Adresa obrázku

https://fbcdn-sphotos-g-a.akamaihd.net/hphotos-ak-xaf1/v/t1.0-9/10563190_682383491841978_7834536062053681407_n.jpg ?oh=76f17ec64009bf5fa0111060a476481e&oe=544F545B&_ _gda__=1414404074_f996fdac28aa57aba2b1e1a79827a01b

Nie, nie, nezaujimal ma sposob ako vznikla fotka, len akoby ste sa ako rodicia zachovali, keby ste pri takejto cinnosti nasli svoje deti, preto som to dala to tejto temy, nakolko to s tym suvisi.

Nechapem buchac to linkovanie obrazka, je ich na nete dost. Aj v ucebniciach psychologie.

???

Linkovanie súvisí s tými " normálnymi rodičmi ".....

Otočím otázku smerom k Tebe.
Ako by si sa Ty ako matka a zároveň aj psychológ zachovala v takejto situácii ???
Takže čakám....

alaya,tak k takémuto by u mňa ani nedošlo.....by som toto nikdy nenechala decko urobiť,takže by som ani nemusela riešiť....

Kto caka, docka sa .
V prvom rade u mna ako matky by k takemu nedoslo, nakolko by som mala / a mala som aj realne / skrine a skrinky uzamknute tak, aby sa tam dieta nedostalo. V nabytku v spodnych policiach neboli ziadne predmety, ktore by dietatu mohli ublizit, mali sme tam hracky, zasuvky zabezpecene.

A ako psychos? Tak isto ako matka.
V ziadnom pripade dieta netrestat, rodicia pred dietatom neriesit, kto zavinil to, ze sa dieta dostalo k tymto surovinam. Mohlo sa dostat aj k liekom a pod. Dieta z priestoru len odviest bez reci.
Dieta zapojit v ramci jeho moznosti a schopnosti vzhladom k veku do upratovacich prac.
Dietatu zabezpecit dost podnetov k tvorivym hram., lebo dieta, ktore nema veku primerane hracky, si zabavu najde vzdy same, s tym, co ma k dispozicii.

Zabezpecit podmienky v byte, aby sa dieta nedostalo k neziaducim predmetom v domacnosti.

Tymto obrazkom v tejto teme som len abstraktne chcela poukazat na to, ze ak dieta nie je rodicmi dostatocne motivovane a usmernovane uz od utleho detskeho veku, je zial caste, ze sa v starsom skolskom veku, ci adolescencii realizuje nie podla predstav rodicov.

...a skončia buď v blázninci, alebo ako psychológovia a psychiatri ???
Ala, niektoré veci = súhlas s Tebou, niektoré nie !!!

s cim nesuhlasis?

Keď tak čítam tie vety ???

Kua, vždy vravím, že som dobrý :
1. rodič
2. psychológ



P.S.:
Idem vytrieskať po riti vnučku, robí neplechu na dvore ....

Alaya ale ved je nad slnkojasne ze ten obrazok vznikol ako velka sranda pre rodicov a mozno to niekomu vyhovuje ked decko zo seba spravi babovku. My sme na dverkach nemali poistky a decko nic nevytahovalo, nepilo cistiace. Ale mam kamaratky ktore boli pre blaho deti schopne 5x do roka malovat lebo sak kreslenim po stenach, vylevanim a packanim si buduju neviem co. Raz sa syn jednej pokusal cmarat aj u nas a veru aj bez vyprasku si to rozmyslel. Len zistil ze je niekto do aj hlas na neho zvysi. A vraj nekreslil ani doma co mi povedal jeho tatko lebo mamicka bola do spiku kosti urazena ze na jej srdiecko niekto zvysil hlas. Ale na druhej strane poznam rodiny kde sadetom venovali, sportovali, kruzky, dovolenky a dnes problemy jeden za druhym. Rodicia chcu byt s detmi kamarati lebo je to take moderne a potom sa vytraca autorita v celej spolocnosti. Netvrdim ze deti treba mlatit jak zito, ale ked prestaneme budovat respekt asi aj ta dôvera odide lebo sak mozeme vsetko. A co ma vyataca najviac su tie premudrele nalinajkovane psychologicke keci.

Dieta si kazdy vychovava na obraz svoj. Niekto ho zruhe, ci fackuje, niekto na neho krici, niekomu staci len pohlad lebo z neho prirodzena autorita srši. Ale ver mi, ze ani krikom, ani bitkou si autoritu rodic nevybuduje. Len strach. Ak mu to staci, bude spokojny aj tak. Co to zanecha na dietati je uz ina tema.

Poviem to takto jedina vec ktora mi na rodicoch neeeskutocne vadila boli ich neskutocne siahlodlhe prednesy a vzdy som si priala jednu vychovnu jak tu prednasku a este raz netvrdim ze sa deti maju trieskat jak zito

moje decko som vymlátila pár rokov do zadu....bola dospelá...svojprávna...čo spravila nemala z rodiny.....nešlo o výchovnú bitku išlo o moje nervy-zúfalstvo...ale musela som, lebo by som bola skončila s infarktom...bol to moj ventil viem to.....priznávam to a vôbec sa zato nehanbím....a ešte to bolo v čase kedy mi už nervy urobila rozbila si auto...ano jej vec, ale mňa sa to dotýkalo...musela som ju voziť do aj z roboty .....čiže som naháňala ako blázon najlacnejšie diely, mechanika....ona príde domou s tým, že prehrala na automate 300e.....ja som myslela, že umriem......tak že aj toto je život aj toto sa stáva.... moj tatko povie, že je rozmaznaná mala všetko.....

Preco si ju vozila a vybavovala ? Ked bola dospela, mala si ju nechat tak a ignorovat ju a jej ziadosti. Mala sa zariadit sama.

vidíš...lebo som to nedokázala ignorovať...a navyše robila tam kde mhd nechodí...

V prvom rade by som sa zaoberal , že aká vnútorná a aká vonkajšia motiváca môže za tým byť. Vnútorná podľa toho, ako sa potom , čo ukradne, chová a cíti. Či vypadá v pohode, alebo prežíva svoj vnútorný konflikt. Vonkajšia podľa toho, ako naloží s ukradnutými peniazmi. Skrátka, treba odlíšiť, či mu iba chýbajú peniaze, alebo iba ten pocit, že ukradol a spôsobil niekomu trápenie. Tieto tri aspekty treba v kľude analyzovať. Hnev nepomôže, treba myslieť, vymyslieť a prijať opatrenia na úrovni rodiny. Ak je po krádeži v pohode, ako by mu nič nechýbalo, tak kradne práve pre ten pocit. Ešte s peniazmi nenaložil a už sa dostavil pocit spokojnosti. Jeho neurohormonálna sústava je nastavená na výrobu určitého adrenalínu a euforigénu /hormónu najprv vzrušenia, následne šťastia/ týmto spôsobom, mániodepresivita, forma úniku z depky. Všetci sa trápia, iba ja mám dobrý pocit a poznám pravdu. Ak áno, tak je za tým nejaká podvedomá až vedomá citová otupenosť voči najbližším. Možno pomsta rodičom a sestre za niečo, čo mu spôsobovalo dlhodobé psychické trápenie, frustráciu a depriváciu. Je nezmysel, že ide o nejaký zanedbaný výchovný nátlak. Možno skôr naopak, prílišné tlaky do ustupovania. A kradnutie ako zákerná forma vzdoru. Ak po krádeži nie je v pohode, tak to spracúva ako vnútorný konflikt. Ale impulz pre kradnutie je silnejší ako následná sebareflexia. Ak si kúpil za kradnuté niečo, čo mu chýbalo, tak ide o finančne materiálnu frustráciu s rôznym stupňom bezohľadnosti. Podľa mňa, ak sa nezmenia jeho podmienky doma, tak sa to nevyrieši. Pozor netreba dávať len na peniaze. Ale aj na zlato, cenné veci, elektrospotrebiče, a pod. Najhoršie je, že domáceho zlodeja neustriehneš. Nemáš šancu. Je schopný odniesť a predať aj novú žehličku, alebo kilo cukru zo zásob. Poznám chlapa, ktorý to robil od svojich 15 rokov, teraz má cca 52 a je v lochu, už nadlho. Iba za mnohokrát opakované neveľké krádeže. Rodičia domáci hospodári, slušný život aj bývanie, súrodenci tiež, jeden je dokonca docent na VŠ. Hanbia sa za neho, ale považujú ho za člena rodiny, nevyliečiteľne chorého kleptomana.
Poučený z tohto prípadu by som synovi povedal bez ohľadu na príčinu. Viem, že kradneš a neviem ťa to odučiť. Nebudem s tebou chodiť po psychológoch, ani sám si ničiť nervy tým, prečo to robíš. Ešte rok ti to budem trpieť a snažiť sa aby nám zmizlo čo najmenej. Ak sa do roka potvrdí, že sa z toho nevieš sám dostať, tak v deň tvojich 18 rokov si zoberieš veci, vypadneš z tohto bytu a my oslávime tvoje 18 te narodeniny. Bez teba. Máš svoju kvalifikáciu na prežitie, tak odíď medzi bezdomovcov a tam sa živ s nimi. Na 18 te narodeniny dostaneš potvrdenie o zrušení tvojho trvalého pobytu u nás a o vydedení. Tvojím trvalým pobytom bude obec, bez uvedenia adresy. Toto je moje riešenie pre tvoj problém. Zabudni na to, že ty tu budeš ďalej v pohode bývať s nami a my sa budeme triasť, že čo nám najbližšie bude chýbať. A nám budeš v pohode kradnúť a považovať to za náš problém, nie tvoj. Máš na výber, tak si vyber sám. Čo si vyberieš, to ja budem rešpektovať. Ty máš problém a my máme jeho riešenie. Aj pre nás, aj pre teba.
Keď pred rokmi prišiel môj malý syn s ukradnutým autíčkom od kamaráta. Zobral som ho rukou okolo pása a povedal som mu. Ešte sa s ním chvíľu pohraj a potom ho zanes kamarátovi. Lebo inak ťa asi nebudem mať rád. Iba zato, že kradneš. Ja nechcem chlapca, ktorý kamarátom kradne autíčka. Všetko kľudným tempom, ako stíhal spracúvať. Potichu, ako by som sa bál, že nás niekto bude počuť. Žiadne kázanie, žiadny výchovný výprask. Pomohlo a viac sa neopakovalo.

a_je_to

Diagnostika ako lusk.
Zaciatok prispevku vylucuje koniec.
Viac k tomu niet co dodat.

Ja si spomínam, že si ju musela vozievať, pretože to bolo veľmi od ruky. Čo predstavovalo pre mladé dievča určité nebezpečie. Tak človek hľadá menšie zlo.
Tebe sa vôbec nečudujem, že ti pretiekli nervy, i keď by nemali.
Mne sa stalo niečo podobné, nie až také, ale ma to zranilo, pretože to sa odohralo tiež vo veľmi nevhodnom čase, vynaložili sa peniaze na niečo, čo mohlo počkať. V duchu som si povedala, že je to skúška pre obe naše osobnosti, neviem kto z nás dostal väčšiu lekciu, ja som ešte skutok pochválila, ale verím, že niekedy po rokoch sa v mysli táto udalosť zákonite vynorí a prehododnotí sa. Tak ako v mojich spomienkach na rodičov, ktorí sú dávno mŕtvi sa mi vynoria výčitky, že som sa mohla v istých situáciách inak zachovať. Pritom to neboli až tak vážne veci, ale mrzia ma. Neviem či dozrejú všetci ľudia vekom a životnými situáciami, väčšina áno.
Otec sa ma nikdy nedotkol, mama raz, ale keďže išlo o omyl (prišla domov so zlou informáciou), tak som mala nad celou situáciou nadhľad a ani ako bitku som to nebrala, ešte keď prebiehala. Naopak, jej mi bolo ľúto, že podľahla dezinformácii. A bratia tiež neboli trestaní, iba raz sa otec spýtal jedného z nich keď sa vrátil z mesta, že kde bol, a brat mu 3x po sebe povedal, že v meste, tak tatkovi prvýkrát praskli nervy a zhodil mu učebnice zo stola. Ja som mala asi 4 roky a prišlo mi to absurdné a úsmevné, ako a prečo ho vytočil. Puberta. Pretože k takým situáciám dovtedy nedošlo.
V maminej rodine nepadla za celý život jedna facka. 3 deti. Ani medzi rodičmi.Vzory sú dôležité. Keď sa mama vydávala, bola svokra po smrti. Ale silná náboženská rodina, tak pochybujem, že by tam k niečomu dochádzalo, a súrodenci sa mali radi všetci. Deda som nepoznala.
Ale prečo sa napriek tomu stane, že dieťa vychované v takejto rodine sa stane hrubým človekom až tyranom? Na to by som chcela vedieť odpoveď ja. Kto si trúfne na odpoveď?

Keď som jeden čas chodievala s 3r. synom po chodníku okolo frekventovanej cesty, rád sa ma držal za ruku zo strany od cesty. V zákrute občas niečo našiel, čo vyletelo z áut, drobnosti, skrutky dokonca skutkovač a tak. Ako to chytil do ruky, vravím mu, niekto to stratil, bude to hľadať a nie je to naše. A vrátil to.

Veľkú facku dostal od života v desiatych. Pozval si dvoch spolužiakov, zo solventných rodín, mal novú autodráhu, po odchode zistil, že mu najbľúbenejšie autíčko zmizlo. Pocítil druhú stranu mince. V duchu som bola rada za tú lekciu. Dlho ho to bolelo. Krádež, nedôvera, zrada.

Moja matka merala 1,56 cm a len raz prišiel brat domov opitý keď mal 16-17 rokov, chodil na učňovku: dala si šamlík, musel sa držať a vyfasoval tri riadne facky upracovanou rukou roľníčky. Potom ešte raz sa opil keď išiel na vojnu, ale sa bál prísť domov a chalani ho opreli o kandeláber. Okolo toho kandelábru sa motal, aj si pospal kým ako-tak nevytriezvel. Ale domov sa bál prísť ........

Autorita zadávateľky témy ako matky nie je žiadna, syn ju má v paži, matka je mu ľahostajná, nemá citu, je pre neho nula.
A žiaľ takýto vzťah budú mať už navždy lebo sa zanedbali city v rannom detstve, nebol zvyknutý pri večeri pohovoriť si s rodičmi o tom čo ho trápi, aké má starosti, kto mu ublížil.....