Moju havinu som bola dnes strihať. Ani mi to veľmi nevyhovovalo, ale pred mesiacom, keď som ju objednávala kaderníčke, tak som si neuvedomila, aký nevhodný je to dátum. Zvládli sme to a moja havka má jarnú fazónu, ktorá sa hodí k tomuto sviatočnému obdobiu. Je čistá, nová, štýlová a tradične dohola. Krásny biely kožuch skončil v smetnom koši. Som rada, že keď oň hava príde, nikdy nie je stresovaná, len sa striasa, akoby si ho chcela prevetrať. Zo zvyku. Taká vystrihaná je iná. Vidieť na nej hlavne čierne okále, štíhle telo a napodiv sa jej neobvykle predĺžili jej pružné labky. Je proste na zjedenie a čím ju mám dlhšie, tým ju mám radšej. Už nie je doma taký malý čert, ktorý všade bol a všetko vie. Má móres a vie, kedy sa môže pozornosti dožadovať a kedy si vystačiť sama. Ja sa naopak snažím prispôsobiť jej, hlavne nevšímať si jej slimačiu reakciu na moje príkazy. Povel nakoniec vždy rešpektuje, ale v čase, keď to jej vyhovuje a nie mne. Ale aj tak môžem konštatovať, že je to radostné a skoro ideálne spolužitie. O tom, žeby nemusela pri dverách reagovať na každého suseda, asi netreba písať.
![Wink](https://www.porada.sk/images/smilies/wink.gif)
Tento príspevok, ktorý píšem v predsviatočnom období, je mojím vyznaním všetkým psíkom a ich čistým, úprimným dušiam.