Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení nesk. predpisov s účinnosťou od 1. januára 2004 zjednodušil a hlavne rozšíril daňovú uznateľnosť výdavkov (nákladov) na reklamu a samotnú reprezentáciu podnikateľskej činnosti daňovníka. Odstránila sa klasifikácia pomernej a úplnej uznateľnosti daňových výdavkov súvisiacich s reklamou. Od 1. januára 2004 môže daňovník zahrnúť výdavky na reklamu do daňových výdavkov aj v prípade vykázania daňovej straty, čiže vznik daňového výdavku na reklamu nie je viazaný na vykázanie základu dane. Je potrebné, aby náklady na reklamu a propagáciu spĺňali definíciu daňového výdavku (nákladu) podľa § 2 písm. i). zákona o dani z príjmov. Ide o výdavok (náklad), ktorý je:
a) vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
b) preukázateľne vynaložený daňovníkom,
c) zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.
Daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú výdavky na reprezentáciu, okrem výdavkov na reklamné (propagačné) predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 500 Sk za jeden predmet.
V mnohých prípadoch je možné výdavky na reprezentáciu považovať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. Ide o prípady, pri ktorých sú výdavky na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov. Medzi tieto daňové výdavky môžeme považovať poskytnuté vzorky obchodným partnerom, ochutnávky formou prezentácie produkcie daňovníka a iné.
Jednoznačne možno výdavky na reprezentáciu vymedziť ako výdavky vynaložené za účelom pohostenia, občerstvenia, za účelom zábavy (firemné oslavy), ktoré nie sú daňovým výdavkom. Zákon o DPH podľa § 49 ods. 7 písm. c) vymedzuje tovary a služby kúpené na účely pohostenia a zábavy, pri ktorých nemôže platiteľ dane odpočítať daň z pridanej hodnoty.
V prípade poskytnutia drobných reklamných predmetov označené logom firmy je potrebné rozlíšiť hodnoty predmetu za jeden kus, a to vo výške:
a) do 500,- Sk a
b) nad 500,- Sk
Účtovanie reklamných predmetov
Postupy účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve presne nešpecifikujú, ktoré položky sa účtujú na účte 513 – Náklady na reprezentáciu. Dôležité je, aby daňovník viedol vhodnú analytickú evidenciu formou analytických účtov pre zistenie základu dane z príjmov, aj napriek tomu, že splatná daň z príjmov sa zisťuje mimo sústavy účtovníctva.
Organizácia by mala postupovať:
1. V prípade poskytnutia drobných reklamných predmetov označených logom organizácie na reprezentáciu do 500,- Sk/ks bude daňový výdavok uznateľný. Podľa zákona o DPH sa bezodplatné dodanie reklamných predmetov do 500,- Sk/ks nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. V účtovníctve by mal byť uvedený náklad účtovaný na ťarchu účtu 501AE – Spotreba materiálu.
2. V prípade bezodplatného poskytnutia reklamného predmetu v hodnote nad 500,- Sk/ks nebude výdavok daňovo uznateľný podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa zákona o DPH sa neodporúča odpočítať daň z pridanej hodnoty. V účtovníctve by mal byť uvedený náklad účtovaný na ťarchu účtu 513AE – Náklady na reprezentáciu.