Našla som túto tému náhodne a nedá mi nenapísať príspevok. 07. 10. 09 bude rok od otcovej operácie - výmena chlopne. Od detstva mal "dieru" na srdci, čo spôsobilo, že ako srdce pumpuje krv, sťahovalo mu to chlopňu do tej diery, a tým sa vlastne ničila chlopňa. Bol na tom zle, prešiel pár krokov a hneď bol dýchavičný, v lete ani nechodil von. Chodil na kardiológiu u nás v meste, kde mu lekár povedal, že to nič nie. Lenže mamke to nedalo, lebo sa už nemohla na to všetko pozerať a otec nakoniec skončil v NÚSCH BA, kde mu zistili horeuvedenú diagnózu. Keď sa otcov kardiológ dozvedel, čo mu vlastne je, rýchlo dával od neho ruky preč... Nemám slov.... Po operácii nám lekár povedal, že to bolo o 5min dvanásť, vraj keby sa čakalo dlhšie, nemusel by sa dožiť Vianoc, ktoré boli o dva mesiace. Nikdy nezabudnem na ten "obrázok", ktorý som mala pred očami, keď sme ho dva dni po operácii prišli pozrieť na JISku.. Na personál nemôžem povedať jedno krivé slovo, vždy boli k nám milí, či cez telefón, keď sme tam vyvolávali, alebo osobne. Bolo to veľmi ťažké obdobie pre celú rodinu, ale zároveň nás to posilnilo a zblížilo. Otec má 53 rokov ale elánu do života má ako 20 ročný. Keď som s ním po operácii chodila na prechádzky, stále mi rozprával a vôbec nebol dýchavičný, no ja 23ročná som mala čo robiť, aby som mu v chôdzi stačila :-))