Neuviedla si, či tie deti sú maloleté alebo nie, ale predpokladám, že už sú plnoleté a zaopatrené. V tom prípade tento problém má 2 aspekty - právny a morálny.

V zmysle právneho aspektu môže takáto osoba zrušiť trvalý pobyt, nemohla by ho zrušiť jedine nezaopatrenému dieťaťu - viď § 7 zákona o hlásení pobytu občanov:

(1) Ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší

a) ...
f) na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti alebo nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi, spoluvlastníkovi, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu,

Takže ak je byt len jej, môže vám zrušiť trvalý pobyt a vyhodiť z bytu.

Z morálneho hľadiska je to komplikovanejšie- tam už zákony veľmi nepomôžu. Možno má nejaký vážny dôvod, prečo chce vyhodiť deti. Preto tento aspekt nebudem rozoberať, lebo nevidím, aké sú tam vzťahy.

A čo nárok na náhradné ubytovanie?

Na základe čoho - akého zákona, či paragrafu? Prečo by mu mala poskytnúť náhradné ubytovanie?

Nemusi poskytnut nahradne ubytovanie? Pokiaľ nemá ubytovanie?

Ja sa ťa stále pýtam - prečo by mala poskytnúť náhradné ubytovanie. Veď rodič nie je povinný postarať sa plnoletému potomkovi o bývanie.

Zákon ho chráni do plnoletosti (resp. kým nie je zaopatrený - t.j. neskončí neustálu prípravu na povolanie, inak povedané, kým študuje). Akonáhle skončí štúdium, je to samostatný človek, ktorý by sa mal hlavne sám postarať o to, aby mal kde bývať, a nie nárokovať si od rodičov, aby sa mu o bývanie postarali.

Samozrejme väčšina rodičov pomôže potomkovi k bývaniu, ale nie preto, že by mu to kázal zákon, ale preto, že je jeho rodič.