U nás to ide super. Nikto nikomu nezavadzia a niekedy navarí svokra, niekedy mi povie, že mám ja, svokor ten vie také špecialitky, že by sa vám zbiehali slinky a keď nemám chuť na nič čo urobia, tak si urobím sama. Zatial neboli žiadne problémy.

A ako mi bude smradiť popod nos! Niečo budem musieť vymyslieť! Ešte máme psa, má dva roky, zlatý retriever.... Tak manžel bude chodiť s ním a ja popri nich na korčuliach, no keď na mňa havušo vyskočí, ako vždy, tak budem na zemi asi stále a vôbec si nezakorčulujem

Aj ja, len sa snažím na také zabúdať.

Tak toto ti teda závidím! Lebo moja svokra ešte po mne každú kvapôčku pri umývaní riadu po mne utierala. A to som ešte len umývala a ona pri mne stále s handrou v ruke a utierala čo som práve nakvapkala na kuch. linku. No neporazilo by vás? Ale ako vravím, to je iná kapitola ako korčule....:-))))

Uvidíš, ako sa bude tváriť, keď ty budeš mať (aj keď určite už máš) super vyšportovanú štíhlu postavu a on ten pupok. Čo bude robiť, keď sa budú chlapi obzerať za tebou a naneho baby ani nemrknú. To mu povedz, hneď si rozmyslí.

A čo takto psí záprah? To by si mohla chodiť aj hore kopcom úúúplne v pohode. Aj keď, čo na to hafan?

No žiaľ, bude z toho iba teória, ja si musím na svoje nožičky dávať veľký pozor, žiadne pády, žiadne vylomeniny, ale čo už. Len si dávajte pozor, aby ste si potom nemuseli dávať taký pozor ako ja, a to už aj pri chôdzi. Držím Vám palce, aby ste prešli veľa šťastných kilometrov bez bolestných a trvalých pádoch.

Vidíš???? Tak to ma nenapadlo, že by ma havušo mohol ťahať.... a je na to dosť veľký.... raz to musím vykúšať! Ale nie, srandujem, ešte ma zatvoria pre týranie zvierať

Som si myslela, že také svokry sú len vo filmoch. Ja naopak musím upratovať po nej. Ale mňa to baví. Aspoň mám celý deň čo robiť. Popracem byt, popozerám sa na porade, poúčtujem si a večer na korčule. Ja sa totiž hrozne nerada nudím. Takto mi to vyhovuje.

Keby to bol nejaký "Husky", to by nebolo týranie zvierat ale umučenie Teba.

DOROTY, pracovat chodte, tak ako ja
papa

Tak ti ďakujeme. Aspoň sa môžeš smiať, keď tu budeme písať, ako sa nám vodilo.

Bolo by na čase.

Dobre, čakám na príspevky so zážitkami z korčuľovania.

A veď ešte chvíľočku sa bavme.... aj ja mám veľa roboty.... Nepoznáte nejakého režiséra alebo kto má na starosti nejaký filmy? Vedela by som mu porozprávať o živote so svokrou! To by bol film! Až taký, že by sa nikto nikdy neoženil ani nevydal, resp. nikto by v živote nebýval u svokrovcov!!!!

Pre podobný problém odišiel aj môj priateľ od nás z bytu, kde sme bývali s mojimi rodičmi. I ked sme mali svoju izbu, súkromie bolo, ale on nezniesol počúvať ako ma moja mama komanduje - typu nič nie je dobre urobené, neupratané (pritom u nás nikdy nie je bordel) Len proste jej nikdy nič nie je dobré a tak radšej zbalil kufre a išiel späť domov, lebo sa bál, že jej niečo povie (a to by asi nebola výhra)

Ono dosť blbé bolo, ako nie som nervák, ale raz ma tak naštvala s tým svojim komandovaním, že som kopla do zárubne dverí a noha ma bolí doteraz! A to som veľi trpezlivý človek, ja som ju vždy nechala do mňa rýpať aj hodinu a potom som vybuchla. A teraz som na tom so svokrou tak, že ju ráno pozdravím, pozdravím ju keď prídem z práce a to je všetko. Nič moc, ale mne to nechýba.

Ešte šťastie že mám veľkú trpezlivosť.

Ormika , vieš že aj ja som už na to myslela . Bolo by to fajn popísať o svokrách.

Tak to som rada, že mám takých milých svokrovcov. Minule sme ich dokonca zobrali na Šíravu, na zraz tuningových áut. A bol to super výlet. Minulý rok za nami dokonca prišli do Tatier, kde sme boli na dovolenke a išli sme spolu na huby.