Ja som sa úprimne zasmiala na tých obrázkoch, aj keď oni sú len slabým odvarom toho, ako možno uvidieť psíkov doriadených v skutočnosti, aj na nete. Priznám sa, že veľmi často sa smejem, keď moju havu v zime navlečiem do niektorého oblečku. A dodnes neviem, čo vlastne spôsobuje tú veselosť. A radšej to ani nerozoberám, lebo niekedy, keď psíkov vidím neúčelne oblečených, je to skôr do plaču, ako na smiech. Som však zástancom obliekania psíkov v zime, hlavne tých malých, izbových.
A keď už tu bolo pripojených pár oblečených, nemôžem nepripojiť obrázok z jedného albumu tu, na Porade. Je podľa mňa neprekonateľný. V oblečení, ktoré ochráni psíka aj pred arktickou zimou, ale aj odovzdanosťou a dôstojnosťou toho psíka, s akou znáša tú polárnu výstroj na sebe. Uvedomujem si štylizáciu toho obrázku, ale aj tak ho považujem za je veľmi milý obrázok. Ak ste ho nevideli, tak sa možno zasmejete aj Vy.

http://www.porada.sk/picture.php?pic...hp?albumid=339

Keď už má psík zúbky vymenené tak to robí z nudy, keď zostane sám, skúste nejaké drevené papeky, hoci aj také čo si donesie z vychádzky. Nám to pomohlo. Lebo každý deň keď bol ešte malé šteniatko som sa s obavou vracala z práce domov, čím nás prekvapí. Po jeho nájazdoch si aspoň rodina začala odkladať svoje veci na miesto. Ja som prišla o úplne nové ľahučké topánky, manžel o novú zimnú čižmu na ktorej mu vytiahol zips (vyzeralo to ako čižma z anténou, ešte dnes sa na tom smejeme, keď spomíname a nevieme si dodnes vysvetliť, ako ju malý pudlíček vytrepal v spálni na postele), hneď na to bol opravený botník. Za obeť padol vietnamský budík z umelej hmoty, ten bol rozkúsaný do poslednej súčiastky ako aj nočná lampa (našťastie nebola v zástrčke do elektriky). Raz priniesol syn od potoka akésy rákosie z takými tmavohnedými palachmi. Zostalo to v chodbe a jemu sa to veľmi hodilo k zábave, že keď som sa vrátila tak na chodbe bola jedna veľká kopa akoby hnedej vaty, ani som netušila, že je to také. Najhoršie ale bolo, keď zostal na hodinu sám u mojho brášku, keď sme boli u neho na návšteve, tak z tapacírovaných vchodových dverí strhol celú polovicu a roztrhal na najmenšie kúsky. Ale tie papeky a hlavne kriketové loptičky(máme ich asi zo 10) čo si našiel doniesol z vychádzky potom pomohli. Oni sa chudáci nudia, hlavne keď sú malí a sami. Nemôžme sa na nich ani hnevať.

ela: ale ja mam dvoch, takze az tak sam nie je... som aj starsiemu dohovarala, ze preco mi ten diar neubranil a on len kuka ze to nie ja... moj zlatik... ale tento krpec to je saleny vychodnar... a stale vyskakuje, uz mi aj ruru doskrabal

a starsieho sme vychovali absolutne bez problemov ale s touto divocinou si nejako nevieme dat rady

cestou sa zastavim v chovprodukte a kupim im koze na hryzenie...

a asi skusime tie hracky s pamlskami... mame taku gumenu "tycinku" kt. ma zarezy kde sa maju dat male pamlsky alebo daka pasta a ono to ma zaroven aj zubky cistit, tak mu to skusim "naplnit"

Mám len necelé dvojročné skúsenosti so psíkom, a som stále psíčkárom učňom. Ale mne sa zdá znepokojivá tá Tvoja poznámka, že nie kalúžka, ale kalužisko. V tejto téme som sa dozvedela, že psíkovia môžu mať cukrovku a vtedy nadmieru pijú. Potom asi aj veľa vylučujú. Možno by bolo dobré preveriť, čo na to veterinár, hlavne vtedy, ak to trvá dlhšie.

kože-údené uši a iné fajnovosti sú na zábavu fajn, len si potom skúste všimnút, či nemá z toho "srajdu" tiež si myslím, že sa nudia, alebo chcú na seba upozorniť, alebo to robia z trucu. náš síce už v tej dobe nebol šteňa, ale raz mi prišli kolegovia na návštevu, kolegyňa si nechala super ale super špicaté topánky pri dverách a to sa jej stalo osudné kedže sme si našho hafana nevšímali tak on si velmi "vyvšímal" tie topánky na jednej topánke jej zožral celú špicu ja som myslela že sa popučím od smiechu. ale inak bol zlatý nezničil toho veľa.obžral iba skriňu v chodbe to preto, že sme nechali samého doma a potom túto topánku. ale aj teraz ked má 7 rokov a potrebuje na seba upozornit ukradne niečo čo vie, že nesmie. sú to také naše malé "protivy"

moje "male" steniatko je neskutocne hyperaktivne... ostalo aj mamine jedno, a to je kludneeeee, na neporovnanie s mojim. musim sa poradit asi so zverolekarom ci nedavam zlu stravu, ktora by sposobvala hyperaktivitu. 22 hodin denne dokaze behat po byte a po vonku bez zastavenia..

svoju aktivitu chvalabohu obracia iba k nahraditelnym veciam. podozrivo nam mizne toaletny papier a jej pruteny kosik na spanie. z kosika je uz len nieco v tvare lietajuceho taniera, a kazdym dnom sa mu zmensuje obvod... 4 lopatky "otrub" denne vyzametam, a to je vsetko...

ale aspon je veselo

náš je dospelý /labrador/ ale ked nemusí po schodoch s ním nechodíme, je to zatažujúce na klby,aj ked ich má v poriadku. myslím, že schody pre psa nie su prirodzený pohyb.

Nas Oskarko ma dnes 3 roky

andreaS: pobavila si ma tou rajonizáciou, lebo náš do 14 rokov bol tiež východniar, (teraz tieto 2 roky po presťahovaní sa je západniar-dolniak), dúfam, že východniarov neurazíme, ale tak sa to hovorí. Len som chcela pripomenúť k tým sušeným a údeným kožkám a pod. výrobkom. My sme to tiež skúšali, ale pre nášho to bola a ešte aj dnes je asi niečo výnimočné čo si chodí schovať. Kde ale v byte schová vec. Niekedy mal až do krvi zodratý ňufáčik keď to chcel poriadne pozakrývať. Ale prvé miesto kde sme šli hľadať bolo u manžela pod vankúšom. Chcela by som aby sa vrátili tie časy. Náš teraz už po tej 16 sa ešte chce aj ponaháňať aj poskákať, len mu to už tak nejde, lebo tie zadné nôžky sem tam nezvládnu otočku a brzdu. Radšej si už podrieme, len nechce zostať sám dnu a von ho ešte nechcem nechať dlhšie, je niekedy ešte chladná zem, aby si tam podriemal a na deke alebo niečom podobnom ho neudržím. On pokiaľ chodí je dobre ale na mieste stáť má problém a sám sa nepoprechádza, to už má také zafixované z predošlého nášho bývania v meste, že sa prechádzame spolu.Takže v záhradke robím, len keď je niekto zo zvyšku rodiny dnu. Vždy si ale vravím, že v meste som si našla známych pri deťoch keď boli malé a zvyšok potom pri venčení psíčkov. Nikdy sme neklebetili o nikom len o tých našich štvornohých nespratníkoch a vždy sme si mali čo nové povedať.
Ešte som zabudla : Pre Dalid: --Oskarkovi-- želám zdravíčko a veľa pekných a zábavných chvíľ so svojou svorkou.

ela77 - dakujem. S tou svorkou si ma dostala .

dalid: nie svokrou, ale svorkou, už som sa zľakla, že som urobila preklep. Veď vy ste doma jeho svorka, len neviem kto je vodcom či Oskarko, alebo niekto iný. U nás je to tak, že nevieme kto je vodca, na vychádzkach býval vždy náš chlpáč síce vodca, ale ja som najdôležitejší člen pre nášho Džeríka (som živiteľ), a to je pre nich najdôležitejší člen.

Uz som si upravil preklep...

Toto sú dobrí havovia

Vrátila som sa zo psej pohotovosti. Uši. Pacientka má o 2 diery v kožuchu viac(injekcie), do krvi rozškriabanú, opuchnutú ušnicu, krásne nové ušné kvapky, teplý a suchý ňufák a vidinu operácie pred sebou. Leží mi pri nohách, hlavička zložená na neboľavé uško, apatická. Už sa dokonca ani nevládze hnevať, že som ju ťahala k veterinárovi. Aj chvostom kývne len tak jemne, že ma vníma.

A čo je Wendičke????

Má opuchnutú zapálenú a doškriabanú ušnicu. Pozerali, či nemá zápal stredného ucha, alebo cudzí predmet v uchu, ale vnútorná časť je našťastie čistá. Možno nejaká alergická reakcia. Ona máva tieto zápaly často, ale takto vážne na tom ešte nebola.
Dopĺňam - všimni si, že aj na fotke, čo mám v avatare, jej uši stoja kadejako.

Dav držím palčoky, mne sa haviny páčia ak im uši lietajú kadetade, videla som opuch alebo čo u ridžbeka, ale ani dotknúť sme sa jeho ucha nemohli. Wendička drž sa, Miník a Jožka.

bože tie uši, aj náš večný problém tiež som dnes nášmu čistila uchále,už klepal s nimi ako pominutý pritom ich mal celkom v "pohode", ale samozrejme už mal rozškriabanú ušnicu do krvi to tým "paznechtom" na nohe čo sa s ním s "obľubou" vyškriabáva úprimne s tebou súcitim

Aj moja hava sa pridáva a múdro a smutne pozerá na monitor a na to, čo je tam napísané. Moja hava má pohryzený a zapálený chvostík a tak ju kŕmim antibiotikami. Ale je to selanka a rozmýšľala som, či jej ich vôbec dávať. Ale veterinár povedali, tak dávam.