Motto: autor V. Savčenko
Upovídanost a výřečnost člověka – je příznakem slabosti rozumu

... na prednáškach a kurzoch musí byť veľmi "upovídaný" a tiež mu nemožno uprieť dar "výřečnosti"
Prezrela som si jeho videá, neustále skákal do reči a nenechal "spoludebatníka" vôbec dohovoriť, vnucoval mu svoj názor zvyšovaním hlasu a neustálym rozhadzovaním rukami.

pre Jožku možno tá najsprávnejšia, tak prečo hodnotíš, že blbá?

Neviem, či Tanče trochu nekrivdíte. Tanče jednoducho objavila sama pre seba niečo, čo jej život presvetlilo a vo svojej veľkej radosti sa tu s nami chcela o svoje zážitky podeliť.
Zažila som niečo podobné sama na sebe pred niečo viac ako 15-timi rokmi. Tiež som absolvovala zopár kurzov niečoho - názov netreba, ale nebol to Savčenko. A keď som v bežnom živote používala to, čo som sa na kurze naučila, začali sa okolo mňa diať veľmi zaujímavé "náhody", ktoré mi rôznym spôsobom výrazne uľahčovali život a dávali mi odpovede na otázky, alebo problémy, s ktorými som sa borila. Začala som sa viac o takéto "duchovné" veci zaujímať, čítala som rôznu literatúru zo všetkých možných smerov. A dopracovala som sa k niečomu, čo som si sama pre seba vytvorila. Zistila som, že sú to všetko len rôzne cesty k jednému cieľu a podľa vlastného vnútorného pocitu som sa rozhodla pre tú svoju cestu, ktorá neodporuje môjmu logickému rozmýšľaniu ale napriek tomu ma v duchovnom živote uspokojuje.
A podobne ako Tanče som zo začiatku úplne žiarila, čo si všimlo aj moje okolie. A rovnako som sa so svojim vnútorným fantastickým pocitom a radosťou chcela podeliť s blízkymi. Môj brat na mňa reagoval asi takto: Keď vyhráš jackpot na športke, potom Ti uverím. Ale je cieľom takýchto kurzov vyhrať práve jackpot na športke? Pre niekoho možno áno.

Dnes som na tom tak, že o svoje myšlienky sa delím len s tými, ktorí o to majú záujem a zmýšľajú podobne ako ja. Nikomu svoje názory nevnucujem.

A ešte k tomu jackpotu: nie je takým malým životným jackpotom aj taká maličkosť, že sa nikdy nemusím rozčuľovať pri hľadaní miesta na parkovanie v Bratislave? Jednoducho je pre mňa vždy pripravené. Takýchto drobných jackpotov v živote zažívam viac, žiadnu športku som nevyhrala, ale mám prácu, ktorá ma uspokojuje a mám za ňu aj slušnú odmenu. Nie je to ani na vilu, ani na mercedes, ale čo by som robila sama vo veľkej vile, keď som rada, že si stihnem upratať svoj byt a aspoň sa nemusím báť, že mi niekto šlohne auto, ktoré mám zaparkované pred barákom.

Možno sa Vám zdá, že si Tanče necháva vymývať mozog, máte na svoj názor právo. Ale Tanče má právo na svoj názor a ja jej ho nemôžem vyvrátiť, pretože som si už niečím podobným prešla. A určite mozog vymytý nemám (kurzy viedla žena, takže to nebolo ani kúzlo osobnosti), to už by mi okolie dalo na vedomie. Okruh priateľov sa mi nezúžil, naopak, rozširuje sa.

Tanče si je vedomá, že táto téma je zložitá a práve tak ako iné kontroverzná. Je rozdiel ísť na kurz ako získať prachy, a ako slobodu a šťastie. To prvé získam ľahšie ak disponujem tým druhým. S teóriou Savčenka to je jednoduchšie. Každý má právo voľby, teórií je viacero. Ale treba nájsť ten správny strih, aby ten šat sedel. Mne Savčenko padol ako uliaty.

Ako to robíš, že to, čo ja musím podrobne rozpísať, aby ma každý pochopil, Ty vyjadríš pár slovami? Skláňam sa pred Tvojim umením.

Možno je celý problém len v tom, že Tanče nemá čas reagovať na jednotlivé príspevky. Možno je celý problém len v tom, že som "očakávala". Každé očakávanie prináša v konečnom dôsledku sklamanie.
Takže ja si počkám, kým bude mať Tanče čas a snáď ešte bude ochotná nás niečo podučiť. Ale už to neočakávam, už budem len čakať.

Monika, čakám aj ja, čo konkrétne sem Tanče ešte napíše. Tie fantastické pocity jej verím, ale zatiaľ som nemala čas si prečítať linky na Savčenka. Porada má prednosť

No veď práve Evi, preto už sa nebavme o Tanče, ale teda o "zmysle tejto témy". Ja som zatiaľ nemala možnosť veľmi k Savčenkovi privoňať, Tanče sem hodila len nejaký náznak o čom Savčenko je, a potom ten leták... hmmm...
Takže vraciame sa k téme, o.k.?

Poďme si spomenúť, čo je v živote najcennejšou časťou prostredia, ktoré nás obklopuje. Správne, najcennejšou časťou nášho prostredia sú – ĽUDIA. A čím príjemnejšími, skvelejšími, dokonalejšími ľuďmi sme obklopení, tým lepšie sa cítime. Čo nám môže pomôcť vytvoriť takéto okolie? Dá sa to vôbec? Kládol si niekto z vás, ktorí čítate tieto riadky, takúto otázku? Čo chcú ľudia zo všetkého najviac a čoho sa zo všetkého najviac boja?
VŠETCI ĽUDIA CHCÚ PODPORU – A OBÁVAJÚ SA UJMY. Prečítajte si to ešte raz. A to je celá podstata mravnosti. Nemusíte čítať božie prikázanie a kódexy. Stačí pochopiť dve veci.

1. Ľudia – to sú vaša podpora. Najdôležitejšia opora vášho života..
2. Ľudia prestanú byť vašou oporou, keď im spôsobujú ujmu.


To je všetko. Porušiť dohodu, nesplniť sľub, zatajiť pravdu, podviesť, oklamať, neodovzdať peniaze, odobrať slobodu. V niečom rozhodnúť proti partnerovi, začať o ňom rozmýšľať v zlom, uveriť klebetám. Všetko toto sú najlepšie spôsoby, ako pokaziť človeku život. Ľubovoľný priestupok – to je najlepší spôsob, ako pokaziť človeku život. A ujma partnera, to je vaša ujma. Je to diera vo vašom okolitom prostredí. Hrozba vášho života. A iba úplný idiot nie je v stave pochopiť túto jednoduchú vec.
Proti chybám a ujme nie je nik poistený, ale to nie je to hlavné. Ak nie je strata partnera alebo blízkeho človeka pre vás stratou, znamená to, že sa nepovažujete za jeho partnera alebo blízkeho človeka. Skôr je pre vás – nepriateľ – недруг. Strata blízkeho, cenného človeka vždy znepokojuje. Preto sa snažíme naprávať svoje priestupky. Hlavné je nestratiť samotného človeka. Predovšetkým deklarujeme súhlas o tom, že sme nechceli uškodiť: hovoríme pravdu, ľutujeme, sľubujeme nápravu, náhradu. A potom naprávame a kompenzujeme podľa možností. Lenže čo vám pomôže naprávať a kompenzovať, odvďačiť sa? Iba jedna vec – ČESTNOSŤ. Čestnosť – to je znak podpory a dôvery. Nie kompenzácia, vďačnosť a náhrada (to je následok) – obnovujú vzťahy. Dobré vzťahy obnovuje iba čestnosť.
ČESTNOSŤ, TO STE VY SAMI
Napríklad: „On o tom nemusí vedieť“, „Nechcem ho rozladiť“, „bojím sa niekoho tým uraziť“, „klameme pre záchranu“ – to všetko neubližuje iba naoko. V ten istý okamih, ako ste sa takto rozhodli, ocitli ste sa na opačnej strane ako dotyčný človek. Nepoznanie a omyl uškodia tomuto človeku ešte viac. Vy ste ho zradili. Obetovali ste ho svojmu strachu. Ukryjúc pravdu, zobrali ste človeku hlavné: „seba – oporu“, na ktorú sa spoliehal. To sa stalo a krása ospravedlňovania nemení podstatu. Ten, kto klame a zatajuje, ničí nie iba vzťahy, ale aj samého seba. Naviac, oklamaný, bude vždy koniec-koncov na vine. Jeho vina spočíva v tom, že sa stal svedkom našej lži, našej slabosti, našej plytkosti. A teraz otázka k vám, drahý čitateľ: Ste pripravený na to, aby vám ľudia bez strachu hovorili pravdu. Ste na to pripravený?
Jedna z rozšírených psychologických negramotností je, že čestnosť je kvalita duše. Čestnosť – to je spôsob, je to technológia kvalitných vzťahov a obnovy partnerstva. Neschopnosť byť čestným – to je problém rozumu a nie morálky. Najčastejšie je to obyčajná hlúposť a obmedzenosť.
A koľko ľudí sa stáva obeťami psychologickej negramotnosti v takých sférach ľudských vzťahov, ako je rodina, partnerstvo, láska, biznis, sex, a pod.
Napríklad: Rodinnému životu (to je môj názor) je potrebné učiť sa v špeciálnom inštitúte a bez diplomu na výbornú je lepšie sa do tejto veci netlačiť. Do svadby sa väčšina ľudí zaoberá iba láskou (t.j. schopnosťou aspoň nejako sa stýkať a nacvičovať sex). Neskôr sa začína také, o čom sa nám aj snívalo. Ak sa snažíš dostať na vrch lásky, nepomýľ si Olymp s Vezúvom. Zdvihnite ruku, kto z vás si tieto vrchy nepomýlil. A kto je na vine? Samozrejme y. nemáte diplom, ale zato máte dobrú hromadu psychologickej nekompetentnosti. Ona aj určuje naše nešťastné prežívanie a bolestivú skúsenosť. Keby sme mali diplom, tak by bolo aj naše prežívanie a skúsenosť úplne iné. Teraz vám je, dúfam, jasné, odkiaľ sa berú všetky označenia typu: nešťastná láska, krutá láska, neopätovaná láska, skazená láska a i. Skôr ako si strkať prsty do elektrického mlynčeka na mäso, je vhodné pozorne sa naučiť postup.
Čo si myslíte, kto sú moji búrliví oponenti? Správne – sú to vo väčšine prípadov bezdiplomníci, búrlivo obraňujúci svoje právo byť psychologicky negramotní. Sú aj výnimky, ale s takými oponentmi úspešne spolupracujem.
Mám výhodu v tom, že ja nič neobraňujem, nedávam vám žiadnu teóriu, ktorej by ste mali veriť. Iba vám ponúkam „diplom – technológiu“, inými slovami pracovný nástroj. A v nástroj netreba veriť – ním alebo pracujem, alebo nie. Presne tak.
Všetci sú kto vi prečo presvedčení, že sa rodinným krízam tak čo onak nedá vyhnúť. Mňa jednoducho zaujíma: snažil sa o to niekto .. vytvoril niekto neoblomný zámer naučiť sa vyhnúť sa týmto krízam? Do poďme – prestaneme dolievať benzín a budeme tvrdiť, že autá nejazdia. Vytvoriť dobrý rodinný pár, to je konkrétne DOsvadobná práca. Dvíhajte ruky, kto sa aspoň pokúsil ju vykonať. Nevidím. Príprava na rodinný život, to je úsilie spoločnorozumové. Krízy rodinného života, na ktoré môžete natrafiť po 3-5-10 rokoch nie sú tajomstvom. Sú dobre popísané v literatúre, ukázané v kine (ale bez riešenia), sú známe našim rodičom a aj ženatým priateľom. Tak v čom je problém? Začnite sa zaoberať prevenciou už teraz, rozoberte hoci najdôležitejšie detaily
Tu je informácia na zamyslenie:
Rodina sa drží na schopnosti vytvárať partnerstvo, ukazovateľom ktorého je vysoký kredit dôvery.
Rodina – to je malý podnik so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami.
Rodina – to sú zmluvné vzťahy. Zmluva – to je spoločná skutočnosť, súhlas. Základ porozumenia a dobrých vzťahov. Porušenie dohovoru je príčina rozpadu vzťahov. Dohovor – to je sľub. Ak sa sľuby neplnia, vzťahy sa kazia.
A kde je láska, kam s ňou? Nikam. Ak je, a z technologickej stránky bude všetko v poriadku, nikam sa nestratí, iba bude zdobiť váš malý podnik. Sláva Bohu. Na troskách láska dlho nevydrží...
No a pre mojich oponentov a pre tých, ktorí nič nepochopili, ponúkam psychologickú oporu:
Větrník byl přitlučen pevně a vítr odsouzeně foukal ve stanoveném směru!

MUDr. Vladimír Savčenko

Vybrala si veľmi zaujímavú časť. Čestnosť - k druhému? Veď často nedokážeme byť čestní ani voči sebe. Ak spravíme niečo zle, hľadáme vždy vinníka vo svojom okolí, kto nás prinútil takto nečestne konať. Príčina? Pravda bolí. Bolí zistenie, že nie sme dokonalí, že niečo nedokážeme, klesá naše sebavedomie. Nikto nás nenaučil, ako sa s vedomím vlastnej nedokonalosti vyrovnať, ako s tým dokázať žiť. Má na toto Savčenko odpoveď? Ak áno, veľmi by ma zaujímala. Môj názor je, že len ak dokážeme byť čestní sami voči sebe, až potom to dokážeme aj voči druhým.

To Monika/ermon/

Možno to bude mojim dlhším pobytom na tomto svete, ako je to v Tvojom prípade. Ale skúsenosti ma nasmerovali skromnejším tempom. Od nikoho neočakávam veľké zázraky, ale len malé nakopnutie. Savčenko ma nakopol. A vlastne vďaka nemu si len utvrdzujem, že láska je pomíjející, potom tolerancia a aktívna výdrž. Že nemôžem meniť iných, ale seba. Že to, čo neviem ovplyvniť neovplyvňujem a neplytvám energiou. Že ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Ja sa ozývam naspäť potichu.Že obal predáva. Že úsmev je zadara. Že kto do mňa kameňom ja do neho úsmevom/ je jedno akým/ . Že dávať budem len o niečo málilinko viac, ako budem dostávať. Že nikomu neublížim, pokiaľ mi nekopne do členku.Ak ma kopne, aj tak mu neublížim. Ale ide z môjho kola von. Okrem mojich vnúčeniec. Tí majú tolerované v únosnej miere "takmer" všetko. A dýcham a predýchavam bez bývalých stresov. A je to. Ak sa mi zvýši tep, pôjdem opäť čítať Savčenka, v čom som ho nepochopila. jednoduché. A filozofiou nech sa živia filozofi.

Aj milé slovo je zadara. Ale niekedy mi ľudia prídu, že hľadajú len to zlé čo je zadara... A to je na škodu. Hlavne je dôležité uvedomiť si, že sme tu len na "pôžičku" a spríjemňujeme si ho sami navzájom. Stačí si to hlavne uvedomiť v hlave. Niekto si to uvedomí a spríjemňuje život iným negatívne. Iní zas naopak... spríjemňujú príjemným, milým, pohodovým, slniečkovým ... a takými by som sa najradšej obklopila z každučkej strany. To by bol život.

... vôbec si nemyslím, že krivdím /budem hovoriť sama za seba/. Vyjadrila som len svoj názor na Savčenka ... a už vôbec som neútočila na jej osobu.

ALE....
...v prvej polovici môjho príspevku - zhodnotenie: "Drahá, ty si nezvládla". Ako môže človek z pár viet definovať život toho druhého? Keby som nezvládla, už sem neprispievam, už ma niet. Moje okolie si myslí /a aj hovorí/ pravý opak, že som to zvládla na výbornú.
V ďalšej časti - "Bingo! Vyhrali ste jackpot" - tuná sa mi to zdá trochu posmešné /ale budiž, každý máme nejaký spôsob vyjadrovania/
Áno, vyhrala som. Ale len a len vlastnou zásluhou. Uprednostním radšej obyčajné posedenie s ľuďmi, ktorých mám rada a s ktorými si vzájomne odovzdávame pozitívnu energiu, kopec veselosti a radosti a čo je dôležité, nevnucujeme si navzájom svoje názory. Neodvážim sa a ani to nerobím, aby som posudzovala konanie a správanie druhých ľudí. Nech si každý žije životom, aký jemu vyhovuje najlepšie.
Ak niekomu vyhovuje štýl - Savčenko, je to jeho vec. A ak to niekomu pomôže posunúť sa určitým smerom a v ňom chce napredovať. Prečo nie? Je to jeho voľba, tak to cíti.
To však neznamená, že ostatní ľudia žijú zle, že nežijú zmysluplne, že sa nevedia správne rozhodovať a že nezvládajú.
Ľudia sa nedajú nalinajkovať do jedinej roviny zmýšľania.

Nikto tu v téme nič podobné netvrdil. Áno, každý máme dar istej výrečnosti, vlastný štýl vyjadrovania. My, čo potrebujeme Savčenka, či iné psychoterapie alebo rady v tomto štýle nie sme tak dokonalí. Ty si mala to šťastie žiť zmysluplne, dobre, vedela si sa správne rozhodovať a všetko / alebo takmer všetko / zvládaš. Ja Ti k tomu môžem len a len držať palce. Osobne som to šťastie nemala. Zabudla som v živote na jeden detail, ktorý zrejme Tebe neunikol. Mala som rada všetkých okolo seba, rozdávala som sa a na seba som akosi pozabudla. Mať samú seba rada - aj to mi pripomenul Savčenko. Vidíš tie rozdiely medzi nami??? A preto sú rozdielne aj naše názory.

Danila, prosím nezveličuj význam mojich slov, skús si prečítať ešte raz čo a ako som napísala

No a sme u toho. Kým Ty považuješ moje vnímanie Tvojich slov ako zveličovanie, ja chápem význam Tvojich slov úplne inak. Ja ale nepožadujem jednotu názoru. Prečo chceš, aby sa moje vnímanie približovalo, prípadne rovnalo Tvojmu? Vyjadrila som názor a obdiv nad Tvojim chápaním života. Vyjadrila som aj svoju vlastnú nedokonalosť v porovnaní s Tvojou dokonalosťou. Ale Tebe sa stále niečo nepáči. Máš rada nespokojnosť??? S hocičím? No tak si ju maj. A prajem Ti pekný víkend a pokoj v duši.

Danilka, aj ja Ťa mám rada

Ten kompliment Ti s radosťou vraciam. Čo sa škádli, to sa rado má.

a čo ak nie? Čo ak je to napr. týmto:


Začněme trochu pragmaticky. Možná již někteří z vás četli nebo slyšeli, že lidský mozek dokáže zpracovávat pouze omezený počet vjemů a informací, které právě zaznamenává. To, co tedy v každý moment vidíme a vnímáme kolem nás, není zdaleka kompletní informace o tom, jaká je aktuální realita. Proto je naprosto běžné, že v daný okamžik různí lidé vidí a vnímají různé věci a každý z nich má přitom pravdu – protože každý z nich zachytil a zpracoval trochu jiný kus informace.
Aby to bylo ještě složitější, možná někteří z vás ještě neví, že dokonce ani lidské oko nepřenáší to, co finálně vidíte. Lidské oko ve skutečnosti vnímá věci kolem nás pouze v podobě určitého hrubého rastru a teprve mozek dodělává celkový obraz; zní to skoro neuvěřitelně, ale vědci skutečně dokázali, že je mozek vlastně určitý počítač, který dopočítává část obrazu.
Pokud si tyto dva fakty shrneme, pak zkrátka a dobře nemůžeme popřít, že to, co vidíme, není to, jaká je realita. Náš mozek nám promítá svou vlastní realitu, která je jen útržek té skutečné, komplexní reality.
Zajímavé toto vše začíná být v okamžiku, kdy si uvědomíme, že každému mozek promítá něco jiného. Zamilovanému člověku bude mozek z reality „vystřihovat“ vše poetické, zatímco člověku, který je právě na pokraji finančního krachu vše „depresivní“. A tak pokud bychom v jeden stejný okamžik postavili tyto dva jedince před stejnou scenerii, ten první vám bude povídat jak krásné místo je to plné květů a ten druhý zase kolik bezdomovců se na tomto místě potlouká a že on určitě bude už brzy jeden z nich. V daný okamžik zpracovává mozek informace každého z nich trochu jinak, neboť to, co má mozek aktuálně zpracovávat a vnímat vychází z příkazu toho, na co právě myslíme a o čem právě přemýšlíme.
Přečte si ještě jednou poslední větu. I když náš mozek a naše oči zpracovávají v každý daný okamžik jenom nepatrnou část celkové reality, neděje se tento proces náhodně. To znamená, že náš mozek nevybírá to, co nám nakonec „promítne“ jako realitu dle nějakého zcela náhodného mechanismu, ale pro tento výběr upřednostňuje celkové vědomé a podvědomé (ty převážně) myšlenky, které právě máme. Našimi myšlenkami tedy naši realitu skutečně utváříme, protože našimi myšlenkami směřujeme mozek k tomu, aby nám promítal ten kus reality, který nás z nějakého důvodu vědomě nebo nevědomě zajímá.



zdroj:
seberozvoj.blogspot.com

Popísalo sa tu veľa pravdy... v zmysle posledného príspevku. Nečítala som spomenutých autorov (možno len preto, že som sa po nich nedostala... inak čítam rada kvalitné veci, z ktorých si vždy dokážem čo-to vybrať...) Nedávno mi utkvel v pamäti výrok jedného (inak na môj vkus príliš teatrálneho) prednášajúceho: "vlastná myšlienka Ťa môže aj zabiť"... Poobracala som si ten výrok zo všetkých strán a začala som si uvedomovať aká je sila vlastných myšlienok... s tým, že len človek sám ich vlastne môže usmerniť (ak sa to dokáže naučiť)... A tu mám potrebu sa vrátiť k Tanče... kde písala o tom, aké je dôležité nepodľahnúť... ale zvládnuť danú situáciu. Pretože veselé, či smutné emócie nás často môžu prevalcovať... a racio dostáva úplne iný zmysel...
Koniec-koncov je úplne jedno od ktorých, alebo koľkých hlásateľov si človek poskladá to, čo mu pomáha kvalitnejšie a v zdraví žiť...

a práve preto sa mi nepáčia príspevky o vymývaní mozgu, dokonca o sekte

Nádherné emócie som našla v týchto príspevkoch. Všetci sme dokonalí vo svojej nedokonalosti. Všetci hrdí na svoje presvedčenie.
"Svetlo vo svetle nesvieti, svieti iba v tme. iba nešťastný pozná šťastie".
Súhlasím s každým kto tu písal a napriek tomu ostávam sama sebou. Súhlasím s tým, že každý máme svoj kus pravdy - presne podľa toho ako žijeme, kam smerujeme a s kým a s čím sa stretávame.
Niekto tu písal o ovplyvniteľnosti - vraj sa nedám!! Všetko nás ale ovplyvní - farby, vône, ľudia, svet ako taký. To všetko v nás vyvolá emóciu a emócia ďalšiu emóciu. No a potom je z toho kopec emócií a potom sa zrazu svet mení, meníme sa my...
Nič sa nemení, len emócia je iná. Človek je dokonalý v tom, že je schopný prežiť stovky emócií v jediný deň a možno aj viac ako sto. Človek je proste dokonalý taký aký je, nie je nutné sa meniť. Nutné je uvedomiť si svoju silu a schopnosť prežiť šťastný, naplnený a pokojný život. (alebo taký aký práve chceme my, chcem ja). Prajem Vám život s Ž a emócie s E. :-)