Dobre fungujúci vzťah je predovšetkým o dobre fungujúcej komunikácii. Ak komunikácia viazne, potom to ide dolu vodou. Dobre sa nám radí, ak sa nás to netýka. Ja odporúčam rozhovor, hľadať možnosť spoločnej vzájomnej cesty, ak sa taká nenájde, tak potom prichádza do úvahy aj ísť si každý po svojom. Je to určite lepšie, ako sa ešte najmenej ďalších 14 rokov trápiť vo vzťahu, ktorý nikam nevedie.

Tazko je niekomu radit co ma spravit, ale sama som to 3x skusala, akoze komunikacia a obnova spoluzitia a nestalo to zato.Zabity cas, ktory ma sice ale doviedol k tomu, ze sa uz na urcite veci pozeram inak a uz nikomu nedovolim, aby tak so mou zaobchadzal.Vaz si sama seba a ak si rozhodnuta skoncit, tak to urob cim skor.On sa nezmeni, Ty musis zmenit svoj zivot a svoje myslenie, oslobodit sa a zacat dychat.Deti vzdy nechapu co sa deje, ale musis zatat zuby a vydrzat ich natlaky.Oni to casom pochopia.Vysvetli im, ze otca nestracaju, len vy dvaja koncite, a otec bude stale ich otcom do konca zivota a Ty ich matka.Budu to tazke chvile, ked deti budu i protivne, lebo nerozumeju ale bud len trpezliva a daj im priestor aby vyslovili svoj nazor.Aj moji chalani mali nejake obdobie, ze chceli ist k otcovi byvat, ked ich lakal s darcekmi a slubmi a kadejakymi nezmyselnymi taraninami.Lenze nas otec-ex, nebol taky starostlivy ako vravis Ty, ten vas.Takze chlapci skusali, mne islo srdce roztrhnut, ale vydrzala som.Slzy mi tiekli , srdce krvacalo,ale na ich otazku ci sa hnevam som odpovedala, ze NIE.Nikdy sa na vas nebudem zato hnevat, lebo vas lubim a chapem co prezivate.Presla som tym totiz i ja.Cez prazdniny som ich tam pustila , ze nech si idu odskusat na tyzden byvat u otca.Po 3 dnoch sa vratili spet!!!!!!
To bolo moje vitazstvo.Nezakazuj, nebran..........len daj priestor a cas.Moji chalani mali vtedy 12 rokov.U nas boli vselijake ine problemy zo strany ich otca, jeho spravanie k detom, nebolo 2x vhodne, to by bolo na dlhe pisanie, ale ustali sme to,vydrzali.
Myslim, ze deti budu bojovat o kazdu minutu pozornosti a nejakeho prejavu lasky svojho otca, pretoze nou nie su si isti, mojou laskou si boli isti, preto stavili vabank, vedeli , ze u mna neprehraju NIKDY!!
Vazim si ich rozumni usudok ,su to len deti, ale vazene osobnosti pre mna.
NEVZDAVAJ TO I KED TI BUDE TAZKO,CAKA VAS LEPSIA BUDUCNOST CHOD DO TOHO!DRZIM VAM PALCE.

... ale ako som hovorila to hlavne bude na mne hlavne sa odhodlat a ....asi musi byt o tom clovek vnutorne presvedceny, aby ozaj za svvojim doterajsim zivotom urobil hrubu ciaru a zacal takmer odznova.

Poznám ženy, ktorým sa podarilo urobiť hrubú čiaru a začať odznova. Jedna tvrdí, že toto mala urobiť už dávno, druhej je smutno za minulým. Istým je, že sú aj fajn muži a život s nimi je úžasní.

... ale ako som hovorila to hlavne bude na mne hlavne sa odhodlat a ....asi musi byt o tom clovek vnutorne presvedceny, aby ozaj za svvojim doterajsim zivotom urobil hrubu ciaru a zacal takmer odznova.

Poznám ženy, ktorým sa podarilo urobiť hrubú čiaru a začať odznova. Jedna tvrdí, že toto mala urobiť už dávno, druhej je smutno za minulým.
Istým je, že sú aj fajn muži a život s nimi je úžasní.

aj ja podobne ako vy som bola rozhodnuta, uz raz aj ziadost o rozvod som podala, ale na manzelovo naliehanie, som to stiahla spat, ale ako som zistila k nicomu to nevedie, je to to iste ak nie horsie
v podstate ako som hovorila som uz viac-menej rozhodnuta, ale... ako zena mam strach ci to vsetko zvladnem
a este riesim dilemu ci mu oznamit odchod alebo odist bez slov, moje rozhodnutie je zatial, ze mu to oznamim a poviem datum kedy odchadzam co by ste urobili povedat ci nepovedat

Kam chceš odísť? Máš kam? Skús mu normálnym tónom oznámiť, že odchádzaš, že už ďalej nebudeš s ním trpieť. Uvidíš, ako sa zatvári, pravdepodobne bude robiť problémy. Ale ak áno, zbaľ sa a odíď. A dcéry to pochopia, veď sa s ním môžu stretávať a samé uvidia, aký bude otec, keď mu už nebudeš robiť slúžku. Aj Ty potom uvidíš a hlavne on by si mal uvedomiť, čo všetko si pre rodinu robila. Držím palce.

Neboj sa zvaldnes, len sa musis rozhodnut.Mna chcel znicit tym, ze prestal splacat uvery.Skoro rok som platila 11 tis.len uvery , striedavo poslal vyzivne v plnej vyske, niekedy len cast.Ale zvladli sme to.Zostavalo nam len par korun ale dokazala som to.Len sa nevzdavaj a ver tomu, ze bude lepsie.Dnes som da sa povedat za vodou, stastna , spokojna, slobodna.
Ci mu to mas oznamit alebo nie, zalezi coho je schopny.Ci bude robit bordel, alebo nie.Ak je v pohode, tak mu len povedz uplne normalnym tonom, ze vtedy a vtedy odchadzas, beries si to a to, ze ked bude chciet vidiet deti nech Ti zavola a dohodnete sa.A viac s nim nedebatuj, lebo kazda debata Ta bude stat znova a znova vela sil, a co je hlavne , nikam nepovedie.
Ked si rozhodnuta odist, okamzite podavaj ziadost o vyzivne na deti, cize rodicovsku dohodu.Ak si uz nepodala ziadost o rozvod.
Zvladnes to!!!Drzim palce, neboj sa.

odpovedam az teraz, nedostala som sa k pocitacu skor.
Co sa tyka toho odchodu chcem ist k rodicom, a ked mu to oznamim isto bude robit krik, ale uz je to na spadnutie , ved aj minule povedal, ze na co som tu ked nema doma pivo(nebola som v obchode nic som z neho nepotrebovala, doteraz vzdy mal doma nejake to pivo az na par dni (asi, 4 ked som to skusala nenosit, ale to soptil, ze co provokujem, ze moze chodit do krcmy, tak som pre pokoj zacala znovu kupovat, vobec mu to netrklo) a teple jedlo, pritom bol doma skor ako ja a v chladnicke bolo navarene, len si bolo treba zohriat, ale on si dal radsej slaninu a potom, vykrikoval, ked sa deti najedli a zostalo len trochu, ze nema co teple jest, ze je len na studenej strave, ale to nie je pravda, pretoze varim takmer denne, aby mal teplu stravu, ked nema teply obed (lebo nan nejde)tak aspon veceru,
takze chcela som len tym povedat, ze som niekedy nielen teraz prestala poskytovat servis a bol krik, a vraj som sebec a egoista a este neviem co
len tolko, potrebovala som to niekomu povedat

Tuším sa v tvojom prípade láska vytratila. Mám pocit a z vlastných skúseností viem, že sa neoplatí žiť bez lásky a tých všetkých pridružených pocitov, ktoré k tomu patria. Odíď čím skôr. Viem, je to strašne ťažké, ale odíď. Neoplatí sa žiť z oplanom, ktorý len zneužíva pohodlíčko domova a pritom si sám robí čo sa mu zachce. Toľko moje skúsenosti. Prajem ti, aby sa ti v živote darilo a aby si v sebe našla tú odvahu. Držím ti všetkých dvadsať.

vôbec by som sa s tým nebabrala, prestala by som mu poskytovať full servis, kupuješ mu jeho dobroty? Prestaň s tým a kúp len sebe a deťom, varíš mu? aj s tým prestaň, navarím, dám deťom najesť, najem sa, preložím a odložím do chladničky, predpokladám, že jeho lenivosť mu nedovolí ani prihriať si jesť. Určite by som poriešila pravidelné platby za byt a podobne, ak by namietal, čo sa deje, posadím sa, poviem mu kľudne a zrozumiteľne, že so slúžkou nežije a buď sa definitívne skonsoliduje, alebo to nemá zmysel. Veď sporiť môžete aj obaja, snáď dôchodok chcete tráviť spolu, či nie?
Ešte jedna zásadná otázka: chceš to ešte vôbec riešiť? (vyplýva z príliš depresívneho podania, ale možno sa mýlim)

znovu ja,
na radu som prestala poskytovat servis teda nekupila pivo, neurobila ranajky a na veceru bola len polievka, vcera to vybuchlo, ze co provokujem a naco som, ked nema vraj tyzden co do ust (teple) to tvrdi on,
vcera sme mali rozhovor, (na ktory som sa pripravovala, ale nakoniec som to aj tak nepovedala tak tvrdo ako som povodne chcela, pretoze so dostala strach)ale zasa som z toho vysla ja, ze som to ja, ktora chce rozbit rodinu, vraj si nevazi nicoho, ako ma zabezpecil, ze vraj ma vytiahol, zo spiny, ako tvrdi, do ktorej chcem ja teraz deti vratit spat, ked som mu povedala, ze si ma nevazi, ze mi nepomaha odpoved bola, ze vraj este budem dlho musiet pracovat na tom, aby som k takemu niecomu dospela, musim si to zasluzit, a vraj naco su tu deti, a ked som nastolila otazku financii, ze neprispieva na chod domacnosti ma doslova vysmial, vraj zabezpecil byvanie, a ze setri na buducnost, pre deti, atd..ale aka je to buducnost , ked mam stale pocit ze som pre neho len sluzka,
som zufala, viem, uz vas s tym otravujem, ale musim to dostat nejako zo seba von,
nemusite reagovat ak nechcete, ale mozno ma budete vediet posunut ja viem, ze je to len a len na mne zvazit, prehodnotit a rozhodnut sa co bude dalej, aj ked som vnutorne rozhodnuta, odist, vzdy je tu ten cervik pochybnosti , vobec si neverim, ze to dokazem, stratila som sebadoveru tak este raz prepacte, ze Vas otravujem

demolu postav s k problemu odvažne, to ti už vravim ako muž! Neviem si predstaviť, žeby mi polovička ťahala domov pivo. A už vôbec nemam (e) doma teplu večeru. Mavam obed, tak načo tancovať okolo sporaka, ked sa da volny čas straviť aj inak.

Z vlastných skúseností viem, že najhoršie, čo môže človek urobiť, je radiť sa so svojimi osobnými problémami s inými, nezainteresovanými ľuďmi. Nikto nemôže radiť, keď nežije v tom istom vzťahu, alebo už podobný problém nevyriešil. Ja stále hovorím, že rozpad manželstva je jedno z najhorších riešení a vlastne aj z najjednoduchších... pretože problém sa zahodí za hlavu a nerieši sa. Často sa stáva, že človek, až po rokoch zistí, že možno bolo treba viac zabojovať a skúsiť pomoc odborníkov. Takže radím... vážne sa s manželom porozprávať, povedať čo by som chcela v našom vzťahu vylepšiť, ponúknuť pomoc odborníkov a určite dať aj nejaké ultimátum. Keď manžel uvidí, že to myslíte vážne, zamyslí sa nad tým. A možno sa ľady pohnú. Keď nie, musíte sa rozhodnúť sami. Za svoje rozhodnutie budete niesť aj zodpovednosť, a či ste urobili dobre, ukáže až čas. Takže, v ničom sa neunáhliť a skúsiť využiť všetky dostupné prostriedky k záchrane manželstva. Skúste si s manželom niekam vyjsť ... na večeru, dovolenku... a skúste ho pri domácich prácach poprosiť .. "buď taký dobrý, pomôž mi s tým... ja medzitým urobím to a ono... potom si spolu urobíme pekný večer". Slovíčko, "prosím" má zázračnú moc. A skúste si napísať na papier všetky manželove pozitíva a negatíva.. uvidíte, čo preváži.. lebo nikto nie je "dokonalý". A aj ten, čo "slúži" nemusí sa cítiť menejcenný a nedocenený.
Väčšinou je to tak, že žena robí v domácnosti viacej ako muž, s tým už nič nenarobíme (niektoré práce sú vhodnejšie pre ženy, niektoré zase pre mužov...ja sa tiež snažím takticky viesť manžela k tomu, aby niečo urobil .. a veru neraz to potrebuje kopec času a trpezlivosti samozrejme, mojej

Ešte chcem dodať, že... ja som stratila predchádzajúceho manžela "navždy" , (zomrel) a zrazu mi všetky tie problémy, ktoré sme mali, pripadali také "banálne a zbytočné"... a bola by som pre neho urobila oveľa viac, keby mal šancu "tu zostať." Žiť sama, nie je najjednoduchšie a nájsť si iného "vhodného" partnera pre seba, aj pre svoju rodinu.. tak to by som povedala, že je v dnešnej dobe veľký zázrak a šťastie. Ja som to šťastie mala, ale nie každému sa to podarí.

len tolko, ten kto nepozna slovicko prosim a dakujem a je prave moj manzel, on ich vobec nepouziva
a viem ze toto nie je vhodny sposob na riesenie problemov v manzelstve, lebo o tych problemoch vedia najviac zainteresovany, ti vedia, kde sa stala chyba ci je odstranitelna a ci sa chce mne islo o to len zisti aj nazor niekoho ineho, ci si myslim az take hluposti a ze chcem vela, ze mam byt spokojna s tym co mam...

Je to tak. Nevidime do toho. To je riešenie pre psychologa.

Keď ho ešte máte rada a chcete zabojovať, tak to skúste ešte... skúste si spísať na papier tie pozitíva a negatíva... a skúste ho pochváliť za tie pozitíva, uvidíte, čo to s ním spraví , začnite ho chváliť "vy", bude sa viacej snažiť ... (ale keď ho už nemáte ani trošku rada, tak budete vidieť len tie negatíva) a potom je už zbytočné niečo riešiť.
Prajem vám, aby ste sa rozhodli správne.

Ja keď niekoho vytiahnem "z bahna" alebo odkiaľkoľvek, či už je to manžel, kamarátka, kolega, sused, tak nečakám, aby mi bol do konca života za to vďačný a aby sa mi za to klaňal. Ale myslím si, že manželstvo sa väčšinou neuzatvára na to, aby z toho mala jedna či druhá strana profit.

Moja zlatá, môžeš sa vyrozprávať koľko len budeš chcieť. Odpovedz si na jednu otázku. Nevnucuje ti náhodou on svoje názory? Nepripadáš si ako blbaňa? Prepáč za výraz. Nepotrebuješ sa niekde uistiť, či to ty nie si sprostá a nerozmýšľaš zle ty? Nechce ti tak náhodou on natĺcť do hlavy, že si nenormáln, sprostá, že všetci dookola by sa tvojim názorom a tvojmu zmýšľaniu vysmiali? Nemáš tak náhodou takéhto pocity a nedeje sa toto u vás doma, čo ti tu popisujem?

vystihli ste to v podstate presne, citim sa nejak tak podobne, pretoze aj po tom vcerajsom rozhovore, ktory som si pripravila v hlave, ze to a to poviem som z toho vysla tak, ze pochybujem sama o sebe,davam si to za vinu, ze ja som ta, ktora to zavinila, ze co ked on to mysli dobre je mi z toho zle som v takom kruhu neistoty v seba, v to ci som normalna ako mi tvrdi, , ze keby ma nemal rad tak ma davno vykopne atd...
ale vystihli ste to