu bolesti, aby nasli v sebe odvahu prekonat prekazky a aby im zostalo sil i na prezitie toho krasneho.

DRZIM NAM VSETKYM PALCE :'

.




..citát..
..
Váš milovaný s vami spáva iba preto, lebo mu nedovolíte spať s inými. Aha aký nešťastný človek. Ale nie len on - aj vy... Pozrime sa na všeobecne rozšírený omyl: Ak ma ľúbi, prečo by mal spať s inou. Pri tejto úvahe dochádza ku glorifikácii lásky a sexu. Ak by tomu tak bolo v skutočnosti (výnimky existujú), medzi ľúbiacimi by nikdy k nevere neprichádzalo. Avšak sex nikdy nedokáže dosiahnuť úroveň lásky. Sex je fyzická blízkosť (alebo závislosť) dvoch navzájom zainteresovaných ľudí. Ak sa táto zainteresovanosť nepodporuje, buď sa oslabuje alebo mizne.
Ak si odmyslíme emócie, obvinenia a tlak morálky, je všetko veľmi jednoduché. Vernosť, to nie je naše právo na partnera. Vernosť, to je jeho želanie byť s vami. Jeho dobrovoľná voľba. Všimli ste si ten rozdiel? Nie? Tak si to prečítajte ešte raz. Jediné, čo môžete urobiť je - jeho vernosť si zaslúžiť, čo sa nie vždy dá. Niekedy je jeden z partnerov „širší"- chce zmysel pre humor, zábavu, ale aj filozofiu, či doma poriadok, a to mu niekedy nedokáže dať jediný partner - preto ich má viac a vy na tom nenesiete žiadnu vinu. Vyžadovať vernosť, to je obyčajné násilie. A vy hádam len nie ste násilník, čo? ..

môj názor..

..no,podľa tohto je manželstvo drina a snaha zapáčiť sa tomu druhému a myslím,že by sa mala prehodnotiť formulácia manželského sľubu a brať by sa mali iba tí,čo sú stopercentne presvedčení,že vydržia spolu v dobrom i zlom celý život..a to nie je nikto z nás a preto si myslím,milý pán Savčenko,že nevera a vernosť sa nedá formulovať týmto spôsobom, je to len o spolupatričnosti a láske k človeku,ale mať nablýskanú domácnosť len kvôli tomu,že partnerovi sa to páči - to sa mi nevidí, pretože zas by som mohla od neho naoplátku vyžadovať, aby po sebe napríklad umýval vaňu,čo on nie je schopný, tým pádom je tu konflikt a už by mohlo byť po láske a vernosti??..

..je to len môj názor, dosť vyhranený, lebo sama som zažila neveru, ale veru takto by som ju neformulovala a ani som nikdy podľa takéhoto spôsobu nežila,jednoducho by som to ani nedokázala..

Savčenkove články, keď sa čítajú samostatne, vyznejú ako vytrhnuté z kontextu. Preto je "logické" že si volila taký príklad ako si uviedla. Jeho "psycholgia" dáva zmysel ako celok. Tiež sa tým prehrýzam a nemôžem s istotou povedať, že mi je všetko jasné a či som to vlastne správne pochopila. Ale vo valne prevažnej časti mi "hovorí z duše".

Tiež som už zažila niečo podobné a odpustila som neveru.Myslela som si ,že bude všetko v poriadku,ale to bola chyba.Som s manželom 20 rokov a v poslednej dobe sú to iba roky bolesti a trápenia.Chcela som aby sa odsťahoval ,aby som sa nemusela pozerať nato ,ako si užíva a vracia sa domov až ráno.pýtať sa ho kde bol už nemá význam pretože mi to aj tak nepovie.CHcela by som iba trocha pokoja a nič viac.

súhlasím s výrokom, že vyžadovanie vernosti je násilie

V prípade neveri sa stratená láska a dôvera ťažko obnovuje a myslím si že sa už uplne vôbec neobnoví

a prečo teda ešte čakáš?

Citát od doctor S:
"Krízy rodinného života, na ktoré môžete natrafiť po 3-5-10 rokoch nie sú tajomstvom. Sú dobre popísané v literatúre, ukázané v kine (ale bez riešenia), sú známe našim rodičom a aj ženatým priateľom. Tak v čom je problém? Začnite sa zaoberať prevenciou už teraz, rozoberte hoci najdôležitejšie detaily
Tu je informácia na zamyslenie:
Rodina sa drží na schopnosti vytvárať partnerstvo, ukazovateľom ktorého je vysoký kredit dôvery.
Rodina – to je malý podnik so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami.
Rodina – to sú zmluvné vzťahy. Zmluva – to je spoločná skutočnosť, súhlas. Základ porozumenia a dobrých vzťahov. Porušenie dohovoru je príčina rozpadu vzťahov. Dohovor – to je sľub. Ak sa sľuby neplnia, vzťahy sa kazia.
A kde je láska, kam s ňou? Nikam. Ak je, a z technologickej stránky bude všetko v poriadku, nikam sa nestratí, iba bude zdobiť váš malý podnik. Sláva Bohu. Na troskách láska dlho nevydrží...
No a pre mojich oponentov a pre tých, ktorí nič nepochopili, ponúkam psychologickú oporu:
Větrník byl přitlučen pevně a vítr odsouzeně foukal ve stanoveném směru! "

prajem pekný deň v rámci možností , lebo tvoje dni asi ktovieake krásne nie sú ked vacsinou musíš v duchu riešiť takúto rodinnu situáciu. nuž, koľko ľudí toľko chutí, toto je veľmi citlivá téma. Tvoje vyhlásenie, že "rozvod mu nikdy nepodpíšem" je dosť radikálne ale ak to takto vidíš tak veľa možností ani nemáš. Všetky múdre rady o komunikácii a snahe sú dobré ale na to treba dvoch a niekedy si treba povedať že ten druhý proste nechce a hotovo. Ja si nemyslím že v záujme detí žiť v napätom prostredí a vidieť svoju matku nešťastnú a otrocky pripútanú k mužovi ktorý si necení že ju má. Ale sú ženy ktoré vedia žiť aj bez mužov a celkom dobre a sú také ktoré to nevedia. Ja som rozvedená 8 rokov a je mi dobre. Ak si schopná sa materiálne o seba postarať a manžel je schopný spolupracovať aj po rozvode..ja som spokojná samostatná žena, som šťastná pri výchove svojho dieťaťa ktorú mi nikto výrazne nekazí,ako si spravíme tak máme nikomu sa spovedať nemusím slušne a v pokoji žijem a som hrdá na seba že sa viem o seba a svoje dieťa sama postarať a nemusím sa kvôli tomu nikomu pchať do...ani sa duševne týrať. Ked sa nájde muž s ktorým mi bude lepšie ako bez neho tak sa rada znovu vydám ale zatial som takého nestretla a ak to nemá byť plnohodnotný obojstranne uspokojivý a láskyplný vzťah založený na láske a dôvere a pomoci, tak to si kludne budem žiť single. Väčšina žien má z toho zbytočnú hrôzu a ničia si život. Ok chápem ked si v situácii že proste nemáš na výber,ale ak máš..a ak ten chlap aj dobre vie že ty môžeš byť aj bez neho a nevisíš na ňom..tiež sa mu zdáš väčšinou zaujímavejšia. nebudem sa hrať na manželskú poradňu,moja osobná skúsenosť je taká že muži väčšinou nestoja o ženy ktoré im až prehnane vyznávajú lásku a sú ochotné všetko odpustiť a nikdy sa nerozviesť, sú to lovci.

chcela by som reagovaku nevere
súhlasím s chlapmi a som žena mám za sebou 7 ročný vztah kde miesto na hrdost nebolo a poviem vám bola som hrdá ale mala som ho príliš rada aby ma nejaká nevera položila v prvom rade som hladala chybu v sebe ,ale strašne som sa nanho hnevala ....ja len chcem dojst k pointe...
šlo o to - ani po roku ma nepresvedčil o tom že mu možem opet doverovat bolo to horšie ,fakt som sa snažila ale mala som dost toho že potreboval vypnút-tak som ho vypla z mojho života úplne -nebolo to lahke ale iná cesta pre mna nebola ak som chcela byt štastná,
chcem len povedat /že nemusíš sa hned rozvádzat,obaja potrebujete čas/,,,,,musíš si všímat či mu na tebe a vašich detoch záleží a to že povedal nejaké hnusné veci -zabudni-človek v emočnom stave povie také sprostosti,ver mi viem o čom hovorím...
držím palce
ženské ukludnite sa nevera ešte nieje to najhoršie dá sa to predýchať

Prajem pekný deň.
Túto diskusiu sledujem od začiatku, ale pripájam sa až teraz. Môj osobný prípad: Po 5-tich rokoch spolužitia s manželom som si našla milenca do ktorého som sa - samozrejme - bezhlavo zamilovala. Odišla som z domu - podotýkam bez rozvodu, nakoľko manžel nechcel - a 7 mesiacov som žila z tým druhým. Teda žila...za mesiac bolo po šialenej láske,sexuálnej extáze atď. Uvedomila som si, že každá nová vec je zaujímavá, keď je tajná, zakázaná, nová... nová vôňa, chuť, gestá... ale iné je s tou "novou vecou" vhupnúť do každodenného života. Po 7 mesiacoch som zistila, že tohto nového muža nemôžem ani cítiť a zrazu som našla milión rozdielov medzi ním a manželom. Poviete si, cesta späť nemožná. Áno aj ja som si to myslela. Moje ego, hrdosť a všetko to čo sa tu popísalo mi bránilo ísť prosiť o odpustenie. Veď som ho ponížila, zničila,...no a priznať si chybu? Nikdy! A tu chcem všetkým odkázať - bola som pekne sprostá. Ak vám za to človek stojí treba urobiť všetko čo je prístupné. Iná vec je, či to všetko bude mať aj happyend. V tomto prípade som mala neskutočné šťastie. Manžel ma poznal viac ako ja samu seba a on si ma vyhľadal a povedal to neskutočné: "...ak chceš, tak sa vráť. Stále ťa ľúbim. Nikdy nezabudnem ale odpúšťam." Od vtedy ubehlo 6 rokov a máme krásny vzťah založený na dôvere takej ako nikdy predtým. Viem, že jedno ďalšie pochybenie a skončila som nadobro. K veciam minulým sa vraciame akurát vtedy, keď niečo preberáme a pre upresnenie, kedy sa to stalo mi manžel povie: "Vieš to bolo vtedy, keď si mi (z prepáčením) osrala päty."
Chcela by som tým len povedať, že naozaj nie len muži majú milenky ale aj ženy. A všetci to vieme. A tak ako podvádzaná žena vo vzťahu trpí, trpí tým aj podvádzaný muž. A ja som neskutočne rada, že ten môj sa nedržal svojej hrdosti a ega a nedbal na mienku okolia. ...a preto ho neskutočne milujem.

To nie je o ege a hrdosti, ale skôr o hodnotách.

aké hodnoty ?

je to pravda, čas je najlepší lekár. Moja kamarátka zistila,že jej manžel zahýbal, dokonca mu prisúdili cez určenie otcovstva paltiť alimenty, nevedela ako ďalej. Majú dvoch puberťákov, spoločnú minulosť aj dlhy, rozvod by nič nevyriešil, so sebazapretím to prekonala, vypočula aj názor iných a s chladnou hlavou sa rozhodla povzniesť sa nad tento roblém.
Časom všetko prebolelo, šrám na srdiečku iste ostal, ale dnes nepoznám lepší manželský pár.

[quote=hanelie;801461]aké hodnoty ?
o životných hodnotách.

Nedá mi nereagovať na Neveru.
Keď niečo také príde do života človeka, ktorý o tom nikdy neuvažoval,neplánoval, ostane zaskočený, či je neverný alebo podvedený.
Hrdosť, Ego, frázy, načo sú dobré, aby sme sa mali za čo schovať?
Kto bol niekedy neverný a nemá záujem sa pozrieť až na dno svojej duše, tam nič nepomôže. Vždy je to len o tom, akí ľudia sú spolu. Ak bola medzi nimi ozajstná láska, vždy sa nájde mieto pre odpustenie a novú šancu.Ide len o to, že niekto berie neveru ako šport a niekto zablúdi v tomto svete plnom nástrah, kto to vie? Ak však dáme šancu tomu druhému, prídeme na toa , a čokoľvek potom urobíme, budeme o tom presvedčení , že je to správne voči sebe.
Čo môže človek viac stratiť okrem seba samého ?
V.