Pocity osamelosti som mala niekoľko rokov aj ja. Už nemám a našla som si aj veľa spriaznených dušičiek. Dnes mám toľko priateľov a kamarátov, ako som nemala za celý život.
Skús aj toto:

Motýlik7 ďakujem, niečo na tom bude, tiež sa zaoberám trošku čítaním takýchto myšlienok...
pomáhajú , ale aj tak asi budem musieť to hľadanie nejako zaktívniť...

a odkiaľ si?

nesúhlasím - ak má človek jedného priateľa a na toho sa fixuje, vytvára si akúsi "závislosť", naopak noví priatelia = rozvoj osobnosti, každý človek nás obohatí o nejakú novú skúsenosť či poznatok -

som z Dubnice nad Váhom...

pozri si tu harmonogram stretávok -

http://www.porada.sk/f166-stretnutia-poradakov.html

Mala som takú priateľku, boli sme ako sestry, náhle zomrela pred deviatimi rokmi a ked mám ako sa v téme píše "duševnú samotu" zisťujem, že mi veľmi chýba a vlastne sa nemám s kým podeliť tak ako s ňou. My sme si aj o pol noci zavolali, keď niektorá mala problém. Takú si už iste nenájdem, ale tu na porade ako už spomenula ola mám aj také, ktorým sa môžem posťažovať a porozprávať o hoci čom.
Zostali mi ešte aj bývalé kolegyne s ktorými sa stretávame pravidelne a jedna z nich mi je srdcu blízka viac, takže netreba strácať nádej a nečakať doma, ale aj pre to niečo urobiť. A musím spomenúť aj super chlapcov poraďákov
Dalo by sa tu písať, ako sa tu stretli krajania a ako v nemocnici pri návšteve pacienta nikto neveril, že sú to priatelia z internetu a pod.

...ja som sa tiež odsťahovala do mesta kde som ani ja, ani manžel nemali nikoho.Narodil sa syn a niekedy ubehli aj týždne čo som nikde nebola len po sídlisku s kočíkom. Nikto neprišiel ku nám a ani ja som nemala kde ísť. Ale tu pravú priateľku som tu našla v naktažších chvílach ked sa mi rozpadávalo manželsto -lepšie povedané našiel mi ju malý. Bola to chvílková známosť exmanželovho priateľa, sedela v aute a malý sa jej zavesil na dvere a zlákal ju ku nám, do svojej izbičky aby sa s ním hrala... odvtedy prešlo 11 rokov a puto medzi nami je velmi silné. možeme si povedať hoci co, hoci kedy, a vždy sme tu jedna pre druhú hoci aj o pol noci. Preskákali sme si odvtedy spolu vela, medzi tým sa mi vydala, rozviedla... a spoznala som vdaka nej aj jej kamarátku s ktorou sme tiež dosť prežili, vydala sa a teraz jej muž zomiera na rakovinu... ale sme si všetky oporou, a aj ked sa už teraz tak casto nestretávame, lebo majú svoje nové rodiny, sme v neustálom kontakte aspoň cez telefón a všetko spolu riešime : ) ...sú neoddelitelnou súčasťou mojho života za posledných 10rokov a vždy to aj tak zostane.
...možno stretneš nejakú spriaznenú dušu ked to ani nebudeš čakať a zostane ti to na celý život : )

Ja ponuknem mozno iny pohlad na tuto vec.

Osamelost je fenomen doby. Osameli sa mozeme citit uprostred velkej rodiny,v partnerstve, v manzelstve, kdekolvek a s kymkolvek.
Nastastie v Europe mame k sebe predsa len o nieco blizsie ako ludia v Amerike, kde takmer kazdy druhy clovek potrebuje psychiatria, prave kvoli pocitu osamelosti a prazdnoty.

Linko ty mas jedno obrovske stastie. Tvoj manzel je zaroven aj tvoj priatel.
To je alfa a omega kazdeho vztahu.
Ked sa vztah posunie do tejto polohy, dozrel a je mimoriadne zivotaschopny.
Je zdrojom energie, inspiracie a pocitov stastia.

Je mozne, ze nenajdes, to co hladas.Mozno aj preto, lebo vies poskytnut ovela viac ale zaroven aj ocakavas. Aj tu plati zakon rovnovahy.
Jednostranne vztahy nas ubijaju a brzdia.

A tak ti dam jednu radu. Nemusis prestat hladat.
Ale zameraj sa NA SEBA.
Naplnaj sa vsetkym co ta bavi, co mas rada, co chces od zivota dosiahnut.
Nechci ani necakaj, aby ta naplnali ini. Len ty sama.
A potom sa nebudes citit sama, pretoze vzdy mas a budes mat SAMU SEBA!
Ziadna prazdnota, ziadna nuda.

Ludia sa boja zostat sami.Boja sa prazdna.A pritom si vobec neuvedomuju, ze kym maju samych seba maju vsetko .

Toto co som napisala je trosku inde ako tvoj problem, ty potrebujes len, aby ti niekto rozumel bez zbytocneho vysvetlovania.
proste aby to chapal " na šupu ".
Ano vekom sme narocnejsi a to je dobre! Nezlav zo svojich narokov.
Nepotrebujeme vytvarat nekvalitne vztahy len preto aby sme sa necitili osamoteni.
Ublizujeme tym nielen sebe ale aj ostatnym, pretoze predstierame to, co neexistuje.

Ale toto tvoj pripad urcite nie je.

linko nehľadaj. Oni sami prídu za tebou. Pracuj na sebe, na svojom duchovnom vývine. Všetko má svoj čas. Ale keď budeš častejšie a intenzívnejšie myslieť na to, čo chceš, príde to, to mi ver, funguje to.

Nepotrebujeme vytvarat nekvalitne vztahy len preto aby sme sa necitili osamoteni.
Ublizujeme tym nielen sebe ale aj ostatnym, pretoze predstierame to, co neexistuje.

presne toho sa držím



inak krásne napísané...
akoby si mi čítala myšlienky....
normálne mi to zdvihlo náladu...

Tak vidis, mne tiez, lebo som ju zdvihla tebe.
Toto mi fakt robi dobre.

vidíš , ešteže sme sa dnes "stretli"

Este dovetok:
Samozrejme toto co som napisala plati pre teba, pretoze ty kvalitny vztah mas.
Ludia, ktori ziju v nekvalitnych vztahoch maju vzdy sancu veci menit, pokial na to najdu dost sily a odvahu.
Zivot je tak kratky a tak krasny.Naozaj zalezi len na nas ako si ho NASTAVIME.

som rada, že mám polovičku,zdravé dieťa, to sú moje výhry v živote...
inak teraz som čítala na nete články o holokauste /Osvienčim/a tie moje problémy sa mi teraz zdajú malicherné...
takže pekný deń všetkým osamelým dušičkám...
vážme si to čo máme, pretože život je krátky a hlavne krásny...

jednoduchý recept: nauč sa byť spokojná sama so sebou (myslené v samote). "Ono" si ťa to potom nájde.

teraz čo ti napíšem možno bude vyzerať ako kravina pre psychopatov.ale kúp si kvetinku alebo nejaký predmet ktorému sa môžeš zdôverovať.napr ja mam psa ten to nikomu nepovie a vždy si ma vypočuje neodvráva...alebo aj plyšový macko.znie to divne ale pomáha to velmi.odporúčam

zlato? ona ma a to muza.

takychto pripadov a pocitov bohužial pribuda,možno to dobou ktora je naročna,akosi sa vytraca empatia,porozumenie,nezištne priatelstvo,atmosfera dôvery a vnimavosti problemov druhých,je dobre ak sa da aspon o partnera a rodinu opriet.niekto nema ani take opory,lebo su pripady kedy pocit upl nej samoty maju ludia ktorý nenachadzajú oporu ani v partnerovi

Dovolím si celkom nesúhlasiť. I keď žije v harmonickom manželstve a má manžela v jednej osobe aj ako priateľa, jednoducho sú veci, ktoré sa chlapom nehovoria a treba ich prekvákať s kamoškami, alebo dajme tomu aj s tým "macíkom" Ani jedno manželstvo nie je tak idylické, žeby si partneri stačili len sami dvaja po celý spoločný život... až do konca. Ľudstvo je nastavené na komunity. A navyše sú chvile, kedy by sme toho vlastného najradšej zašliapli /alebo oni nás /
A vtedy by mal byť niekto po ruke, komu sa vykecáme, lebo samozrejme v tejto situácii manželovi asi sotva. I keď je to "kvázi" priateľ

suhlasim. preto som to aj napisala tak odlahcene.
ale aj tak si myslim, ze Linko je co sa tyka muza v pohode.