Máme 11 ročného čistokrvného nemeckého ovčiaka . V posledné dni ma začína desiť pocit
![Cry](https://www.porada.sk/images/smilies/cry.gif)
, že neviem ,ako by som sa vyrovnala s jeho stratou a začínam čím viac na to myslieť a uvedomovať si ,že je tu staroba .
K tomuto myšlienkovému pochodu ma prinútila jedna vec , začína sa s ním niečo diať , je veľmi smutný , len polehuje , vytratil sa z neho život . Pri pohľade na neho mi je až do plaču , pretože je to zlaté milé stvorenie , ktoré vie neskutočne preukázať a opätovať svoju lásku k domácim . Veľmi ho mám rada a taktiež aj všetci členovia rodiny . Strašne nám prirástol k srdcu a je to neopisateľný pocit.Je ako naše bábo a pritom už má svoje roky .
Čo sa týka stravy , nepozorujem , že by prestal jesť , má dobrý apetit , len to polihovanie , smutná tvár , už nás aj prestal vítať ,pri príchode do firmy .....už sa ani nevie jašiť ....... tie jeho pohyby su nejaké spomalené . Idem s ním k veterinárovi , lebo to je náš prvý psík a som zvedavá , že čo nám povie, nemám so starobou psíka skúsenosť .
Priznám sa , že mi zviera v krku , keď som si vypočula jeden verdikt , s ktorým sa ja neviem stotožniť .
Som v situácii , kedy neviem čo mám robiť a preto by som prosila majiteľov týchto psíkov , ktorý už tým prešli , aby napísali niečo o tom resp. niečo poradili .
Možno prípadné rady pomôžu aj druhému .
Ďakujem .