Je ťažké radiť, keď nepoznáme všetky súvislosti. Vážne sa s ním porozprávaj a to tak, že si stanovíš svoje podmienky. Dáš mu na výber, buď sa na niečom dohodnete a bude to plniť, alebo to nemá zmysel. Povedz mu, čo ti vo vašom vzťahu chýba a čo by si rada zmenila. Uvidíš, ako bude reagovať a či je ochotný pre teba niečo urobiť, teda nech ukáže, či mu na tebe záleží. Až potom sa rozhoduj.

a čo tak prestať mu poskytovať full servis, možno ho to nakopne a prestane to považovať za samozrejmosť.

Po 14 rokov manželstva sú možno už väčšie deti a nástáva akési prázdno vo vzťahoch. Veľa krát sa začínajú až v tomto období spoznávať manželia, lebo veď deti boli malé, riešila sa situácia bytová, jednoducho nebol čas na takú komunikácia v zmysle, ako sa máš, čo prežívaš, čo vlastne očakávaš,...

Neviem, či sa Tvoj manžel takto správa od určitého času, alebo to bolo stále. Ja by som už dnes neriešila situáciu radikálne, ale najprv by som chcela nadviazať na pekné, čo bolo kedysi a začala rozmýšľať nad komunikáciou, ako ho dokopať na rozhovor. Napr. možno by som ho pozvala na neutrálnu pôdu a zisťovala, jeho predstavy o spoločnom živote a potom by som predostrela vlastné predstavy.

Isté je, že radí sa ľahšie ako koná. Tak prajem veľa zdaru. Nie vždy je všetko takým, ako sa nám zdá

Doma "musim" pomahat, co mam kamošov, tak tiež. O financovani domaceho rozpočtu ani nevravim. Myslel som, že to tak funguje všade.Nechapem....

Viete, dnes som počula dobrú radu do manželstva. Muž keď príde domov, tak prvé čo príde, vyobjíma deti - ZLE. Prvé čo urobí, má vystískať ženu a potom deti (platí aj naopak). Rodičia sa často upnú na deti a prestávajú spolu komunikovať, vlastne jediná komunikácia, čo prebieha je o deťoch. Lenže tie vyrastú a osamostatnia sa. A zrazu v domácnosti zostanú dve samostatné jednotky, každá s vlastným životom, lebo už nie je o čom.

Súhlasím s Líviou aj Willmou.
Najviac by Vám pomohla komunikácia, aj keď viem ako ťažko sa k nej dopracovať. V najhoršom prípade by pomohla aj nejaká nestranná osoba, ktorá by miernila vaše emócie a hlavne by to mala byť osoba, pred ktorou by mal tvoj manžel rešpekt a bral jej slová vážne.

dobra rada nad zlato: uprimne sa zamysliet sam nad sebou, ze co robim zle. od toho sa vsetko odvija...

Xkrát som čítala tvoju tému. Aj ja mam dceru s tými istými problémami ako máš ty, navyše jej manželovi je ešte prednejší krčma. Dcera má naročné povolanie, popri tom studuje vysokú školu a nie je nič príjemné,keď príde po 12hodinovej službe domov a doma ju čaka opitý manžel. Vnuka beriem zo školky a do večera je u nás. Ani pre malého by nešiel. Za svojho 5 ročného manželstva od neho 2 krát odišla a zase sa na jeho naléhanie vrátila, ale nič sa nezmenilo.
Môj názor : Jste mladé a obetovať sa mužovi ( i keď je to otec vašich detí ) je podľa môjho názoru obetovať seba samú. Nie je pravda,že deti vyrastú a zrazu nemajú rodičia čo robiť. Aj veľké deti potrebují záujem a starostlivosť rodičov a navyše, správanie rodičov doma je pre dieťa najvätším príkladom.
Rada: Nezostávať v takomto manželstve. Kvôli sebe aj kvôli deťom.
Prajem ti, šťastné rozhodnuti. Nie všichni muži sú rovnakí.

Určite nemusíš, nehanbi sa a povedz to tak ako to je: Ty pomáhať chceš.

ono ani niekedy nejde priamo o to fyzické pomáhanie. keď príde muž domov po náročnej makačke, tak asi sa hneď nechytí vysávača a nejde povešať prádlo. skôr ide o to, aby si nesadol hneď pred telku a vykrikoval cez chodbu, že chce pivo a čo je na večeru. takže napríklad my doma sa snažíme robiť kompromis - nejaký stred medzi tým.
p.s. asi treba najskôr vyskúšať rozhovor, ale neviem poradiť čo ďalej, keď to nepomôže

Komunikujte komunikujte lebo dopadnete ako ja s manzelkou.

Súhlasím s tebou a viem o čom hovoríš. Hlavne s tým názorom a radou. Je to iba strata času!

viem, ze by pomohol rozhovor, ale s nim sa tazko vedu rozhovory, stale z nich vyjdem ja ta blbá on je presvedceny o svojej pravde, ze ja so ta zla, on sa vraj menit nepotrebuje zmenit sa mam hlavne ja, mozno teda istotne je chyba aj vo mne, ze malo komunikujem ale pochopte neda sa komunikovat, ked z toho tak ci tak vyjdete ako nejaky blbec, zeste to vy, kto robi chybu,
ale napriek tomu sa na ten rozhovor chystam, len nabrat odvahu lebo navyse on pri tychto rozhovoroch nevie byt kludny doslova vrieska a ja to neznasam ja som za pokojne riesenie problemov
Tak mi drzte palce, nech naberiem odvahu

Podľa toho, čo som prečítala, vlastne si už sama a sebestačná žena, ktorá riadi rodinu, stará sa o domácnosť a deti. Tento problém sa nestal zo dňa na deň, ale pekne postupne 14 rokov sa stupňoval a bude sa stupňovať ďalej. Preto si myslím, že ani komunikácia, ktorá tu asi nebola už nebude postačovať na to, aby sa ten vzťah upravil. Z hľadiska toho, aby sa zachránila rodina nemá zmysel ísť touto cestou. Deťom sa síce ublíži, ale prežijú to a možno budú menej trpieť, akokeby ostalo všetko po starom. Rozhodni sa správne a myslí tiež na seba a deti. Taký otec je o ničom. Ak už teraz myslí na seba viac ako na rodinu, tak nech ostane sám. Sám si vybral cetu.

Iba by som chcela vedieť, či ste sa už vnútorne rozhodla od neho odísť a teraz len hľadáte pomoc a spôsob ako to urobiť? Ono u veľa ľudí to je tak, že už sú aj rozhodnutí, len sa to ťažko realizuje, potrebujú postrčiť.

Ak naberiete odvahu a budete s manželom viesť rozhovor, tak navrhujem riešiť budúcnosť - nie kto je a nie je na chybe (aj na to príde) hlavne nazačiatok nastoliť otázku, čo bude ďalej, najlepšie, aby každý z vás bol spokojný a šťastný - teda aj vy. Viem z vlastnej skúsenosti, že sa ťažko hovorí s človekom, ktorý nepočúva, iba kričí svoje - ja som hysterka. Chvalabohu zatial si to priznám, aj keď to moje okolie strašne otravujem a nervózni. Ak manželovi bude ľahostajné vaše šťastie a spokojnosť, tak mu treba dať na javo,že to myslíte vážne.

Vyberte si z mojich slov to, čo potrebujete, aby Vás naštartovalo k riešeniu Vášho problému. Veľa odvahy, nervov a hlavne vydržať dotiahnuť to do pre všetkých dobrého konca!

viacmenej som rozhodnuta, odist,ale su tu deti 14,10 rocne dievcata, ktorym ked som to povedala tak mladsia zacala plakat, starsia, ze nech to nerobim, otca maju radi, to nemozem popriet on sa im venoval aj venuje niekedy az prilis.
Ja moz potrebujem nakopnut aby ma niekto postrcill a povedal je to spravne smam z toho kroku strach

Verím, že deťom na tebe tiež záleží a budú chcieť, aby si bola šťasťná a spokojná, a keď to znamená, že nebudeš s ich otcom, pochopia to. To že budú bez otca bývať neznamená, že s nimi nebude - fráza, ale pravdivá a myslím si, že aj ty budeš mať na nich viac času. Plač a strach prejde, je to o zvyku.
Kým naberieš odvahu, tak maj dopredu rozmyslené svoje kroky, aby sa nestalo, že budeš musieť chtiac-nechtiac cúvnuť. Stoj za svojím a vydrž!

Inak trochu filozofie si neodpustim. Ženy, matky, ako vychovavate synov? Tak, že potom co bude dospely a ak si raz najde manželku, tak si bude trhat vlasy (ta nevesta), alebo predsa len inak?
A za dalsie, kde ste mali oči, ked ste boli zamilovane? Vtedy vam nevadilo, že domacnost je prenho tabu? Alebo na zaciatku pomahal?

Nasa starsia ma uz asi 3 roky takeho mamlasa, co ho doma tiež nic nebavi robiť (dcera, 22r, byva u nich v RD). Už jej moja draha povedala,že co ju čaka. Co boli u nas naposledy, ked sme boli na dovolenke a sme sa vratili tak chlapec iba pred telkou vylapeny a ovladač v ruke a prepinal o 100 šesť až mu moja draha povedala ci teda sa ho spytala, že či ho to baví, že či je to zmysel jeho života. Mladí zbalili svoje švestky a hajde preč k nim.

Podla mna ta televizna romantika a nič nerobenie skončí dieťatkom a prvou fackou, čo magorko príde z krčmy podguraženy (kamaratmi vyprovokovany), že kde ma večeru.

co sa tyka toho pomahania, tak pomahal ale len kym sa nenarodila starsia dcera, potom prisiel s tym, ze ked si to zasluzim tak mi bude a ze to co robim ja moze robit aj kazda ciganka...vtedy mi to to druhy krat trklo, ze nie som pre neho nic,
ale inak dik za povzbudive slova, a rady, ale to hlavne bude na mne konecne vyriesit tento svoj problem, ale som rada, ze este su ludia, hoci su mne neznamy pomoct radou, povzbudivym slovom , ale ako som hovorila to hlavne bude na mne hlavne sa odhodlat a ....asi musi byt o tom clovek vnutorne presvedceny, aby ozaj za svvojim doterajsim zivotom urobil hrubu ciaru a zacal takmer odznova

Urob si zoznam : na ľavú stranu jeho dobré vlastnosti - na pravú zlé a uvidíš ,ktorá strana bude dlhšia , ale buď spravodlivá , lebo seba vždy tak trochu šetríme a skresľujeme pravdu a potom sa rozhoduj .

Páči sa mi výrok jedneho "juhoslovanského" filmového réžiséra - meno som si nezapamätala : Odvtedy čo som oklamal sám seba - neverím nikomu .